Návrat do horúcej fázy studenej vojny Rusko vyhlásilo, že nebude dodržiavať dohodu, ktorú už roky nedodržiava

V pondelok večer obletela svet správa, že Rusko už nebude dodržiavať posledné reštrikcie, ktoré vyplývali z neplatnej Zmluvy o raketách stredného doletu INF.

V súvislosti s vyhlásením Donalda Trumpa o presune dvoch amerických jadrových ponoriek, ktorým reagoval na tvíty Dmitrija Medvedeva, sa tak dotvára obraz zdanlivej novej jadrovej krízy.

V realite sú však obidve vyhlásenia – to ruské aj to americké – primárne verbálnym gestom, ktoré veľa nemení na skutočnosti, v akej žijeme už niekoľko rokov.

Americký signalling

Presun jadrových ponoriek zdôvodnil Trump „vysoko provokatívnymi“ vyjadreniami Dmitrija Medvedeva.

„Nariadil som umiestnenie dvoch jadrových ponoriek vo vhodných oblastiach pre prípad, že by tieto hlúpe a provokatívne vyhlásenia boli viac než len to,“ vyhlásil americký prezident minulý piatok.

Ale aj keď Medvedevove bombastické vyhlásenia v sociálnych médiách zjavne Trumpa iritujú, Američania význam Medvedeva hodnotia celkom triezvo: „V podstate nie je relevantným hráčom v ruskej politike. Nerozhoduje. Nie je prítomný na žiadnych stretnutiach ani rozhovoroch, ktoré sme kedy viedli,“ povedal o ruskom expremiérovi a exprezidentovi americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

Pre Spojené štáty s obrovským arzenálom interkontinentálnych rakiet je úplne jedno, či sa dve ponorky priblížia k ruskému pobrežiu o pár stovák či dokonca tisícok kilometrov. To isté, samozrejme, platí aj pre Rusov – obidve najväčšie jadrové mocnosti by sa dokázali neodvratne zničiť, ak by tak chceli urobiť.

Našťastie, takéto rozhodnutie by bolo jasnou samovraždou, a tak doposiaľ v každej kríze vytrvali chladnejšie hlavy.

„USA nemajú v bojovej hliadke súčasne dve, ale štyri až šesť raketových ponoriek. V posledných rokoch sa pozornosť presunula do Tichého oceánu, ale v severnom Atlantiku sú vždy jedna alebo dve. Sú tam vždy, často aj blízko Škandinávie, na dostrel od európskej časti Ruska. Toto je rovnaká každodenná realita posledného polstoročia, ako aj naši raketoví vojaci v bojovej službe,“ podotýka pre ruský Kommersant moskovský analytik Aleksandr Jermakov.

Trumpovo nariadenie však nie je celkom nové. Ako pripomínajú ruskí odborníci Pavel Podvig a Dmitrij Stefanovič, americkí prezidenti už viackrát siahli po tomto prostriedku vyjadrenia vlastnej moci. Pretože aj keď prakticky presun ponoriek nič nemení – a to si všimli aj ruskí odborníci –, presun jadrových ponoriek predsa len vyzerá ako signál odhodlania, ako závažná udalosť, aj keď je čisto symbolická.

Dohoda o raketách

Tou druhou udalosťou posledných dní je ruské vyhlásenie, že Moskva nebude ďalej dodržiavať moratórium na obmedzenia nasadenia rakiet stredného a krátkeho doletu.

Moratórium, ktoré Rusko jednostranne vyhlásilo po konci dohody o raketách stredného doletu (INF), vraj ďalej nariaďovalo obmedzenia vyplývajúce z tejto zmluvy. Podľa západných štátov aj mnohých odborníkov však moratórium bolo už niekoľko rokov bezpredmetné, pretože niektoré novšie ruské zbrane porušovali zmluvu INF aj údajné moratórium.

Historická zmluva, ktorú v roku 1987 podpísal Reagan s Gorbačovom, zakazovala vývoj, výrobu aj rozmiestňovanie pozemných rakiet s doletom 500 až 5500 kilometrov. Logikou tejto dohody bolo zníženie napätia, keďže USA a Sovietsky zväz by si ponechali strategické medzikontinentálne jadrové rakety, ale zbavili by sa jadrových rakiet stredného dosahu, ktoré predstavujú výrazne vyššie eskalačné riziko.

