Irán útočil na americké základne v Katare a Iraku Bola to veľmi slabá odpoveď, reagoval Trump a poďakoval sa Teheránu za včasné varovanie

Čo treba vedieť:

Spojené štáty sa v noci zo soboty na nedeľu pridali k Izraelu, ktorý na Irán útočí od 13. júna. Cieľom USA bolo zničiť iránske jadrové zariadenia. Zaútočili bombami, pričom Donald Trump označil útok za veľmi úspešný.

Hoci pôvodne americká administratíva tvrdila, že zmeniť režim v Iráne nechce, Trump neskôr naznačil, že má záujem o zmenu režimu.

Irán v pondelok večer zaútočil na americké základne v Katare a Iraku.

Dianie sme sledovali online

22.20 Americký prezident Donald Trump označil iránsku odpoveď za „veľmi slabú“ a poďakoval sa Iránu za „včasné varovanie“.

„Irán oficiálne reagoval na naše zničenie ich jadrových zariadení veľmi slabou reakciou, ktorú sme očakávali a veľmi účinne sme jej čelili,“ uviedol americký prezident na svojej sieti Truth Social.

Uviedol, že Irán vypálil 14 rakiet, z ktorých 13 bolo zostrelených a ďalšia smerovala smerom, ktorý napredstavoval nebezpečenstvo. 

Žiadni Američania ani Katarčania podľa neho neboli zranení a neboli spôsobené takmer žiadne škody.

„Chcel by som, aby Irán pristúpil k mieru a harmónii v regióne a ja budem Izrael s nadšením povzbudzovať, aby urobil to isté," poznamenal americký prezident.

V ďalšom príspevku na Truth Social Trump poďakoval katarskému emírovi za „všetko, čo urobil pri snahe o mier v regióne“. V ďalšom prezident napísal: „GRATULUJEME SVET, JE ČAS NA MIER!“

21.49 Katar tvrdí, že bezpečnostná situácia na jeho území je stabilná a nie je dôvod na obavy. Tamojšie ministerstvá zahraničných vecí aj vnútra sa takto vyjadrili po iránskych útokoch cielených na americkú leteckú základňu al-Udajd pri metropole Dauha. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a stanice BBC. 

„Ministerstvo vnútra (Kataru) potvrdzuje..., že bezpečnostná situácia v krajine je stabilná a nie je dôvod na obavy," uviedol rezort vnútra, z vyhlásenia ktorého cituje AFP. Obdobné vyhlásenie vydal aj katarský rezort diplomacie a zdôraznil, že „je dôležité nepodliehať fámam ani šíreniu nepresných informácií“, uvádza BBC.

Rezort diplomacie dodal, že sa bude v koordinácii s ďalšími katarskými orgánmi snažiť o to, aby „zaistil bezpečnosť občanov a obyvateľov a zachoval normálny verejný život“.

Katar tvrdí, že jeho protivzdušná obrana iránske rakety zachytila a že útoky si nevyžiadali nijaké obete.

21.16 Nízkonákladová letecká spoločnosť Wizz Air vzhľadom na ďalšiu eskaláciu napätia na Blízkom východe a pondelkové uzavretie vzdušného priestoru vo viacerých štátoch okamžite vrátila alebo odklonila všetky svoje lety smerujúce do daného regiónu. 

Pondelkový let z Budapešti do Dubaja pristál v Rijáde a letecká spoločnosť už organizuje transfer pre cestujúcich. Wizz Air pozorne sleduje vývoj situácie v koordinácii s príslušnými orgánmi a bezpečnostnými službami a robí všetko pre to, aby zabezpečil bezpečnosť cestujúcich a posádky, píše sa vo vyhlásení leteckej spoločnosti.

21.11 Bahrajn, Kuvajt aj Irak uzavreli až do odvolania svoj vzdušný priestor, uvádza stanica Sky News citujúc z tamojších médií. Došlo k tomu po tom, ako Irán v pondelok večer zaútočil na americké vojenské základe v Katare a Iraku. 

Ako prvé ohlásilo uzavretie vzdušného priestoru Bahrajnské kráľovstvo. Tamojšie ministerstvo dopravy a telekomunikácií uviedlo, že ide o preventívne opatrenie prijaté vzhľadom na najnovší vývoj situácie. Obdobné vyhlásenia vzápätí prišli aj z Kuvajtu a Iraku. 

