Busta z Levoče nie je od Donatella Je to úmyselný dvojnásobný falzifikát, oznámil Machala. Novinárom hrozí žalobami

Busta Cecílie Gonzagovej z Levoče je „úmyselný falzifikát skromnej kvality“ z konca 19. storočia, oznámil generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala. Citoval pritom z posudku historika umenia Francesca Cagliotiho.

Taliansky odborník na renesančné sochárstvo bustu skúmal 11. júla v špeciálnom zariadení rezortu vnútra v Topoľčiankach, kam bustu previezli z Levoče na konci mája. Na Slovensku podľa Machalu strávil dohromady tri dni. Skúmal aj podklady v Spišskom múzeu v Levoči a v Spišskom Hrhove, odkiaľ múzeum sochu získalo.

Výskum profesora Cagliotiho podľa Machalu ukázal, že busta vznikla po roku 1894 v manufaktúre vo Florencii. Využili pritom sadrový odliatok odvodený od diela La Belle Florentine, ktoré je v parížskom Louvri.

„Je to jeden z posledných produktov inej talianskej manufaktúry,“ citoval Machala Cagliotiho. „Dlhodobo bola považovaná za podobizeň dámy z 15. storočia, no reštaurovanie v Louvri pred približne dvadsiatimi rokmi odhalilo jej skutočnú povahu – je to drevený relikviár svätej Konštancie mučeníčky, spoločníčky svätej Uršuly.“

Podľa talianskeho historika umenia je teda levočská busta dvojitým falzifikátom a spĺňa všetky podmienky na to, aby bola klasifikovaná ako úmyselný falzifikát, a nie ako bežnejšia reprodukcia renesančného originálu z 19. storočia.

Caglioti svoje závery publikoval aj na webe a má úmysel zverejniť ich v odborných časopisoch, dodal Machala.

Foto: TASR/Veronika Mihaliková

Prevoz bol v poriadku, opakuje Machala

Okolo busty vznikol veľký rozruch na konci mája, keď ju odviezli z múzea v Levoči aj za asistencie Machalu. Rezort kultúry vtedy argumentoval, že múzeum nemá na ochranu diela dosť prostriedkov a bezpečnostných prvkov. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová argumentovala aj tým, že bustu sa vraj niekto vo februári pokúsil ukradnúť.

Opozícia aj odborná verejnosť kritizovali, že prevoz diela sa udial netransparentne. Ministerstvo kultúry reagovalo, že transport musel byť utajený kvôli ochrane umeleckého diela. Argumentovalo tým, že bolo treba ochrániť vzácny kultúrny artefakt.

Rovnaký dôvod zopakoval na dnešnej tlačovej konferencii aj Machala. „Namiesto toho, aby sa nám ľudia poďakovali, že konáme v súlade so zákonom a chránime majetok štátu, tak sa spustila lavína nenávisti, dehumanizácie, nezmyselných novinárskych výplodov, ktoré vážnym spôsobom poškodili dobré meno ministerstva a SNM,“ povedal.

Keď vlani v Česku prevážali Věstonickú venušu, jednu z najdôležitejších archeologických pamiatok krajiny, informovala o tom samotná polícia, ktorá transport zabezpečovala. Českí policajti zverejnili aj video z prevozu.

Machala odmietol akúkoľvek kritiku spôsobu, akým prevoz diela prebehol. Argumentoval tým, že má aj právne vzdelanie a vyzná sa v zákonoch. „My svoje diplomy neroztrháme ani ich nebudeme nejako žuvať, pretože si ich každý deň bez problémov obhájime. Všetky naše kroky sú plne legálne a teším sa na súdne spory, ktoré o chvíľočku začnú proti všetkým tým, ktorí nás očierňovali,“ povedal.

Machala: Nikto si o mňa nebude utierať papuľu

Machala sa obul do médií za to, ako o prevoze busty informovali. Označil to za nezmyselný hon na čarodejnice za to, že sa snažili chrániť zbierkový predmet. „Vaše pracovné metódy sú len lož, manipulácia, propaganda, žlč a klamstvo. Vy ste hlavne zodpovední za to, v akom stave je slovenská spoločnosť. Nikto iný,“ povedal. Médiá podľa neho „rozoštvávajú ľudí na dennej báze“.

Novinárom odkázal, že od zajtra začnú „všetkým, ktorí v tejto kauze klamali,“ prichádzať písomné výzvy, aby sa verejne ospravedlnili. Ak to do troch dní neurobia, stretne sa s nimi na súde.

„Novinári, politici, takzvaná odborná verejnosť ani takzvaní múzejníci z Otvorenej kultúry si nebudú obtierať papuľu o pani ministerku, o mňa, o ministerstvo ani o nikoho zo SNM,“ povedal. Pre kritiku odvozu busty z Levoče adresoval „pozdrav“ aj prešovskému županovi Milanovi Majerskému a „smiešnym krajským poslancom“.