Ako pripomínal pre britský think-tank Royal United Services Institute (RUSI) s odvolaním na európsku parlamentnú službu András Windt, tieto rakety stredného dosahu „sú známe ako ,zbrane prvého úderu‘, ktorých odpálenie nemožno odhaliť a dosiahnutie cieľov im trvá len niekoľko minút, čím sa skracuje čas varovania“.

Pre neistotu, či podobné zbrane protivníka boli odpálené, by boli v čase konfliktu obe strany pod tlakom, aby čo najskôr vystrelili svoje rakety, skôr než tak urobí protivník. To by výrazne zvyšovalo riziko nukleárnej eskalácie.

Zrušenie rozumnej dohody?

Z tohto dôvodu sa dohoda INF od roku 1987 až do svojho konca v roku 2019 považovala za jeden z kľúčových úspechov americko-sovietskych dohôd o kontrole zbrojenia.

No napriek jasnému úžitku sa vypovedanie tejto dohody zo strany Donalda Trumpa stretlo vtedy v odbornej komunite s väčším pochopením než jeho zrušenie iných dohôd. Na rozdiel od trebárs jadrovej dohody s Iránom bolo totiž v odbornej komunite väčšinovým názorom, že Rusko dohodu nedodržiava.

Konkrétnych výhrad bolo niekoľko, napríklad raketa RS-26 Rubež, najmä však ruský vývoj rakety Novator 9M729, ktorý podľa väčšiny západných odborníkov porušoval dohodu INF.

Ako hodnotil americký vládny dokument Nuclear Posture Review z roku 2018, „Rusko má oproti USA a spojencom značné výhody vo svojej výrobnej kapacite jadrových zbraní a v nestrategických jadrových silách. Buduje tiež rozsiahly, rozmanitý a moderný súbor nestrategických systémov, ktoré majú dvojitú schopnosť (môžu byť vyzbrojené jadrovými alebo konvenčnými zbraňami). Tieto systémy pre divadlo a taktický dolet nie sú zodpovedné podľa novej zmluvy START a modernizácia nestrategických jadrových zbraní Ruska zvyšuje celkový počet takýchto zbraní v jeho arzenáli a zároveň výrazne zlepšuje jeho nosičové schopnosti. To zahŕňa výrobu, držbu a letové testovanie pozemnej strely s plochou dráhou letu, čo je v rozpore so zmluvou INF. Moskva verí, že tieto systémy môžu poskytnúť užitočné možnosti pre eskaláciu“.

V tomto dokumente sa pripomína, že predošlé americké pokusy o návrat k dodržiavaniu dohody zostali bezúspešné. „V júli 2014 Spojené štáty vyhlásili, že Rusko porušilo Zmluvu INF pre vývoj systému pozemných riadených striel SSC-8. Spojené štáty odvtedy na Rusko vyvíjajú tlak, aby sa opäť vrátilo k dodržiavaniu zmluvy,“ rekapitulovali odborníci Pentagónu.

Prvé výhrady USA formulovali už pri návšteve Nikolaja Patruševa vo Washingtone v máji 2013. O rok nato sa vtedajší americký prezident Barack Obama obrátil písomne na Vladimira Putina, ktorého v liste vyzval, aby sa vrátil k dohode. Rusko však poprelo, žeby SSC-8 porušovala dohodu INF, a ďalej pokračovalo s vývojom rakety.

Vývoj sa začal skôr

Samotný vývoj SSC-8 sa začal skôr, podľa odborníkov zrejme ešte v polovici nultých rokov.

Ako v čase vypovedania zmluvy INF písala Deutsche Welle s odvolaním na riaditeľa tajných služieb Dana Coatsa (rovnakému úradu dnes šéfuje Tulsi Gabbardová), „spoločnosť Novator mala údajne za úlohu vytvoriť zbraňový systém ,s veľkou podobnosťou‘ s raketovými systémami, ktoré sa v tom čase vyvíjali, ako napríklad taktické cestné mobilné rakety Iskander, ktoré môžu niesť konvenčné aj jadrové hlavice. Balistická raketa Iskander a riadená raketa Kalibr mohli slúžiť ako základný model pre nový zbraňový systém“.

Podľa Coatsa Rusko do roku 2015 prevádzkovalo prepracovaný program testovania rakiet, pričom obchádzalo reštrikcie INF. „Zmluva INF umožňuje testovanie určitých raketových systémov stredného a dlhého doletu na súši za predpokladu, že sú určené na použitie v námorníctve alebo letectve. Coats tvrdí, že Rusko použilo túto klauzulu INF na zakrytie skutočného účelu raketového systému 9M729,“ vysvetľuje Deutsche Welle.

