Opozícia sa snažila „tichým uznesením“ zaviazať ministra zahraničia Juraja Blanára, aby podporil sankcie proti Rusku. Môže sa tak dostať do bizarnej situácie, keďže jeho stranícky šéf Robert Fico má k sankciám odmietavý postoj.

Stanoviská Slovenská k európskym rozhodnutiam najčastejšie vznikajú tak, že záver navrhne vláda a parlamentný eurovýbor, kde má vládna koalícia väčšinu, ho schváli. Podobná iniciatíva však môže prísť aj v stanovisku aspoň pätiny parlamentu, čiže minimálne 30 poslancov.

Opozičný návrh o podpore sankcií podpísalo 37 poslancov z SaS, KDH a Progresívneho Slovenska, čo je dostatočný počet. Jeho autorkou je Vladimíra Marcinková z SaS, podľa ktorej malo uznesenie zaviazať vládu na podporu sankcií aj bez jeho prerokovania.

Poukazuje pritom na to, že ak pätina poslancov navrhne uznesenie k európskym záležitostiam, stane sa pre vládu záväzným aj v prípade, ak sa k nemu v parlamente dva týždne neprijme žiadna zmena, respektíve sa neprijme novšie, informovala poslankyňa liberálov na sociálnej sieti.

„Ja som takýto návrh stanoviska s podporou vyše tridsiatky opozičných kolegov pred 14 dňami do parlamentu podala. Uplynutím lehoty, počas ktorej parlament neprijal iné, sa stalo pre vládu záväzným. Áno, aj minister zahraničných vecí, aj samotný premiér sa ním na rokovaniach na európskej úrovni majú riadiť a hlasovať podľa neho,“ poznamenala.

Marcinková je zvedavá, ako si s tým poradí koalícia pred budúcotýždňovou Radou EÚ pre zahraničné veci, na ktorej sa majú riešiť aj protiruské sankcie. „Je možné, že koalícia cez víkend zvolá parlamentný európsky výbor a bude sa snažiť moje uznesenie zmeniť. (...) To by bolo právne najčistejšie riešenie. Je však možné aj to, že počas prázdnin skrátka nenazbierajú na rýchle zvolanie výboru dosť poslancov a moje uznesenie bude naďalej záväzné. Im sa to nehodí, a tak to budú spochybňovať,“ povedala.

Poslankyňa Marcinková zároveň upozornila na to, že procedúru, o ktorej hovorí ústavný zákon o spolupráci parlamentu a vlády v záležitostiach EÚ, využil v roku 2023 vtedajší opozičný poslanec Robert Fico (Smer).

„Európsky výbor som viedla ja, všimla si tento Ficov kreatívny právny ťah, zvolala výbor k stanovisku, ktorým sa snažili zmariť vojenskú podporu Ukrajine, a európsky výbor v lehote 14 dní Ficovo stanovisko nahradil iným, čím sme Ficov plán prekazili. Keďže jeho kreatívny počin vyvolal v parlamente paniku, plénum potom prijalo v lehote 14 dní ešte ďalšie stanovisko,“ dodala.

Je však otázne, či sa vláda musí takýmto stanoviskom riadiť. Podľa ústavného právnika Vincenta Bujňáka to nie je jasné.

„Ak je cieľom zaviazať členov vlády parlamentným stanoviskom v procedúre, v ktorej podľa zákona rozhoduje výbor pre európske záležitosti, potom si má rozhodnutie v tejto veci vyhradiť parlament svojím aktívnym uznesením, a tichá procedúra preto záväzné stanovisko nebude schopná vytvoriť,“ citoval Bujňáka Denník N, ktorý na opozičné uznesenie upozornil.

Blanár bude na európskej pôde rokovať o 18. sankčnom balíku v utorok 15. júla. Premiér Robert Fico pripustil podporu sankčného balíka v prípade, že Slovensko dostane garancie, že zastavenie dovozu ruského plynu nezvýši ceny energií.

Merz na konferencii o obnove UkrajinyNaliehavo žiadam Slovensko a jeho premiéra, aby prestali blokovať sankcie

TASRPostoj