O niekoľko minút neskôr vyhlásil, že treba „schladiť hormóny“. „Hľadajme to, čo nás spája, a nie, čo nás rozdeľuje. Kultúra má slovenský národ spájať.“

Iný odborník na Donatella neexistuje

Bustu identifikovala ako Donatellovo dielo historička umenia Marta Herucová. Narazila na ňu počas systematického prieskumu depozitára levočského múzea v roku 2019.

Múzeum bustu získalo z kaštieľa v Spišskom Hrhove, ktorý po druhej svetovej vojne fungoval ako dievčenská polepšovňa. Pôvodne ju evidovali ako dielo neznámeho autora z 19. storočia.

Herucová, ktorá sochu skúmala posledné roky, so závermi analýzy nesúhlasí. „Poznám tú sochu, venovali sme sa jej už v jednej štúdii. Sochy sú podobné, ale nie sú rovnaké. Pri soche Konštancie ide o menej ušľachtilý materiál, drevo, aj keď materiálový výskum busty Cecílie sme nestihli spraviť,“ uviedla pre Aktuality.

Súhlasí, že jedna socha môže byť inšpirovaná druhou, ale nesúhlasí s poradím. „Moja teória je, že by tá naša busta mohla byť prototyp,“ hovorí a odmieta Cagliotiho tvrdenia o tom, že práve busta z Louvru by mala byť predloha. „Nič nové teraz nepovedal. Teraz je hlavné, že je busta naspäť,“ dodala.

„Odborná verejnosť od roku 2022 pozná názor profesora Cagliotiho, že je to kópia, a pozná moju štúdiu, kde sú argumenty za aj proti, ale zatiaľ sa žiaden iný vedec k tomu nevyjadril,“ cituje Herucovú Denník N.

Upozornila, že pri určení autorstva bol pre ňu veľmi dôležitý podpis v spodnej časti busty, pretože nie je známy žiadny podpísaný falzifikát Donatella. 

Ministerstvo podľa Machalu hľadalo ďalších expertov, ktorí by mohli potvrdiť Cagliotiho závery. „Je pravda, že nie vždy by mal byť postačujúci jeden posudok, avšak v oblasti renesancie a diel Donatella neexistuje iný odborník, ktorý by to dokázal takýmto spôsobom posúdiť,“ povedal.

Ťažké podľa neho bolo aj získať talianskeho historika umenia, lebo má nabitý program. Dodal, že Caglioti podľa vlastných slov konzultoval svoj postup s ďalšími svetovými kapacitami.

Médiám a ľuďom, ktorí by chceli závery talianskeho odborníka spochybňovať, Machala odkázal, aby si to dobre uvážili. Caglioti sa podľa neho vyjadril, že „ak ho budú slovenské médiá naďalej obťažovať a znevažovať jeho meno, podnikne právne kroky proti tým, ktorí to robia“.

Taliansky odborník podľa neho vyjadril pochybnosti aj o postupe Marty Herucovej, ktorá identifikovala bustu v depozitári Spišského múzea. Skritizoval, že výsledky svojho výskumu prezentovala vo francúzskom časopise predtým, ako Cagliotiho oslovila.

„Vyjadril sa, že je to kópia, no ja som ho vyzvala, či by mi neposlal dielo, ktoré bolo údajne kopírované, alebo iné falzum. Odmlčal sa,“ spomínala slovenská odborníčka na svoju komunikáciu s Cagliotim v rozhovore pre Denník N.

Aj exriaditeľka je rada, že busta je späť

Bývalá riaditeľka múzea v Levoči Mária Novotná reagovala, že rešpektuje názor talianskeho odborníka.

„Je to jeho názor, tých kópií sa v 19. storočí robilo veľmi veľa, kolegyňa Herucová sa zaoberala analýzou 19. storočia v levočskom múzeu, došla k tejto buste a začala ju skúmať ako kópiu, nie ako originál. Keďže skúmala ďalej a nenachádzala správne odpovede, tak prišla k názoru, že pravdepodobne by mohlo ísť o originál. Myslím si, že sa bude touto témou ďalej zaoberať a možno sa nakoniec potvrdí názor pána Cagliotiho alebo ten jej. Veda je o vývoji,“ podotkla Novotná.

Podľa vlastných slov nie je sklamaná z výsledkov výskumu, je podľa nej podstatné, že je busta späť v Levoči.

SNM podľa Machalu v týchto dňoch pripravuje koncepciu, ako bude dielo vystavené. „Je záujem aj z iných miest, takže možno bude putovať po Slovensku, kde je o ňu záujem, ale vráti sa do Levoče,“ uzavrel.