20.29 Irán údajne pred útokom v predstihu varoval Katar, uvádza agentúra Reuters, citujúc nemenovaný oboznámený zdroj. Rovnakú informáciu ako prvý priniesol aj denník New York Times s tým, že Irán vykonal útoky tak, aby minimalizoval straty na životoch. Nemenovaný izraelský predstaviteľ pre médiá uviedol, že Irán v pondelok večer vypálil na americké ciele v Katare celkovo desať rakiet.

Situáciu pozorne sleduje aj Biely dom, do ktorého Situačnej miestnosti sa presunul americký prezident Donald Trump so svojím tímom, informovala stanica Sky News. Bezprostredne nato USA potvrdili iránsky raketový útok na základňu v Katare s tým, že z miesta nie sú hlásené nijaké obete. 

20.03 Teherán oznámil, že raketový útok na americkú základňu v Katare zodpovedá počtu bômb, ktoré Spojené štáty počas uplynulého víkendu zhodili na jeho jadrové zariadenia. 

Podľa agentúry AP tento fakt zrejme môže signalizovať snahu Teheránu o deeskaláciu napätia. Irán tiež informoval, že útočil na základňu v Katare, pretože sa nachádza mimo obývaných oblastí.

Terčom iránskeho útoku bola aj základňa Ajn al-Asad na západe Iraku, v ktorej sú taktiež dislokovaní americkí vojaci. Agentúre AP to povedal nemenovaný predstaviteľ irackých bezpečnostných síl. Aj agentúra Reuters informovala, že na tejto základni bol aktivovaný systém protivzdušnej obrany. Irán predtým pohrozil USA, že ponesú „vážne a nepredvídateľné následky“ za víkendové bombardovanie iránskych jadrových zariadení. 

19.56 Na leteckú základňu Al Udeid v Katare boli vyslané balistické rakety krátkeho a stredného doletu. Potvrdil to predstaviteľ amerického ministerstva obrany.

„V súčasnosti nie sú žiadne správy o amerických obetiach,“ povedal. „Situáciu pozorne sledujeme a poskytneme ďalšie informácie hneď, ako budú k dispozícii.“

19.10 Irán útočil raketami na americkú leteckú základňu Al-Udeid v Katare, informovala stanica Sky News. Teherán hneď nato úder vo svojich médiách potvrdil s tým, že zaútočil aj na americkú základňu v Iraku. Katar tvrdí, že jeho protivzdušná obrana rakety zachytila. 

Bezprostredne pred touto informáciou uvádzali viaceré svetové médiá, že v katarskej metropole Dauha počuť výbuchy. Katar krátko predtým ohlásil zatvorenie svojho vzdušného priestoru, píše TASR.

Irán ohlásil útoky na základňu Al-Udeid v štátnej televízii v sprievode vojenskej hudby. Operáciu nazvanú „Zvestovanie víťazstva“ označil za „silnú a úspešnú odpoveď iránskych ozbrojených síl na americkú agresiu“. Iránska tlačová agentúra Tasním priblížila, že iránske raketové útoky cielia na americké základne v Katare a Iraku.

Armádne zdroje pre tlačovú agentúru Reuters uviedli, že systém protivzdušnej obrany bol aktivovaný na leteckej základni Ajn al-Asad v Iraku. Irán predtým pohrozil USA, že ponesú „vážne a nepredvídateľné následky“ za víkendové bombardovanie iránskych jadrových zariadení, pripomína AFP.  

Katar medzičasom tvrdí, že jeho protivzdušná obrana rakety zachytila. Takisto informoval, že na americkej vojenskej základni Al-Udeid pri Dauhe nedošlo pri útokoch k nijakým obetiam. Spomínaná základňa je najväčšou americkou na Blízkom východe. 

17.18 Syn posledného iránskeho šacha Rezá Pahlaví vyzval na zosadenie režimu v Teheráne a ponúkol sa za dočasného vodcu krajiny. Zvrhnutie súčasnej diktatúry v Iráne Pahlaví prirovnal k pádu berlínskeho múru v roku 1989. 

Informovali o tom televízia BFM a denník The Jerusalem Post, píše TASR. Na tlačovej konferencii v Paríži Pahlaví vyzval na zmenu režimu v Iráne a oznámil, že vytvorí opozičný front. 

Odsúdil Iránsku islamskú republiku za jej neustály útlak Iráncov. Varoval medzinárodné spoločenstvo pred záchranou súčasného režimu a zdôraznil, že rozvoj jadrového programu zastaví „iba Irán, ktorý bude demokratický“. Pád súčasného režimu označil za „jedinú možnosť, ktorá nám zostáva“.

