KÁZEŇ PAVLA HRABOVECKÉHO: Čakanie na Supermana

Keď anglický spisovateľ, žurnalista a katolícky apologéta Gilbert Keith Chesterton konvertoval na katolicizmus, na otázky „prečo“ odpovedal: „Aby som sa zbavil svojich hriechov.“ Jednoduchá a úprimná odpoveď odhaľuje to, o čo ľuďom vždy a všade išlo – nájsť niekoho (či niečo), kto bude mať odpovede na všetky problémy. Obzvlášť na tie, na ktoré nikto iný odpoveď nepozná. Každý človek čaká na supermana.

Nemecký filozof Friedrich Nietzsche sa tiež zaoberal hľadaním svojho supermana alebo nadčloveka, ako ho on nazval. Podľa neho musí byť starý človek prekonaný a nový, dokonalejší má mať črty odvážneho Cézara, ktorý bojoval a nehľadel na straty, ktoré spôsoboval. Chesterton sa kriticky pozrel na Nietzscheho supermana, ktorý nielenže vo svojej necitlivosti prekonal starého človeka, ale aj prestal byť človekom. Tvrdosť supermana Cézara je smrťou človeka Cézara. Chlad a necitlivosť toho, kto nepozná dobro, vytrvalosť či trpezlivosť, nie sú ideálmi supermana, ktorý by dokázal zodpovedať problémy tohto sveta. Takýto superman chce zo sveta skôr utiecť ako mu pomôcť.

Výhonok z kmeňa Jesseho

Ale bol jeden Superman, ktorý, aj keď bol viac ako človek, neprestal ním byť. Neprestal byť citlivý, ale to mu neubralo na veľkosti. Miloval, nepodmaňoval silou, a predsa pred ním padali na kolená aj králi. Bol trpezlivý a vytrvalý až po svoju smrť, a predsa dokázal zmeniť viac ako tí, ktorí boli horliví za premenu svet. To je Superman, ktorý by mohol priniesť odpovede pre tento svet, lebo „na ňom spočinie duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bohabojnosti; a naplní ho bázeň pred Pánom“ (Iz 11, 2-3).

Všetky vlastnosti nášho pravého Supermana sú ľudskými ideálmi, nepriečia sa tomuto svetu, a predsa všetci vieme, že sú nadľudské, lebo iba takýto superman spôsobí, že „vlk bude bývať s baránkom a leopard spočívať s kozliatkom“ (Iz 11, 6). Viera biblického ľudu nesená v cirkvi je stále originálna a pritom tak hlboká, že ostala neprekonaná nezmyslami moderných filozofov. Iba ten môže spasiť ľudstvo, kto sám bude mať s ním niečo do činenia. Aj preto mi bol vždy sympatickejší filmový Superman než Transformer z inej planéty.

Ten, čo prichádza po mne, je mocnejší ako ja

Vždy čosi čakáme. Lepšie počasie, dobrých ľudí okolo seba, svätý pokoj... Práve v týchto dňoch čakáme na toho, kto má najpravdepodobnejšiu šancu uspokojiť väčšinu našich najhlbších potrieb. Otázkou ostáva, nakoľko sa predstavy o našom záchrancovi zhodujú s Tým, ktorý má prísť naozaj. Máme dva týždne k dobru, aby sme sa namiesto premúdrelých názorov politikov, filozofov či celebrít venovali radšej ohňom vyskúšanej viere ľudí Písma a pokúsili sa v tomto roku čakať skutočného, nie bájneho Supermana.

Pavol Hrabovecký
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy, momentálne na štúdiách vo Washingtone.
Foto: Flickr.com (Creative Commons)