Spor o školské zákony Majerský žiada Fica, aby upravil Druckerov návrh. Nevylučuje, že to využije pri rokovaniach o ústave

KDH pripúšťa, že ich podpora zmeny ústavy v kultúrno-etickej oblasti môže byť súčasťou rokovacej taktiky, ak minister školstva Tomáš Drucker neupraví zákon, ktorým sa mení financovanie súkromných a cirkevných škôl. 

Vyzýva premiéra Roberta Fica, aby zohľadnil ich pripomienky. V opačnom prípade budú organizovať protesty pred parlamentom. 

„Ak budú chcieť presadiť tieto zmeny v parlamente, postavíme sa na odpor, tak ako sme sa postavili pred rokom 1989 komunistom,“ vyhlásil Milan Majerský.

„Pán premiér a táto vládna koalícia, ktorí tvrdia, že sú konzervatívci, sa týmto demaskujú. Konzervativizmus majú iba ako kulisu na svoj pekný obraz. Pritom sú to komunisti, ktorí ničia všetko, čo je konzervatívne.“

Na otázku novinárky, či môžu byť školské zákony súčasťou vyjednávacej taktiky KDH pri rokovaniach o ústavných zmenách, Majerský odpovedal: „Je to téma na september, ale bude.“

KDH od začiatku kritizuje návrh, ktorý mení postavenie a financovanie neštátnych škôl. Tvrdí, že zákon diskriminuje veriace deti a ich rodičov. Prepočítali, že ak by cirkevná súkromná škola s 500 žiakmi dostala nižší normatív, môže prísť o 250-tisíc eur ročne.

Cirkevné a súkromné školy nemajú podľa poslanca KDH Martina Šmilňáka rovnaké podmienky. Za posledných 35 rokov majú podľa jeho slov o desať až 15 percent menej ako štátne, pretože musia samy investovať do opravy budov či do výstavby telocviční. Nemôžu sa uchádzať o čerpanie eurofondov, pretože sú z toho vylúčené.  

„Školstvo na Slovensku je platené z daní nás všetkých, aj neštátne školy si plnia všetky povinnosti, a preto majú dostať rovnaké financovanie,“ tvrdí Šmilňák.

Martin Šmilňák z KDHDrucker o cirkevných školách klame. Nikdy som ako riaditeľ neodmietal Rómov či hendikepované deti

Adam Takáč

Drucker: KDH je pripravené obchodovať so svedomím

Verejné demonštrácie proti zákonu už minulý týždeň avizovali aj zástupcovia súkromných a cirkevných škôl. Spustili aj hromadnú petíciu.

Minister Drucker reagoval na KDH s tým, že v téme financovania cirkevných škôl hnutie opakovane klame a zavádza verejnosť.

„V návrhu nie je nič, čo by ohrozovalo prístup veriacich k cirkevným školám alebo by cirkevné školy znevýhodňovalo oproti iným, ak napĺňajú verejný záujem. Vládny návrh nastavuje financovanie tak, aby neštátne školy, ak chcú rovnaké financovanie, mali aj primerane rovnaké záväzky – prijímať deti zo svojho okolia a plniť verejnú funkciu. Toto je základná podmienka férovosti,“ vraví Drucker.

Minister školstva Tomáš Drucker. Foto: Postoj/Adam Rábara

Podľa jeho slov ministerstvo ukázalo, že má záujem počúvať, pretože po viacerých rokovaniach aj so zástupcami KBS či niektorými zástupcami súkromných škôl návrh upravili.

„Ministerstvo školstva predložilo návrh, ktorý je spravodlivý, vyvážený a zohľadňuje aj pripomienky cirkevných škôl. Zodpovední politici by mali hovoriť pravdu a niesť zodpovednosť, nie klamať a blokovať zásadné zákony pre svoju politickú taktiku,“ konštatuje minister.

„To, že KDH sa rozhodlo spájať túto tému s novelou ústavy, iba ukazuje, že sú pripravení obchodovať s vlastným svedomím aj s budúcnosťou detí na Slovensku. To je mimoriadne poľutovaniahodný postoj, ale to je ich problém,“ dodal.

