Nová správa Medzinárodnej spoločnosti pre občianske slobody a právny štát ukazuje, že od 10. augusta do 26. októbra tohto roka bolo v Nigérii džihádistickými skupinami unesených 120 a zabitých 100 kresťanov, informovala agentúra ACI Africa.
Súčasný stav správa opísala ako „koordinované a systematické útoky“ proti bezbranným kresťanom, za ktoré môžu nielen džihádisti, ale aj ich „podporovatelia, pomocníci a spolupáchatelia“.
Spoločnosť sa na základe trendov z minulosti domnieva, že spomedzi unesených kresťanov džihádisti zabijú približne desatinu. V správe sa takisto uvádza, že za približne 80 percent útokov môžu fulanskí radikáli, za zvyšok sú zodpovední džihádisti z hnutia Boko Haram.
Medzi decembrom 2024 a októbrom 2025 džihádisti v tejto krajine uniesli vyše 1000 kresťanov, pričom približne 200 z nich bolo už vykúpených a oslobodených. Odhaduje sa, že od začiatku roka 2025 zomrelo v zajatí približne 120 ľudí.
Nedávnym prípadom takéhoto násilia je napríklad útok proti kresťanom v dedine Rochas v štáte Plateau. Fulanskí radikáli tam 14. októbra zabili 13 kresťanov a mnoho ďalších zranili alebo odvliekli do zajatia. Vek obetí sa pohybuje v rozpätí od 6 do 43 rokov.
Radikáli z rovnakého kmeňa spáchali aj ďalší útok 10. októbra, keď v Južnej Kadune zabili deväť a vážne zranili osem kresťanov. Skupina Boko Haram zas spáchala útok v štáte Adamawa 20. októbra, keď militanti zabili päť kresťanov a štyroch ďalších uniesli.
Zástupcovia Kresťanskej asociácie Nigérie takisto upozornili, že množstvo kresťanov muselo pre aktivity fulanských banditov opustiť svoje domovy. Vyplienených bolo aj viacero kostolov v miestach ako Ifelodun, Irepodun, Ekiti, Kiama, Isin, Oke Ero, Pategi, Edu a Baruten.
Táto asociácia sa tiež sťažuje na to, že kresťania sú v tejto krajine zo strany politickej reprezentácie marginalizovaní a znevýhodnení.

Podľa správy Medzinárodnej spoločnosti pre občianske slobody a právny štát z roku 2023 bolo od začiatku islamistického povstania Boko Haram v roku 2009 v Nigérii zabitých viac ako 50-tisíc kresťanov.
V rovnakom období bolo podpálených 18-tisíc kostolov a 2 200 kresťanských škôl. Pri útokoch radikálov zahynulo aj 34-tisíc umiernených moslimov, pripomína správa.
Nigéria, v ktorej žije približne 106 miliónov kresťanov (46,5 percenta populácie), zostáva jedným z najnebezpečnejších miest pre kresťanov na svete. Zoznam Open Doors ju v roku 2025 umiestnil v rebríčku najhorších krajín pre kresťanov na siedme miesto.
Táto organizácia zhodnotila, že nástup nového prezidenta menom Bola Tinubu v roku 2023 priniesol lepšiu rovnováhu, čo sa týka zastúpenia kresťanov na vedúcich pozíciách. To však neviedlo k účinnejšiemu zásahu silových zložiek na ochranu kresťanov.
V septembri tohto roka americký republikánsky senátor Ted Cruz predložil legislatívny návrh, ktorý by v prípade schválenia požadoval od administratívy Donalda Trumpa, aby Nigériu vyhlásila za „krajinu vzbudzujúcu mimoriadne obavy“ a prijala sankcie proti nigérijským vládnym úradníkom.
V samotnej Nigérii, a dokonca aj v rámci tamojšej cirkvi, však tento návrh spôsobuje rozdelenie, píše agentúra ACI Africa.
Matthew Hassan Kukah, biskup diecézy Sokoto, sa napríklad 21. októbra v Ríme vyjadril proti takémuto označeniu Nigérie. Argumentoval tým, že by to mohlo narušiť už existujúce iniciatívy týkajúce sa spolupráce cirkvi a súčasnej nigérijskej vlády, ktorá podľa neho preukázala ochotu načúvať kresťanským hlasom.
Biskup v prejave uznal, že bezpečnostná situácia v Nigérii sa zhoršuje, ale odmietol povedať, že by išlo o hrozbu výlučne pre kresťanov. Pripomenul, že obeťami islamistov sú aj moslimovia, ktorých radikáli nepovažujú za dostatočne pravoverných.

Lawrence Emehel, riaditeľ pre misie a dialóg na Katolíckom sekretariáte Nigérie, zas uviedol, že Cruzovo načasovanie je nesprávne, pretože situácia sa v posledných rokoch zlepšuje.
„Kresťania boli v niektorých častiach krajiny skutočne prenasledovaní a trpeli vážnou nespravodlivosťou. Vyradenie Nigérie zo zoznamu v tom čase bolo nesprávne, pretože vtedy bolo zabíjanie kresťanov na vrchole. Keby táto otázka padla pred ôsmimi alebo desiatimi rokmi, súhlasil by som. Ale teraz sa veci zmenili. Stále existujú ohniská násilia, ale nie rozsiahle prenasledovanie, ako sa to prezentuje,“ uviedol.
Opačný názor na situáciu má napríklad Wilfred Chikpa Anagbe, biskup diecézy Makurdi. Ten o postupe džihádistov otvorene hovorí ako o „genocíde“ a tvrdí, že Spojené štáty by mali na Nigériu uvaliť spomínané označenie.
Ďalší kňaz Maximilian Okpong Peter zas povedal, že prenasledovanie kresťanov v Nigérii nemôže byť vnímané ako izolované od ostatných spoločenských pomerov v tejto krajine. „Je spojené s hlbokými spoločensko-politickými rozdielmi a zlou správou vecí verejných,“ uviedol. Tento kňaz podporil Cruzovu iniciatívu.
Podľa agentúry AP sa situácia v Nigérii zhoršuje. Teroristická organizácia Boko Haram zaznamenala tento rok výrazné oživenie, popri nej podniká útoky aj jej odštiepenecká frakcia Ansar a skupina s názvom Islamský štát Západoafrická provincia. V posledných mesiacoch obsadzujú vojenské základne, pod cesty kladú míny a prepadajú civilné komunity.
Americká vláda začiatkom roka schválila predaj zbraní v hodnote 346 miliónov dolárov na posilnenie boja nigérijskej vlády proti zločineckým skupinám.
Donald Trump však v reakcii na správy o pokračujúcich útokoch v piatok oznámil, že Nigériu vyhlásil za „krajinu vzbudzujúcu mimoriadne obavy“. Následne v sobotu na sociálnej sieti pohrozil skončením podpory a vstupom vojsk USA: „Ak bude nigérijská vláda aj naďalej dovoľovať zabíjanie kresťanov, USA okamžite zastavia akúkoľvek pomoc a podporu Nigérii a možno do tejto zneuctenej krajiny veľmi skoro vstúpia ‚so zbraňami v rukách‘, aby úplne vyhladili islamských teroristov, ktorí páchajú tieto hrozné zverstvá.“