Rusko tvrdilo, že dolet rakety dosahuje len 480 kilometrov, teda len o málo menej než hranica 500 kilometrov určená zmluvou INF. No americké zdroje poukazovali na drobné zmeny, ktoré mohli výrazne predĺžiť dolet rakety. Rovnako poukazovali aj na netransparentnosť ruských testov, ktoré vzbudzovali podozrenie, že raketa v skutočnosti aj bez väčších zmien dokáže prekročiť hranice určené zmluvou.

Kvôli vysokej miere podobnosti s raketami Kalibr, ktoré majú dolet do 2500 kilometrov, americkí odborníci odhadovali, že so správnou konfiguráciou (teda menšou hlavicou či väčším množstvom paliva) by aj dolet SSC-8 (9M729) mohol dosiahnuť podobné hodnoty. Oproti staršej rakete SSC-7 bola nová SSC-8 poznateľne väčšia a bolo preto dôvodné podozrenie, že dokáže niesť výrazne viac paliva než SSC-7.

„Pochybujem, že by Rusi porušili zmluvu len preto, aby vyvinuli raketu s doletom o niečo presahujúcim 500 kilometrov,“ cituje Deutsche Welle odborníka na odzbrojenie Stevena Pifera z washingtonskej Brookings Institution. Sám odhadoval dolet SSC-8 na asi 2000 kilometrov a tvrdenie, že SSC-8 dodržiava parametre určené dohodou, spochybňovali aj niektorí ruskí odborníci ako Aleksander Golc.

Naopak, raketa Rubež len pri teste s jednou nasadenou hlavicou dokázala prekročiť horný limit dohody 5500 kilometrov. Pri bojovom použití s nasadením štyroch jadrových hlavíc namiesto testovanej jednej by sa tento dolet výrazne skrátil pod hranicu 5500 kilometrov, čím by spadala pod zbrane stredného dosahu zakázané zmluvou INF, vysvetľuje pre Postoj odborník Matej Rafael Riško.

Späť v studenej vojne – no v jej horúcej fáze

Od konca zmluvy INF sa oba štáty posunuli ďalej. Návrat k podobnej dohode preto v dohľadnom čase nie je realistický. USA chcú, aby nová dohoda zahŕňala aj Čínu. Rusko vo februári 2023 vyhlásilo, že „už nie je možné udržiavať bežné vzťahy so Spojenými štátmi a Západom vo všeobecnosti – a to ako z princípu, tak aj v otázke kontroly zbrojenia, ktorá je neoddeliteľná od geopolitickej, vojenskej a strategickej reality“.

Moskva rakety SSC-8 navyše medzičasom zaviedla do výzbroje, a tak by akákoľvek dohoda musela zahŕňať aj ich vyradenie a zošrotovanie. To bolo možné v 70. a 80. rokoch, keď v Moskve napriek všetkému jestvovala štipka dobrej vôle, nie dnes, keď Kremeľ razí revizionistickú a expanzívnu politiku.

Posledné vyhlásenia z Moskvy sú tak len najnovšou ilustráciou faktu, že systém kontroly zbrojenia, na ktorom sa Spojené štáty a Sovietsky zväz postupne dohodli v čase uvoľňovania napätia (1969 – 1979) a nasledujúcich desaťročiach, sa nadobro rozpadol.

Nielen pre dobre známe kroky Američanov, akými bolo vypovedanie Zmluvy o obmedzení systémov protiraketovej obrany ABM v roku 2002, ale aj pre ruské kroky ako nedodržanie Istanbulských záväzkov a vypovedanie Zmluvy o konvenčných silách v Európe (CFE) a neskôr porušovanie dohody INF.

V platnosti zostáva už len posledná zmluva New START. No aj účasť v nej Rusko v roku 2023 suspendovalo, i keď doposiaľ tvrdí, že naďalej bude dodržiavať jej limity, zatiaľ čo USA dodržiavanie tejto zmluvy zo strany Ruska spochybňujú.

Svet sa tak vracia do časov studenej vojny. Nie však do tej urovnanej, s početnými dohodami, ako si ju pamätáme z 80. rokov. 

Ale do omnoho nebezpečnejšej fázy zo začiatku 60. rokov, keď oba bloky viackrát stáli na hrane jadrovej krízy.