Ústupky nestačia

Minulý týždeň Druckerov zákon na druhý pokus schválila vláda a na jeseň by o ňom mal rozhodovať parlament.

V skratke ide o to, že ak chcú súkromné a cirkevné školy naďalej dostávať plnú štátnu dotáciu na svojich žiakov (normatív), musia prijať nové pravidlá. Zrušiť poplatky, zapojiť sa do školských obvodov, a teda prijímať deti zo svojho okolia, alebo preukázať verejný prínos.

Zmeny sa majú týkať materských a základných škôl.

V konečnom návrhu, ktorý v piatok prešiel vládou, spravil minister Drucker voči neštátnym školám ústupky. Tie však naďalej tvrdia, že neriešia problém a sú diskriminačné.

Minister prišiel s možnosťou, že neštátna škola sa nemusí zapojiť do obvodov a zriecť sa poplatkov, ale podpíše s ministerstvom zmluvu o verejnej službe vo výchove a vzdelávaní.

Čo to znamená?

Súkromná alebo cirkevná škola sa zaviaže, že bude okrem bežného vyučovania poskytovať niečo navyše. Napríklad pracovať s inováciami a pomáhať ich zavádzať iným školám, venovať sa žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, podporovať iné školy či vzdelávať rodičov alebo učiteľov.

V skratke, bude mať „spoločensky významný prínos“. Ak to splní, štát jej nezoberie pätinu normatívu, ale menej. Stanoví to vyhláška, ktorá bola v piatok v súvislosti s návrhom schválená.

Zástupcov neštátnych škôl sme sa pýtali, či by bol tento model pre nich prijateľný.

„S týmto návrhom vieme fungovať,“ hovorí šéf Asociácie evanjelických škôl Slovenska Marián Damankoš, ktorý je riaditeľom evanjelickej školy v Prešove.

„Chcem však upozorniť na skutočnosť, že neštátne školy podľa tohto návrhu dostanú mierne krátený normatív iba vtedy, keď sa zaviažu k inováciám, respektíve musia ponúkať niečo navyše oproti bežnému vyučovaniu. Ak ide ministerstvu naozaj o zlepšovanie školského systému na Slovensku, prečo takéto podmienky nekladú aj verejným školám? Tie inovácie a zlepšovanie nepotrebujú? Prečo nechceme od všetkých škôl, aby ponúkali ‚niečo navyše‘, aby boli inkluzívnejšie, kvalitnejšie, efektívnejšie a lepšie? Prečo túto podmienku kladieme iba neštátnym, a ak ju splnia, ani tak im negarantujeme stopercentný normatív?“ pýta sa.

Damankoš vysvetľuje, čo by to v praxi znamenalo, ak by trebárs jeho škola podpísala so štátom túto zmluvu. Tvrdí, že už v súčasnosti spĺňajú viaceré z podmienok, napríklad majú integrované vyučovanie predmetu a cudzieho jazyka a sú školou, ktorá napĺňa požiadavky inklúzie.

„Keďže však chcem, aby sme dostávali stopercentný normatív, pôjdeme do toho variantu, v ktorom to budeme mať garantované. Nemáme problém splniť žiadnu podmienku už teraz, nepáči sa nám však, že nás k tomu nútia takýmto spôsobom, nehovoriac o obmedzovaní prijímania žiakov mimo obvodu. Ešte však počkám, ako návrh dopadne v parlamente, tam to môže byť všelijako,“ dodáva Damankoš.

Zmeny pre cirkevné a súkromné školyV čom Drucker ustúpil a prečo to neštátne školy stále považujú za problém

Adam Takáč

Bývalý šéf združenia katolíckych škôl Daniel Masarovič kritizuje, že zmluva neštátnej školy so štátom je ďalším nejasným pravidlom. Problém vidí aj v tom, že podmienky majú byť súčasťou vyhlášky.

