V roku 1985 si celý svet pripomínal 1 100 rokov od smrti sv. Metoda.
Samozrejme, najmä v Československu sme si tento sviatok osobitne pripomínali. V apríli 1985 sa na Velehrade uskutočnila oslava duchovenstva, pri ktorej koncelebrovalo svätú omšu asi 1 200 kňazov z Česka a Slovenska. Až keď na konci slávnosti zaznela po slovensky pápežská hymna V sedmobrežnom kruhu Ríma sa ukázalo, aký veľký počet slovenských kňazov sa zišiel v tomto moravskom mestečku.
Dňa 7. júla sa pri tejto príležitosti rovnako uskutočnila púť veriacich na posvätnom Velehrade.
Iniciatívy sa na tejto púti chopila mládež zo Slovenska, Čiech a Moravy. Dve veľké skupiny, jedna pred bazilikou a druhá na lúke pri neďalekom cintoríne, strávili celú noc zo soboty na nedeľu pri piesňach a v modlitbách.
Svätá omša v nedeľu dopoludnia za prítomnosti pápežského legáta kardinála A. Casaroliho, kardinála Tomáška, biskupov a kňazov z celého Československa a viac ako 150-tisíc veriacich sa už natrvalo stala súčasťou dejín cirkvi Čiech, Moravy a Slovenska.
To rozhodujúce prišlo vtedy, keď predseda okresného národného výboru v Uherskom Hradišti vystúpil pred svätou omšou na pódium a privítal veriacich na „mierových slávnostiach na Velehrade“.
A vtedy sa to začalo: celý dav začal pískať a od tej chvíle už ani on, ani český minister kultúry nemohli povedať nič také, s čím by ľudia nesúhlasili. Okamžite ich piskotom zastavili. A, naopak, potom sme veriacich počuli už len skandovať: „Chceme náboženskú slobodu“, „Chceme Svätého Otca“, „Nech žije Cirkev“.
Kardinál Casaroli sa len usmieval, kardinál Tomášek po svätej omši povedal mladým ľuďom: „To nie je skutočnosť, to je sen!“ Pokus komunistov privlastniť si pamiatku sv. Cyrila a Metoda a dať ich sviatku iný obsah bol zmarený.
Presne po štyridsiatich rokoch zažívame niečo podobné. Už minulý rok prvýkrát po atentáte vystúpil premiér Robert Fico na sviatok sv. Cyrila a Metoda 5. júla na Devíne a oznámil svoj zápas s liberalizmom na Slovensku.
Novela ústavy, ktorú mal prijať slovenský parlament, mala pôvodne navrhnutú účinnosť 5. júla 2025, pre odloženie hlasovania to, samozrejme, padlo. Teraz vláda vyčlenila 750-tisíc eur na oslavy tohoročných cyrilo-metodských slávností na Devíne. Vláda nechce osláviť tento sviatok v Nitre na slávnostnej bohoslužbe, ona sa ho chce, rovnako ako pred 40 rokmi, zmocniť a dať mu svoj obsah. Doba sa zmenila.
Dnes tu už nie je tajná cirkev, ktorá by tento zámer prehliadla a protestovala proti nemu. Dnes je sloboda, my nemusíme skandovať „Chceme náboženskú slobodu“ a o to ťažšie sa rozoznáva, že tu nebadane dochádza k tomu istému zneužitiu náboženských symbolov na politické ciele, ako to bolo za komunizmu.
A tak si dnes všetci musíme položiť otázku: akou cestou chceme ako veriaci i ako cirkev kráčať? Vidíme svoje náboženské pôsobenie v podávaní svedectva vlastného života svetu, ako nás k tomu nabádal zosnulý pápež František, alebo sa budeme chcieť občas priživiť aj na politike, z ktorej nám potom môžu vyplývať určité výhody?
Ako už bolo viackrát povedané, Slovensko sa dnes nachádza na duchovnej križovatke svojho ďalšieho smerovania. Ešte nič nie je rozhodnuté.