Vo svojom vystúpení sa Pahlaví obrátil aj priamo na iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chámeneího, ktorého vyzval, aby odstúpil. 

„Odstúpte. Ak tak urobíte, dostane sa vám spravodlivého a riadneho súdneho procesu. To je viac, ako ste kedy dali ktorémukoľvek Iráncovi,“ vyzval Pahlaví. Predstaviteľom súčasného režimu odkázal, že aj oni pôjdu pred súd.

Pahlaví apeloval aj na „vlasteneckých príslušníkov“ iránskych ozbrojených síl a nabádal ich, že teraz je čas pridať sa k národu. Dodal, že ak tak urobia, postará sa, aby sa na ich „službu Iránu nezabudlo a aby bola docenená“.

Podľa Pahlavího občianska vojna v Iráne po páde tamojšieho teokratického režimu nehrozí. V rozhovore pre BFM Pahlaví argumentoval, že aj počas masových demonštrácií za práva žien sa obyvatelia rôznych regiónov Iránu dokázali zjednotiť a žiadať občianske slobody. „Iránsky ľud je zjednotený proti tomuto režimu,“ uviedol Pahlaví, považovaný časťou iránskeho exilu stále za iránskeho korunného princa.

Oznámil, že vytvorí platformu pre tých, ktorí sú s iránskym režimom nespokojní, aby oslovili a pomohli rozšíriť rastúcu sieť aktivistov proti režimu. 

„Vstupujem do vedenia tejto transformácie, nie z osobných záujmov, ale ako služobník iránskeho ľudu,“ povedal Pahlaví. „Mám jasný plán transformácie a národnej obnovy,“ doplnil.

Vo svojom vystúpení na tlačovej konferencii Pahlaví ponúkol tri základné princípy nového usporiadania Iránu: územnú celistvosť; individuálne slobody a rovnosť všetkých občanov; oddelenie náboženstva od štátu. Dodal, že jeho tím expertov v najbližších dňoch zverejní plány na prvých 100 dní po páde islamskej republiky.

Svoje vystúpenie na tlačovej konferencii uzavrel výzvou k svojim krajanom: „Toto je naša chvíľa. Som s vami. Poďme spolu vybudovať nový Irán.“

Podobné Pahlavího vyhlásenia nie sú nové a sú súčasťou jeho prístupu k Iránu už mnoho desaťročí. Napriek tomu, že bol dedičom iránskeho trónu, v exile sa pridal k sekulárnym demokratickým protirežimným skupinám. Hoci je korunným princom, opakovane vyhlásil, že trón neprijme. Urobil by tak jedine v prípade, že by to žiadal národ v referende.

Foto: TASR/AP

16:14 Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová povedala, že americký prezident Donald Trump si myslí, že Iránci by mali zvrhnúť svoju vládu, ak tá odmietne rokovať o jadrovom programe. Prezident USA má podľa Leavittovej naďalej záujem o diplomaciu.

„Ak iránsky režim odmieta pristúpiť k mierovému diplomatickému riešeniu, o ktoré má prezident naďalej záujem a angažuje sa oň, prečo by iránsky ľud nemal vziať moc tomuto neuveriteľne násilnému režimu, ktorý ho už desaťročia utláča?“ uviedla hovorkyňa Bieleho domu pre stanicu Fox News.

Vysokopostavení americkí predstavitelia podľa AFP opakovane tvrdili, že cieľom Spojených štátov nie je zmena režimu v Iráne. Avšak Trump v nedeľu na svojej sociálnej sieti Truth Social naznačil, že cieľom to naozaj je.

Biely dom označil nedeľňajší americký nálet na Irán za úspešný. Podľa Trumpa na zasiahnutých miestach spôsobil „monumentálne škody“. Podľa AFP však neexistujú žiadne nezávisle overené informácie o spôsobených škodách. Leavittová v pondelok povedala, že Spojené štáty majú „vysokú mieru istoty“, že údery proti jadrovému programu Iránu zasiahli tamojšie zásoby obohateného uránu, a operáciu označila za veľmi úspešnú. 

Izrael, Spojené štáty a Západ tvrdia, že Irán sa usiluje získať jadrové zbrane, čo Teherán popiera. (tasr, afp)

13.25 Izrael v pondelok pri útokoch na Irán zasiahol teheránsku väznicu Evín, potvrdili iránske orgány. Izraelská armáda tvrdí, že zasiahla aj veliteľské centrá iránskych revolučných gárd a ďalších bezpečnostných síl v krajine.

