Vláda schválila návrh rozpočtu Konsolidovať budeme musieť aj naďalej, na dôchodky pôjde viac ako 13 miliárd

Vláda v piatok na poslednú chvíľu schválila návrh rozpočtu na budúci rok. Najneskôr do 15. októbra ho totiž podľa zákona musí predložiť na rokovanie parlamentu. Vládni predstavitelia sa tak tento týždeň výnimočne stretli dvakrát.

Ešte pred rokovaním vlády bolo rokovanie hospodárskej rady, na ktorej sa rozpočtom zaoberali zamestnávatelia, odbory a predstavitelia vlády.

Tak zamestnávatelia, ako aj odborári však návrh skritizovali. Zástupkyňa odborárov Monika Uhlerová nevylúčila ďalšie protesty, zamestnávateľom sa nepozdáva to, že stále nie je jasné, ako bude štát šetriť na sebe.

Viceprezident Regionálnej únie zamestnávateľov Mário Lelovský kritizoval aj správanie ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. „Zameral sa na osobné invektívy, dourážal prakticky všetkých, ktorí sme tam boli, a potom si esemeskoval ďalej,“ uviedol Lelovský s tým, že v takejto atmosfére sa nedá pracovať.

„Nedali sme to na Francúzov“

K schváleniu rozpočtu sa vyjadril aj premiér Robert Fico. „Rozhovory boli náročné, ale sú za nami,“ povedal po rokovaní vlády. Pri vyhlásení za ním stáli ministri. Priestor na otázky novinári nedostali. Robert Kaliňák neskôr dodal, že to bolo preto, lebo ministri majú veľa práce.

„Nedali sme to na Francúzov,“ pokračoval Fico. „Mohli sme povedať, že nebudeme robiť poriadky vo verejných financiách a nech sa s tým trápi ten, kto po nás príde,“ povedal s tým, že schválený rozpočet garantuje, že vláda, ktorá príde po voľbách v roku 2027, „bude mať verejné financie v poriadku a pod kontrolou“.

Sľúbil, že napriek konsolidácii budú mzdy rásť rýchlejšie než ceny.

Robert Fico, Ladislav Kamenický, Juraj Blanár. Foto: TASR

Rozpočet vláda schválila s pripomienkami. Minister životného prostredia Tomáš Taraba po rokovaní povedal, že on a Martina Šimkovičová nesúhlasili s „nepochopiteľným znížením niektorých sadzieb za hazard“. Ostatní ministri však boli za.

Konsolidácia sa tak skoro neskončí

Rozpočtové príjmy by mali v budúcom roku dosiahnuť 62 miliárd, výdavky takmer 68 miliárd. Návrh teda predpokladá, že v budúcom roku schodok verejných financií dosiahne takmer šesť miliárd eur, čiže 4,1 percenta HDP.

Cieľ na tento rok bol 4,7 percenta, no predstavený návrh priznáva, že sa ho nepodarí docieliť. Deficit v tomto roku tak bude päť percent.

V roku 2027 by však mal ďalej klesať a dosiahnuť 3,5 percenta, v roku 2028 2,8 percenta. No to iba za predpokladu, že bude pokračovať konsolidácia.

„Na pokles deficitu pod tri percentá HDP do roku 2028 bude potrebné ešte prijať v budúcich rozpočtoch konsolidačné opatrenia v objeme 1,8 percenta HDP,“ píše sa v návrhu.

Ak sa tak nestane, už v roku 2027 sa deficit opäť dostane nad päť percent.

Verejný dlh by mal v budúcom roku ešte mierne stúpnuť na 62,8 percenta HDP. Ak budeme ďalej konsolidovať, v roku 2028 by mohol prvýkrát po dlhom období klesnúť, i keď iba mierne zo 64 percent v roku 2027 na 63,9 percenta v roku 2028.

Na dôchodky pôjde 13 miliárd

Najväčšia suma poputuje už tradične do oblasti sociálnych vecí a zamestnanosti. Výdavky by mali celkovo dosiahnuť takmer 20 miliárd eur, čiže takmer 30 percent z celkového rozpočtu verejnej správy.

Najväčšia časť pretečie cez Sociálnu poisťovňu, jej výdavky by mali v budúcom roku dosiahnuť 15 miliárd eur. Väčšina z toho sú dôchodky, ktoré nás budú stáť 13,3 miliardy. Táto suma zahŕňa okrem starobných penzií aj invalidné či vdovské dôchodky.

Na podporu rodín sa rozpočtuje 1,7 miliardy eur, najväčšiu položku predstavuje prídavok na dieťa.

Veľká suma peňazí poputuje aj na zdravotníctvo. Na tento účel by v budúcom roku malo ísť 10,7 miliardy, medziročne tak vzrastie o takmer desať percent.

Hlavný ekonóm NBSAk nič nezmeníme, čaká nás sklamanie. Budeme vidieť, ako inde veci fungujú a my zaostávame

Kristína Votrubová

Na vzdelávanie, vedu a výskum by malo ísť v budúcom roku 6,4 miliardy eur. To je navýšenie oproti tomu, čo sa rozpočtovalo na tento rok; oproti skutočným výdavkom, ktoré v tomto roku išli na tento účel, je to však zníženie o takmer pol miliardy. Je to dané najmä výrazným znížením čerpania európskych peňazí.

Najväčšiu položku tvoria výdavky na regionálne školstvo, ktoré by mali dosiahnuť takmer 4,3 miliardy. Na vysoké školy by malo ísť 1,4 miliardy.

Výdavky na obranu sa výrazne nemenia, dosiahnu aj v budúcom roku dve percentá HDP.