Lídri EÚ predĺžili súčasné sankcie Zhoda na 18. balíku sa nenašla, Fico nedal zelenú. S Dankom si vymieňa odkazy o členstve Ukrajiny v EÚ

Lídri 27 členských krajín EÚ sa vo štvrtok neskoro večer na samite v Bruseli dohodli na predĺžení sankcií voči Rusku o ďalších šesť mesiacov. Už existujúce sankcie uvalené na Moskvu v súvislosti s jej vojenskou inváziou na Ukrajinu tak ostanú v platnosti najmenej do začiatku roka 2026.

Platiť ostáva aj zmrazenie aktív ruskej centrálnej banky v hodnote viac než 200 miliárd eur.

Nový balík sankcií neprešiel. Po jeho schválení volal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý EÚ prosil, aby sa zamerala na obmedzenie ruského obchodu s ropou a ruské banky.

Zablokovalo ho Slovensko

Zelenú 18. balíku sankcií odmietlo dať Slovensko pre spor s Bruselom o plánoch zastaviť dovoz ruského plynu do konca roka 2027.

„Medzi lídrami EÚ neexistuje dohoda o najnovšom balíku sankcií – osemnástom v poradí. Slovensko stále nedáva zelenú. Diskusie medzi veľvyslancami EÚ sa pravdepodobne obnovia v najbližších dňoch,“ cituje TASR redaktora Rádia Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) Rikarda Jozwiaka. Vo svojom príspevku nespomenul Maďarsko, hoci Budapešť predtým takisto pohrozila blokovaním sankcií.

Slovenský premiér Robert Fico po skončení samitu zopakoval, že Slovensko nepodporí osemnásty balík sankcií proti Rusku, pokiaľ nebude mať od Európskej komisie garancie súvisiace s návrhom na zastavenie dovozu ruského plynu od januára 2028. Téma cien energií je podľa neho mimoriadne dôležitá aj pre ďalších lídrov členských krajín, informuje TASR.

„Ak nebudeme poškodení týmto rozhodnutím, ak nám zagarantujú dostatočný objem plynu za dobrú cenu, ak nám zagarantujú tranzitné poplatky, ktoré platíme teraz, ak nám bude zagarantované, že v prípade prehry súdneho sporu s Gazpromom nám to niekto zaplatí, tak vtedy budeme spokojní,“ vyhlásil Fico.

O únijnej iniciatíve REPowerEU a možných zárukách rokoval už pred začiatkom samitu so šéfkou eurokomisie Ursulou von der Leyenovou. Komisia má podľa neho v tejto otázke konštruktívny prístup.

Vo vyjadrení na palube vládneho špeciálu uviedol, že v rozhovore s viacerými lídrami krajín zistil, že téma ceny energií je mimoriadne dôležitá pre mnohých z nich. „Aj chápu náš problém, keď ho komentujem,“ zdôraznil.

Predseda vlády označil priebeh samitu za vecný a predvídateľný. „Nič špeciálne ma neprekvapilo alebo sa nestalo nič, s čím by sme nerátali.“

Dôležitá téma bola podľa jeho slov európska obrana a bezpečnosť. Diskusie sa podľa neho zamerali na stredajšie rozhodnutie krajín NATO o navýšení obranných výdavkov až na päť percent ich HDP do roku 2035, ako aj na spoluprácu v rámci celej Európy, kam patria spoločné nákupy a spoločná výroba. 

„Ja iba zopakujem stanovisko slovenskej vlády: v roku 2026 sa nebudú zvyšovať zbrojné výdavky ani o cent, zostanú na tej istej úrovni, ako boli v roku 2025,“ uviedol Fico.

Ďalšou témou bola pokračujúca pomoc Ukrajine vo vojne s Ruskom. Záverečný text nebol prijatý všetkými 27 krajinami, ale iba 26, pretože maďarský premiér Viktor Orbán nesúhlasil so spoločnými závermi pre zmienku o európskej perspektíve pre Kyjev. 