„Pri najnovšom útoku sionistického režimu na Teherán projektily nešťastne zasiahli väznicu Evín a poškodili časti zariadenia,“ uviedol justičný spravodajský portál Mizan Online. Situácia v oblasti podľa neho zostáva „pod kontrolou“.

Útok potvrdil aj izraelský minister obrany Jisrael Kac. „(Armáda) uskutočňuje údery bezprecedentnej sily proti cieľom režimu a agentúram vládnej represie v centre Teheránu. Medzi cieľmi... (je aj) väznica Evín,“ uviedol Kac na platforme X. Podľa neho sú vo väznici politickí väzni a disidenti.

Izrael sa v pondelok prihlásil k útokom na orgány zodpovedné za „udržiavanie stability režimu“ v Iráne. „Tieto sily pozostávajú z rôznych zborov a veliteľských centier a v mene armády iránskeho režimu sú zodpovedné za obranu vnútornej bezpečnosti, potláčanie hrozieb a udržiavanie stability režimu,“ vyhlásila izraelská armáda. 

Tel Aviv uviedol, že jeho armáda zasiahla cesty v okolí iránskeho podzemného jadrového závodu na obohacovanie uránu Fordó. Cieľom útokov bolo zabrániť prístupu k tomuto zariadeniu, informovala agentúra AP. (tars, afp, ap)

11.53 Pakistan ostro odsúdili americké útoky na Irán. Spravil tak necelých 24 hodín po oznámení, že Donalda Trumpa navrhne na Nobelovu cenu za mier pre úlohu pri zmiernení napätia medzi Islamabadom a Naí Dillí.

Pakistan označil útoky USA za „vážne porušenie medzinárodného práva“ a štatútu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf v telefonáte s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom vyjadril znepokojenie nad tým, že terčom útokov sa stali aj zariadenia pod dohľadom MAAE.

Útoky odsúdil aj Severná Kórea, pričom ich označila za porušenie Charty OSN a zo zodpovednosti za napätie na Blízkom východe obvinila Izrael.

Ide o prvé vyjadrenie Pchjongjangu o útokoch USA na iránske jadrové zariadenia z uplynulého víkendu. „Kórejská ľudovodemokratická republika dôrazne odsudzuje útok USA na Irán, ktorý vážne porušil Chartu OSN, pokiaľ ide o zvrchovanosť,“ uviedol hovorca severokórejského ministerstva zahraničných vecí.

Naopak, americké útoky podporila Austrália, ktorej premiér Anthony Albanese vyzval na deeskaláciu a návrat k diplomatickému riešeniu tohto konfliktu.

„Svet sa už dlho zhoduje na tom, že Iránu nemožno dovoliť získať jadrovú zbraň, a my podporujeme kroky, ktoré tomu zabránia,“ povedal Albanese v pondelok novinárom v Canberre.

Zdôraznil, že sú „jasné informácie“ o tom, že Teherán disponuje obohateným uránom až na 60 percent. Podľa Albaneseho „neexistuje žiadne iné vysvetlenie na dosahovanie 60 percent než zapojenie sa do programu, ktorý nie je zameraný na civilnú jadrovú energiu“.

11.16 Irán oznámil, že popravil muža usvedčeného zo špionáže pre izraelskú tajnú službu Mosad. Muž „bol obesený za spravodajskú spoluprácu so sionistickým režimom“, uviedol tamojší súd, pričom použil iránsky termín pre Izrael.

Okrem údajných väzieb na Mosad bol muž odsúdený aj za spoluprácu s televíziou Iran International so sídlom v Londýne, ktorá je kritická voči iránskej vláde. Teherán považuje tohto vysielateľa za prepojeného s Izraelom.

Teherán často informuje o zatknutí alebo poprave osôb obvinených zo spolupráce so zahraničnými spravodajskými službami, najmä so svojím hlavným nepriateľom – Izraelom.

Iránska justícia v nedeľu oznámila popravu iného muža odsúdeného ako agenta Mosadu. „Prípady súvisiace s bezpečnosťou, najmä tie, ktoré zahŕňajú podporu okupantského režimu (Izraela) a pôsobenie ako piata kolóna nepriateľa, budú riešené rýchlejšie,“ prisľúbil v nedeľu šéf justície v štátnej televízii.

Podľa ľudskoprávnych organizácií vrátane Amnesty International sa po Číne vykonáva v Iráne najvyšší počet popráv na svete.