„Vyhláška ako nižší právny predpis môže byť kedykoľvek upravená rozhodnutím ministerstva. To znamená, že podmienky na pridelenie normatívu sa môžu v budúcnosti upravovať a meniť bez rokovania s neštátnymi zriaďovateľmi,“ vysvetľuje.

Súčasne podľa neho ostáva vo vzduchu základná otázka, prečo sa vysiela požiadavka vyššej kvality vzdelávania len pre neštátne školy.

„Verejné školy netreba inovovať? V systéme je 90 percent verejných škôl, na ktoré kladieme iné nároky na charakter verejnej služby ako na neštátne školy. Preto hovoríme o rozdeľovaní škôl do dvoch kategórií.“

Poslanec KDH Ján Horecký dodáva, že cirkevná škola, ktorá robí nadštandardnú prácu, vzdeláva, zavádza inovatívne metódy, robí inklúziu a supluje štát, je ťahúňom v tom, čo na Slovensku vo vzdelávaní potrebujeme. „Táto škola bude odmenená trestom, že jej bude znížený normatív o päť až desať percent? Nemala by, naopak, dostať niečo navyše, keď robí navyše? Tento katastrofálny zákon nabúrava jednotu štátnych, cirkevných a súkromných škôl v spoločnom úsilí posunúť naše školstvo vpred,“ vraví Horecký.

Proti sú aj biskupi

Proti zákonu sa postavili aj katolícki biskupi. Pred piatkovým rokovaním prišiel na úrad vlády aj bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský. Katolícki biskupi neskôr popoludní vyhlásili, že so zákonom naďalej nesúhlasia.

„Konferencia biskupov Slovenska oceňuje otvorenosť vlády pri hľadaní riešení k navrhovanej novele školského zákona. Zároveň však zostáva v rozpore s jej aktuálnou podobou. KBS preto pripraví konkrétne pozmeňujúce návrhy a využije všetky relevantné formy dialógu, aby výsledné riešenie rešpektovalo práva cirkevných zriaďovateľov a prispelo k dobru žiakov i rodičov,“ uviedli v stanovisku.

Foto: FB/Ministerstvo školstva

Ako je to s ústavou

Poslanci by mali znova rozhodovať o novele ústavy na schôdzi, ktorá sa začína 9. septembra. Zatiaľ nie je jasné, či sa nájde ústavná väčšina na jej prijatie.

Parlament v júni schválil ústavnou väčšinou pozmeňujúce návrhy KDH a Kresťanskej únie k novele, nenašlo sa však potrebných 90 hlasov na to, aby zákon prešiel ako celok.

Finálne hlasovanie o zmenách ústavy presunuli na návrh troch koaličných poslaneckých klubov na september. Šéf poslaneckého klubu Smeru Ján Richter hovoril, že sú trpezliví a majú záujem ďalej hľadať prienik.

Novelu, s ktorou prišiel Robert Fico, nepodporili poslanci KDH František Mikloško a František Majerský ani poslanec Hlasu Ján Ferenčák.

Navyše po úmrtí poslankyne Anny Záborskej z KÚ môže chýbať na prijatie ústavy ďalší hlas. Jej náhradníkom v parlamente by mal byť právnik Igor Dušenka. Ten kandidoval za OĽaNO (dnes Hnutie Slovensko).

S novelou súhlasili aj niektoré poslanci Hnutia Slovensko, no nechceli za ňu hlasovať, lebo s ňou prišiel Fico. Po odložení hlasovania Richter hovoril, že sú ochotní rokovať aj s týmito poslancami.

Igor Matovič však vyhlásil, že nikto z poslancov jeho hnutia nepodporí novelu ústavy Roberta Fica ani v septembri. Vie si predstaviť, že by taký návrh podporili, ak s ním príde KDH. Vyzýval ich, aby to v septembri urobili.

Fico v júni hovoril, že „definitívne posledné hlasovanie bude v septembri, aby vychladli hlavy“.

„Hrádzu proti progresivizmu, ktorú som sľúbil na Devíne, poctivo budujeme. Verím, že v septembri bude kolaudácia,“ uviedol premiér.