„Pokiaľ ide o text o Ukrajine, tam je pre nás dôležité, že sme dostali prvýkrát do úvodných ustanovení odkaz na zakladajúce zmluvy EÚ, ktoré hovoria, že EÚ je mierový projekt, že sa má usilovať predovšetkým o mier,“ skonštatoval slovenský premiér.

Vážna diskusia podľa Fica bola o ďalšom rozširovaní bloku. Ako krajiny najlepšie pripravené na vstup do Únie označil Albánsko a Čiernu Horu.

„Ale ja si myslím, a chcem to povedať veľmi otvorene, že sa veľmi krivdí Srbsku. Srbsko je dobre pripravená krajina, ale stále sa hľadajú všelijaké politické príčiny, ako odďaľovať ďalšie a ďalšie kroky, ktoré by Srbsko smerom k Európskej únii mohlo urobiť,“ poznamenal Fico a prípadné členstvo Kosova označil za „fikciu“.

Lídri dvadsaťsedmičky rokovali aj o obchodných vzťahoch s USA či Čínou. Fico informoval, že Komisia plánuje do deviateho júla uzavrieť dohodu so Spojenými štátmi, no pre prípad neúspechu sa zároveň pripravuje odvetný balík. Diskusie prebiehali aj o kontrole dovozu čínskych tovarov, bližšie detaily však neprezradil.

Dlhá debata bola podľa slov premiéra o konkurencieschopnosti bloku. „Ja som zdôrazňoval, že pozor, pozor, pozor, hlavne sú to ceny energií, ktoré nás likvidujú. Predsa nie je možné, aby vo východnej časti Európskej únie boli najvyššie ceny v porovnaní s inými časťami, to nie je jednotný trh s energiami,“ dodal s tým, že ceny energií by podľa neho mali byť rovnaké.

Slovná výmena medzi Dankom a Ficom

Počas samitu si vymieňali odkazy koaliční partneri Robert Fico a Andrej Danko. Šéf SNS kritizoval slovenskú podporu záverov samitu, ktoré sa týkajú Ukrajiny. Lídri chcú vyslať Ukrajine signál podpory pri jej snahách o integráciu do Európskej únie. Danko poukazoval na to, že Slovensko na rozdiel od Maďarska tieto závery podporuje. 

Fico vraví, že nechápe, o čo Dankovi ide. „Viktor Orbán dnes na Rade oficiálne oznámil, že nemôže podporiť závery k Ukrajine, lebo jeho vláda odmieta členstvo Ukrajiny v EÚ. Ostatných 26 krajín EÚ vrátane Slovenska európsku perspektívu Ukrajiny podporuje, tak príslušné závery v tomto duchu schválili,“ uviedol Fico. 

Premiér sa šéfa SNS pýta, čo je na tom šokujúce alebo neporozumiteľné, alebo poškodzujúce národno-štátne záujmy Slovenska.

„Od rána v Bruseli bojujem za záujmy Slovenska, najmä v oblasti energetiky. Stále rokujeme a budeme až do noci. Je smutné, že doma ma koaličný partner namiesto podpory bezdôvodne haní. Poprosil by som Andreja Danka, aby nepriateľov hľadal v opozícii a nie medzi ľuďmi, ktorí ho celý čas podporovali a podporujú,“ dodal Fico.

Na palube vládneho špeciálu na adresu šéfa SNS dodal, že si „len tak rypol z pohodlia svojej kancelárie“. „Veľké stromy priťahujú blesky,“ dodal.

„Pán premiér Fico práve zverejnil status, že Slovensko podporuje vstup Ukrajiny do EÚ. To naozaj, pán premiér? Národ nechce Ukrajinu v EÚ, tým si môžete byť istý,“ reagoval následne na slová premiéra šéf SNS.

Danko sa Ficovi venoval aj vo videu, ktoré na sociálnych sieťach zverejnil v piatok dopoludnia. Premiéra kritizoval za to, že podľa neho v otázke podpory členstva Ukrajiny v Únii „otočil“. „Čo by ste robili, ak by Ľudovít Ódor podpisoval listiny, ktoré budú viesť k vstupu Ukrajiny do EÚ? Ako vás poznám, stáli by ste na barikádach,“ povedal Danko.