10.11 Iránsky minister zahraničia Abbás Arákčí plánuje viesť „dôležité“ rokovania so svojím kľúčovým spojencom – ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Dôjde k tomu približne 48 hodín po rozsiahlom americkom útoku na dôležité iránske jadrové zariadenia.

Moskva je významným podporovateľom Teheránu, no od 13. júna, keď Izrael zaútočil na Irán, sa za svojho spojenca rázne nepostavila. Rusko síce odsúdilo izraelské a americké útoky, ale Iránu neponúklo vojenskú pomoc a zľahčovalo aj svoje záväzky vyplývajúce z dohody o strategickom partnerstve s Teheránom.

„V tejto novej nebezpečnej situácii... môžu mať naše konzultácie s Ruskom určite veľký význam,“ uviedol Arákčí podľa ruských štátnych médií po pristátí v Moskve.

Tlačová agentúra IRNA v nedeľu informovala, že Arákčí bude „rokovať s prezidentom a ďalšími vysokými predstaviteľmi Ruska o regionálnom a medzinárodnom vývoji“ po vojenských útokoch Spojených štátov a Izraela na Irán.

Putin pôvodne navrhoval, že by sa mohol stať sprostredkovateľom medzi Iránom a Izraelom. V piatok však vyhlásil, že o túto rolu nemá záujem, pričom údajne iba navrhoval spôsoby, ako by krajiny mohli konflikt vyriešiť. Viacerí západní lídri Putina ako sprostredkovateľa odmietli, pričom poukázali aj na ruskú vojnu na Ukrajine.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí. Foto: TASR/AP

9.49 Irán varoval Spojené štáty pred následkami ich nedeľného útoku. Už v nedeľu avizoval odvetné kroky a prípadné útoky proti americkým základniam v regióne.

„Tento nepriateľský čin... rozšíri okruh legitímnych cieľov ozbrojených síl Iránskej islamskej republiky a pripraví pôdu pre rozšírenie vojny v regióne,“ povedal hovorca ozbrojených síl Ebrahim Zolfaghari v štátnej televízii. „Bojovníci islamu proti vám podniknú vážne, nepredvídateľné kroky silnými a cielenými (vojenskými) operáciami,“ dodal. 

Poradca iránskeho najvyššieho vodcu Alí Akbar Velajátí vyhlásil, že Spojené štáty nemajú na Blízkom východe miesto. „V tomto regióne a islamskom svete už nie je miesto pre Ameriku ani jej základne... Amerika zaútočila na srdce islamského sveta a musí očakávať nenapraviteľné následky, pretože islamská republika netoleruje žiadnu urážku alebo agresiu voči sebe,“ dodal.

„Každá krajina v regióne alebo inde, ktorú americké sily používajú pri útokoch na Irán, sa bude považovať za legitímny cieľ našich ozbrojených síl,“ dodal Velajátí.

9.40 Ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej unie sa v pondelok zídu v Bruseli na zasadnutí Rady EÚ. Hlavnou témou rokovaní bude vývoj na Blízkom východe a ďalšie aktuálne otázky vrátane pokračujúcej vojny na Ukrajine a európskej bezpečnosti v kontexte vzťahov s Čínou. Slovensko bude zastupovať šéf diplomacie Juraj Blanár.

Ešte pred víkendom sa podľa portálu Politico očakávalo, že ústredným bodom zasadnutia bude situácia a kroky Izraela v Pásme Gazy, vrátane možného prehodnotenia dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom. Situáciu zásadne zmenilo rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý nariadil nálety na iránske jadrové zariadenia a pripojil sa k izraelským útokom proti Teheránu.

Jednou z kľúčových otázok bude, či a ako môže EÚ prispieť k návratu k diplomatickému riešeniu krízy. „Očakávam, že ministri zahraničných vecí EÚ... vyzvú všetky strany, aby ustúpili a zachovali zdržanlivosť. Nikto nevie, čo sa stane ďalej, preto sa diplomacia musí vrátiť do centra úsilia, aby sa zabránilo ďalšej regionálnej eskalácii,“ uviedla v nedeľu šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.

Kallasová predstaví internú správu EÚ, ktorá posudzuje, či Izrael naďalej spĺňa podmienky dohody o pridružení. Dohoda je založená na dodržiavaní ľudských práv, ktoré správa podľa DPA spochybňuje najmä v súvislosti s blokádou humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. Izrael prístup pomoci obmedzil s odôvodnením, že z nej profituje palestínske hnutie Hamas.

