Cena Karola Veľkého Získala ju von der Leyenová. Merz vyhlásil, že Európa je pripravená bojovať za slobodu a demokraciu

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová (66) si v nemeckom Aachene prevzala Cenu Karola Veľkého. Podľa správnej rady sa zaslúžila o zvládnutie koronavírusovej pandémie, zaujala jednotný a rozhodný postoj voči Rusku a dala impulz pre takzvanú zelenú dohodu, pomocou ktorej sa Európska únia chce stať klimaticky neutrálna do roku 2050.

„Európsky model života založený na slobode, mieri, demokracii a prosperite je ohrozený. Svetový poriadok sa mení a Európa musí konať. Ursula von der Leyenová je osoba, ktorá je za túto strategickú úlohu zodpovedná v Európskej únii a ktorá ju splní,“ konštatovala 19-členná správna rada.

Na štvrtkovom slávnostnom oceňovaní mali príhovory napríklad španielsky kráľ Filip VI. či nový nemecký kancelár Friedrich Merz. Španielsky kráľ nazval šéfku „stelesnením európskeho ducha“.

Cenu Karola Veľkého založili v roku 1950 občania Aachenu na návrh podnikateľa Kurta Pfeiffera. Je pomenovaná po cisárovi Karolovi Veľkom, niekedy označovanom ako „Otec Európy“, pretože jeho Franská ríša sa v ranom stredoveku rozprestierala vo veľkých častiach západnej Európy. Medzinárodné ocenenie udeľujú osobám alebo inštitúciám za zásluhy o európske zjednotenie.

Medzi prvých laureátov patrili nemecký kancelár Konrad Adenauer (1954) a bývalý britský premiér Winston Churchill (1955), ktorí po skončení druhej svetovej vojny viedli kampaň za vytvorenie „Spojených štátov európskych“.

V posledných rokoch boli ocenení ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová či pápež František. Ocenenie sa tradične udeľuje 29. mája.

Merz: Európa je v prípade potreby pripravená bojovať za slobodu a demokraciu

Na slávnostnej ceremónii pred odovzdaním Ceny Karola Veľkého vystúpil aj nemeckým kancelár Friedrich Merz, ktorý vyhlásil, že Európa je pripravená bojovať, ak to bude potrebné, za svoje základné hodnoty, ktorými sú sloboda a demokracia.

Merz vo svojom prejave priamo oslovil administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa. Pripomenul prejav amerického viceprezidenta J. D. Vancea z Mníchovskej bezpečnostnej konferencie vo februári, v ktorom ostro zaútočil na Európu, kritizoval ju za obmedzovanie slobody slova a vyhlásil, že stojí pred „vnútornou hrozbou“.

„Viceprezident USA J. D. Vance nás začiatkom roka v Mníchove svojím spôsobom konfrontoval s touto otázkou: Čo je to, čo my Európania spoločne bránime? Čo je to, za čo sa spoločne zasadzujeme? Dámy a páni, na to nemáme len tak nejakú odpoveď. Máme tú najsilnejšiu a najlepšiu odpoveď, akú si možno predstaviť,“ vyhlásil.

Nemecký kancelár Friedrich Merz. Foto: TASR/AP

„My v Európe stojíme za tým, čo sme počas stáročí napriek nespočetným neúspechom a katastrofám spoločne vymysleli, vytvorili, dosiahli a vybojovali. Za presvedčením, že sloboda a demokracia stoja za to, aby sme sa za ne odhodlane postavili a v prípade potreby bojovali za ich zachovanie,“ deklaroval Merz.

Na slávnostnej ceremónii vystúpil aj španielsky kráľ Filip VI. a dôrazne odmietol výzvy na zrušenie Európskej únie. Varoval aj pred vzostupom „nebezpečných a pomýlených hlasov“, ktoré presadzujú návrat k izolovanej národnej politike.

„Musíme sa im postaviť! Nebezpečným a zavádzajúcim hlasom, ktoré tvrdia, že Európania budú slobodnejší, nezávislejší a suverénnejší, ak budú žiť v oddelených národných politických spoločenstvách a pracovať samostatne na riešení globálnych výziev,“ povedal. „Medzinárodné prostredie si vyžaduje viac Európy. Teraz je skutočne čas pre Európu,“ dodal.