Dodal, že aj vďaka tomu Fico získal podporu SNS. „Prečo to teraz robíte inak?“ pýtal sa.

Danko zopakoval, že Ukrajina je podľa neho bezpečnostným rizikom. „Ani teraz, ani v budúcnosti nemôže vstúpiť do EÚ. Ak vstúpi do EÚ, bude chcieť vstúpiť do NATO,“ povedal.

Čo sa dostalo do záverov samitu

Posilnenie konkurencieschopnosti Európy a ďalšia integrácia jednotného trhu sú kľúčové pre udržanie prosperity a sociálneho modelu platného v EÚ. Vyplýva to zo záverov Európskej rady, ktoré lídri 27-člennej EÚ schválili vo štvrtok krátko pred polnocou. V záveroch venovaných energetike je aj osobitná zmienka o Slovensku.

V časti venovanej hospodárskemu vývoju lídri spresnili, že posilnenie konkurencieschopnosti Európy a integrácia jednotného trhu sú kľúčové pre udržanie prosperity a sociálneho modelu, čo takisto prispeje k posilneniu globálneho vplyvu a postavenia Únie ako dôveryhodného partnera. Túto úlohu podľa šéfov vlád a štátov podporí aj posilnenie medzinárodnej úlohy eura.

V tejto súvislosti lídri vyzvali inštitúcie EÚ, aby pokračovali v práci na posilnení eura, a to aj ako rezervnej a transakčnej meny. Zároveň privítali splnenie konvergenčných kritérií zo strany Bulharska a odobrili návrh Európskej komisie, aby Bulharsko prijalo euro 1. januára 2026.

V oblasti energetiky lídri opätovne zdôraznili dôležitosť vybudovania skutočnej energetickej únie do roku 2030 s plne integrovaným a prepojeným energetickým trhom. K týmto výzvam patrí aj zaistenie energetickej bezpečnosti a odolnosti i bezpečnosti dodávok cenovo dostupnej a čistej energie pre všetky členské štáty.

Jeden z bodov 32 záverov zameraný na znižovanie energetickej závislosti a posilnenie strategickej autonómie Európy zmieňuje aj Slovensko. Uvádza, že lídri zdôrazňujú dôležitosť bezpečnosti dodávok, dostupnosti a právnej istoty a riešenia obáv členských štátov, a to aj s cieľom zabezpečiť ekonomicky životaschopné alternatívne tranzitné trasy energie s ohľadom na špecifiká vnútrozemských krajín.

„Európska rada vyzýva Európsku komisiu, aby podporila členské štáty pri riešení týchto obáv, víta proces dohodnutý medzi Komisiou a Slovenskom a vyzýva ostatné členské štáty, aby v prípade potreby podporili dohodnuté ciele,“ uvádza sa v prijatom dokumente.

Európska rada vyzvala na posilnenie konkurencieschopnosti EÚ aj prostredníctvom inovácií a podpory vedúceho postavenia Európy v oblasti technológií, najmä inovačných technológií. Cieľom je odstrániť rozdiely v produktivite medzi EÚ a inými regiónmi sveta, prehĺbiť jednotný trh a posilniť priemyselnú základňu Únie. Dodali, pri zabezpečovaní konkurencieschopnosti je dôležité pokračovať v zjednodušovaní pravidiel, znižovaní administratívnej záťaže a tvorbe jasného, jednoduchého a proinovačného regulačného rámca.

Lídri zopakovali výzvy na odstránenie zostávajúcich prekážok na jednotnom trhu, najmä v oblasti služieb a tovaru a presadzovania pravidiel jednotného trhu.

Podľa záverov by sa osobitná pozornosť mala venovať výzvam, ktorým čelí automobilový, lodný, letecký a energeticky náročný priemysel, ako je oceliarsky, kovospracujúci a chemický.