Na základe zistení budú členské štáty rozhodovať o ďalšom postupe. Medzi možnosťami je zaslanie politického signálu, pozastavenie dohody či zavedenie sankcií. Izrael správu ostro odmietol a označil ju za „morálne a metodologické zlyhanie“.

Úplné zrušenie dohody by si vyžadovalo jednomyseľnú podporu štátov EÚ, čo sa zdá nepravdepodobné, keďže Izrael má v EÚ niekoľko spojencov. Patrí k nim Česká republika či Maďarsko.

Ministri budú rokovať aj o ruskej agresii proti Ukrajine a na zasadnutí sa zúčastní aj šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha. Kallasová by mala informovať o pokroku v jej iniciatíve s cieľom zohnať pre Kyjev v roku 2025 dva milióny delostreleckých nábojov. Diskutovať by sa malo aj o pripravovanom 18. balíku sankcií proti Rusku a situácii v Líbyi a Gruzínsku.

9.13 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval pred šírením jadrových zbraní a nepriamo vyjadril podporu útokom Spojených štátov na iránske jadrové zariadenia.

„V súčasnom svete nesmie dochádzať k šíreniu jadrových zbraní,“ povedal Zelenskyj vo svojom večernom príhovore. „Je dôležité, aby v tomto existovalo americké odhodlanie, odhodlanie prezidenta (Donalda) Trumpa,“ zdôraznil.

Ukrajinský prezident poukázal na to, že Rusko používa vo vojne na Ukrajine iránske drony. „Rozhodnutiu Iránu podporiť Rusko prinieslo našej krajine rozsiahlu deštrukciu a devastujúce human losses ľudské straty našej krajine a mnohým iným,“ vyhlásil.

Zároveň vyzval na zameranie sa na diplomaciu. „Diplomacia musí začať pracovať. Pracovať všade – na Blízkom východe, v regióne Perzského zálivu a tu v Európe – na Ukrajine,“ povedal Zelenskyj.

Americký prezident Donald Trump s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Foto: TASR/AP

8.46 Donald Trump vyhlásil, že iránske jadrové zariadenia pri útoku USA utrpeli „obrovské škody“, hoci posúdenie úderu ešte stále prebieha.

„K najväčším škodám došlo hlboko pod zemou. Zásah do čierneho,“ napísal šéf Bieleho domu. Predstavitelia amerického rezortu obrany uviedli, že ešte stále posudzujú škody po útokoch. Doposiaľ ich nespresnil ani Irán, no bližšie podrobnosti neponúkol ani k izraelským útokom.

Analýza satelitných fotografií, ktorú vypracoval americký Inštitút pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť so sídlom vo Washingtone, ukazuje, že Irán pravdepodobne pred údermi USA zaplnil tunely zeminou vo svojom jadrovom zariadení v Isfaháne. Na snímkach podľa inštitútu vidno nákladiaky, ktoré vysýpajú zeminu do tunelov v zariadení, pričom útoky sa údajne zamerali na vchody do tunelov. „Najmenej tri zo štyroch vchodov do tunelov sa zrútili... stav štvrtého je neznámy,“ ozrejmil inštitút.

Agentúra AP uvádza, že Irán k tomuto kroku pristúpil pravdepodobne preto, aby ochránil zariadenia pred náletmi. Predpokladá sa, že Teherán podobne chránil aj tunely jadrového zariadenia Fordó.

Podľa Inštitútu pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť úder na Isfahán pravdepodobne zničil zariadenie na obohacovanie uránu.

8.17 Americké ministerstvo zahraničia vydalo varovanie pre občanov USA po celom svete, podľa ktorého by konflikt na Blízkom východe mohol Američanov cestujúcich alebo žijúcich v zahraničí vystaviť zvýšenému bezpečnostnému riziku.

„Konflikt medzi Izraelom a Iránom viedol k narušeniam dopravy a pravidelnému uzatváraniu vzdušného priestoru po Blízkom východe. Existuje potenciál demonštrácií proti občanom a záujmom USA v zahraničí,“ píše sa v upozornení.

Výstraha nespomína intervenciu Spojených štátov do konfliktu v noci na nedeľu, keď americké sily zbombardovali jadrové zariadenia v Iráne. Teherán vyhlásil, že tento krok bude mať „nenapraviteľné následky“. Islamská republika pohrozila útokom na americké základne v regióne.

USA začali v sobotu evakuačné lety pre svojich občanov z Izraela. Nariadili tiež pracovníkom diplomatických misií v Iraku a Libanone, aby opustili tieto krajiny.

Americké ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť v nedeľu súčasne varovalo pred „zvýšeným ohrozením v Spojených štátoch“. Vzhľadom na konflikt s Iránom podľa neho narástla hrozba kybernetických útokov proiránskych aktérov a násilných útokov extrémistických jednotlivcov.

7.57 Irán znovu odpálil rakety na Izrael, kde sa vo viacerých oblastiach ozvali sirény. Obyvatelia dostali pokyn, aby vyhľadali úkryt a zostali tam až do odvolania. Izrael zároveň hlási útoky na iránske vojenské objekty.

Izraelská armáda predtým uviedla, že v nedeľu uskutočnila útoky na iránske vojenské ciele vrátane infraštruktúry na odpaľovanie a skladovanie rakiet. Do úderov sa zapojilo približne 20 stíhačiek a zasiahli aj lokality s vojenskými satelitmi a radami.

Iránske médiá priniesli tiež správy o smrti najmenej troch ľudí v sanitke v strednom Iráne, ktorú podľa nich zasiahlo izraelské letectvo.

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján na proteste po amerických útokoch v Teheráne. Foto: TASR/AP

7.21 Irán vyhlásil, že Spojené štáty sa útokmi na jadrový program krajiny „rozhodli zničiť diplomaciu“ a že iránska armáda rozhodne o načasovaní, charaktere a rozsahu primeranej reakcie.

„Podnikneme všetky opatrenia, ktoré sú potrebné,“ povedal veľvyslanec Iránu pri OSN Amír Saíd Iravání na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN. Zvolali ho na žiadosť Teheránu po tom, ako USA zasiahli do izraelsko-iránskeho konfliktu údermi na tri jadrové komplexy v islamskej republike.

„Spojené štáty, stály člen tejto rady... sa znova uchýlili k použitiu nezákonnej sily, viedli vojnu proti mojej krajine pod vymyslenou a absurdnou zámienkou – zabrániť Iránu získať jadrové zbrane,“ povedal Iravání. Izraelského premiéra Benjamina Netanjahua obvinil, že sa mu podarilo doviesť amerického prezidenta Donalda Trumpa k zatiahnutiu USA do „ďalšej nákladnej a bezdôvodnej vojny“.

Iravání označil americké a izraelské útoky proti svojej krajine za porušenie medzinárodného práva. Zároveň vyhlásil, že Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT) bola premenená na politickú zbraň a namiesto garantovania práva na mierovú jadrovú energiu bola zneužitá ako zámienka na agresiu.

Izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon vyzdvihol USA za zásah proti Iránu. „Takto vyzerá posledná línia obrany, keď všetky ostatné neuspeli,“ vyhlásil a obvinil Irán, že využíval rokovania o svojom jadrovom programe na získanie času na výrobu rakiet a obohacovanie uránu.

„Cena za nekonanie by bola katastrofálna. Nukleárny Irán by bol rozsudkom smrti práve tak pre vás, ako by bol pre nás,“ povedal Danon Bezpečnostnej rade.

Čínsky veľvyslanec Fu Cchung uviedol, že mier na Blízkom východe nemožno dosiahnuť vojenskou silou. „Diplomatické prostriedky na riešenie iránskej jadrovej otázky neboli vyčerpané a stále je nádej na mierové riešenie,“ povedal.

Úradujúca veľvyslankyňa USA Dorothy Sheaová však povedala, že nadišiel čas, aby Washington konal rozhodne. Bezpečnostná rada OSN by podľa nej mala vyzvať Irán, aby upustil od svojho úsilia o zničenie Izraela a ukončil snahu získať jadrové zbrane.

Ruský veľvyslanec Vasilij Nebenzia spomenul tvrdenia USA z roku 2003 o irackých zásobách chemických a biologických zbraní. „Znova nás žiadajú, aby sme verili rozprávkam USA, aby sme znova spôsobili utrpenie miliónom ľudí žijúcim na Blízkom východe,“ vyhlásil.

7.06 Donald Trump naznačil záujem o zmenu režimu v Iráne, hoci viacerí predstavitelia jeho vlády predtým zdôraznili, že útoky Spojených štátov na iránske jadrové zariadenia nemali takýto cieľ.

„Nie je politicky korektné používať výraz zmena režimu, no ak súčasný iránsky režim nedokáže UROBIŤ IRÁN ZNOVA SKVELÝM, prečo by nemohla byť zmena režimu?“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti. Doplnil aj skratku MIGA (Make Iran Great Again).

Jeho vyhlásenie sa zdá v rozpore s vyjadrením amerického ministra obrany Petea Hegsetha na tlačovej konferencii v nedeľu dopoludnia, na ktorej hovoril o bombardovaní troch iránskych nukleárnych komplexov z uplynulej noci. „Táto misia nebola a nie je o zmene režimu,“ povedal Hegseth.

Zo strany Trumpovej vlády prišlo viacero zastrašujúcich vyhlásení, hoci zároveň vyzvala na obnovenie rokovaní Washingtonu a Teheránu o iránskom jadrovom programe. Podľa AP je preto ťažké získať jasnú predstavu o tom, či šéf Bieleho domu len podpichuje protivníka alebo používa provokatívne slová, ktoré by mohli rozšíriť konflikt medzi Izraelom a Iránom.

Až do Trumpovho najnovšieho statusu vysielali jeho viceprezident, šéf Pentagónu, hlavný vojenský poradca a minister zahraničných vecí koordinovaný odkaz o presvedčení, že dôsledky úderu na Irán sa budú dať zvládnuť a že nedostatok vojenského potenciálu Teherán ho donúti vrátiť sa k rokovaciemu stolu.

Hegseth uviedol, že USA sa „nesnažia o vojnu“ s Iránom, kým viceprezident J. D. Vance povedal, že americké údery dali Teheránu možnosť návratu k rozhovorom s Washingtonom.

Bilboardy v Tel Avive ďakujúce americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Foto: TASR/AP

6.31 Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval na zdržanlivosť a diplomaciu. Na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN zároveň varoval pred ďalším cyklom deštrukcie a odvety.

„Opakovane som odsúdil akúkoľvek vojenskú eskaláciu na Blízkom východe,“ povedal Guterres. „Obyvatelia tohto regiónu nemôžu strpieť ďalší cyklus ničenia. Napriek tomu nám teraz hrozí, že sa dostaneme do potkanej diery odvety za odvetou,“ uviedol s tým, že útok USA na Irán znamenal „nebezpečný obrat“ v regióne.

Podľa šéfa OSN je namiesto toho potrebná diplomacia. „Vyzývam túto radu a všetky členské štáty, aby konali s rozumom, so zdržanlivosťou a naliehavo. Nemôžeme a nesmieme sa vzdať mieru,“ doplnil.

Pred Bezpečnostnou radou OSN prostredníctvom videospojenia vystúpil aj generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi, ktorý rovnako apeloval na zdržanlivosť a vyjadril obavy z rozšírenia konfliktu.

Grossi priblížil, že v iránskom podzemnom jadrovom závode Fordó sú viditeľné krátery, čo naznačuje, že Spojené štáty použili bomby na ničenie takýchto objektov. Konštatoval však, že škody v podzemí tohto komplexu nemôže nikto, ani jeho dozorná agentúra OSN zhodnotiť.

Grossi súčasne informoval o viditeľných škodách na ďalších jadrových komplexoch v Isfaháne a Natanzi. Irán podľa neho informovala MAAE, že nedošlo k zvýšeniu radiácie v okolí žiadneho z týchto troch objektov.

Šéf MAAE dodal, že k ozbrojeným útokom na nukleárne zariadenia by nemalo nikdy dochádzať a mohli by viesť k vypusteniu rádioaktivity so závažnými dôsledkami v rámci napadnutých štátov i za ich hranicami.

O zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN o amerických útokoch požiadal Irán, aby sa rada „zaoberala týmto jasným a nezákonným aktom agresie, aby ho odsúdila čo najdôraznejšie“.

Izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon vo vyhlásení uviedol, že USA a Izrael si nezaslúžia odsúdenie, ale uznanie a vďaku za to, že urobili svet bezpečnejším.

Rusko, Čína a Pakistan predložili Bezpečnostnej rade návrh rezolúcie, ktorá žiada okamžité a bezpodmienečné prímerie na Blízkom východe. Nie je jasné, kedy o ňom budú hlasovať, podľa diplomatov majú členovia rady predložiť vyjadrenia do pondelka večera. USA, ktoré majú v Bezpečnostnej rade OSN právo veta, budú zrejme proti takejto rezolúcii, ktorá tiež odsudzuje útoky na iránske jadrové objekty, nespomína však Spojené štáty ani Izrael.

Čo sa udialo v nedeľu

Americké bombardovanie v IráneJadrové zariadenia ste zničili, ale hra sa neskončila, tvrdí Teherán. Izrael sa vraj blíži k naplneniu cieľov

TASRLukáš Kekelák