Šéfkou STVR bude Martina Flašíková Dcéra marketéra Smeru a majiteľka eReportu získala sedem hlasov z deviatich. Chválil ju aj Machala

Doplnené o fotografiu novej generálnej riaditeľky STVR

Na zasadnutí Rady STVR, kam verejnosť ani médiá nemali prístup a mohli ho sledovať len online, zvolili členovia rady nového generálneho riaditeľa verejnoprávneho média. Šesť rokov bude telerozhlasu šéfovať Martina Flašíková. Získala sedem hlasov z deviatich. Dva hlasy dostal od členov rady Igor Slanina.

Od apríla bola Flašíková riaditeľkou televíznej sekcie STVR. Ide o staršiu dcéru zosnulého manažéra a podnikateľa Fedora Flašíka, ktorý bol v minulosti kampaňovým manažérom HZDS a Smeru a majiteľom provládneho portálu eReport. Ten zdedila Flašíková, je šéfkou predstavenstva spoločnosti New Story Media, ktorá je vydavateľom portálu.

Flašíkovú do funkcie generálnej riaditeľky telerozhlasu zvolila nadpolovičná väčšina Rady STVR. K hlasovaniu jej členovia pristúpili bezprostredne po vypočutí kandidátov, ktorých bolo päť – Martina Flašíková, Igor Slanina, Martin Jakubec, Peter Janků a Norbert Majer.

„Dekrét novej generálnej riaditeľke odovzdáme v utorok v priestoroch kreatívneho centra STVR v Bratislave,“ povedal Jozef Krošlák, ktorý šéfuje Rade STVR tvorenej z nominantov ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS), ministra financií Ladislava Kamenického (nominant Smeru) a ďalších členov, ktorých v parlamente zvolila vládna koalícia.

„Jej voľba je výsledkom málo transparentného procesu so slabou konkurenciou,“ komentovala voľbu šéfa telerozhlasu organizácia Transparency International Slovensko. Proces výberu generálneho riaditeľa STVR kritizuje aj opozícia.

Flašíkovej vízia o telerozhlase

Bod nula. Tak nazvala Martina Flašíková projekt, ktorý prezentovala v rámci svojej polhodiny na vypočutí kandidátov. Tvrdila, že bod nula neznamená prázdno, ale možnosť formovať nový začiatok.

V telerozhlase chce „viac názorov“ a predstavuje si, že STVR by mala zabezpečovať aj strategickú komunikáciu štátu, napríklad v oblasti medzinárodnej politiky.

Flašíková chce zásadne zmeniť organizačnú štruktúru a rozhodovacie právomoci. Väčšie kompetencie chce dať strednému manažmentu a právomoci mieni delegovať aj na nižšie úrovne. Zavedie to podľa nej systém producentských centier.

Čo sa týka televíznej časti, Flašíková ráta so súčasnými štyrmi programovými službami – Jednotka, Dvojka, :24 a Šport. V prípade športového kanála však zvažuje zmeny. „Je potrebné flexibilne uvažovať o modeli, kde sa športový obsah bude strategicky rozkladať naprieč inými kanálmi STVR,“ povedala.

Fico jedných obmedzuje, druhých brániAko sa z takzvanej mediálnej alternatívy stáva nová vládna propaganda

Juraj Brezáni

Podľa Flašíkovej má Jednotka vysielať pre široké spektrum divákov a dominovať z pohľadu programovej kvality, dôveryhodnosti a originality obsahu. Chválila štruktúru Dvojky, ktorú vidí ako možnú alternatívu ku komerčným staniciam v rámci dokumentárnych, kultúrnych a edukačných formátov.

Zamerať sa chce aj na rozvoj programu pre detského diváka, jednak samostatnou sekciou na online platforme STVR, ale aj novým seriálom pre deti a rodičov. „Mojím osobným záväzkom bude už v prvom roku mandátu takýto seriál priniesť do vysielania,“ zdôrazňuje v projekte.

Zvýrazňuje význam spravodajského programu :24 a jeho kontinuálneho rozvoja. Medzi úlohy zaraďuje neustále dobudovávanie siete zahraničných spravodajcov, nové interaktívne formáty i posilnenie vstupu redaktorov z mimobratislavských redakcií netvoriacich len regionálne spravodajstvo. V rámci nástrojov financovania STVR mieni zriadiť špecializovaný útvar pre grantové výzvy z eurofondov.

Flašíková v rámci svojho projektu ukázala aj merateľné ukazovatele, ktoré sa týkajú rozhlasu. Má ambíciu zvýšiť počúvanosť minimálne o desať percent. Spraviť tak chce do dvoch rokov a zároveň chce znížiť vekový priemer poslucháča Rádia Slovensko na 50 rokov.

Vlaňajší štrajk zamestnancov a spolupracovníkov RTVS. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Spomínala aj Národný spravodajský systém, ktorý by mohol fungovať na pôdoryse telerozhlasu a tlačovej agentúry TASR. Uvažovať bude o funkčnom prepojení týchto inštitúcií.

Nová šéfka telerozhlasu v rámci pondelkového híringu zvýraznila aj rebranding digitálnych služieb STVR, zásadné dokončenie digitalizácie archívu telerozhlasu i vytvorenie profesionálnej majetkovej stratégie v STVR, postavenej „na dôkladnom audite, transparentnosti a efektívnom využívaní každého štvorcového metra“.

Podľa organizácie Transparency International Slovensko bol proces výberu šéfa telerozhlasu zlý. „Bez zverejnených projektov či životopisov kandidátov,“ upozornila.

Aký telerozhlas chceli ďalší kandidáti

Dočasne povereného šéfa telerozhlasu Igora Slaninu, ktorému vládna koalícia niekoľkokrát predĺžila poverenie z dôvodu, že politici Smeru, Hlasu a SNS nevedeli uzavrieť dohody na predsedovi parlamentu a zároveň na členoch Rady STVR, vypočúvali ako posledného.

Slanina, ktorý mal ako dočasne poverený šéf iba obmedzené kompetencie, tvrdí, že obdobie jeho pôsobenia nebolo premárnené. Argumentoval, že sa mu podarilo zrealizovať viacero projektov a investovať do modernizácie priestorov.

Chcel opätovne zaviesť televízny okruh Trojku a vytvoriť nové digitálne rozhlasové okruhy zamerané na mladého poslucháča, ale i na fanúšikov folklóru. Spravodajstvo chcel riadiť štyrmi princípmi, ktoré nazval Politika v praxi, Prepojený svet, Srdcom doma, Prinášanie faktov.

Slanina zároveň povedal, že „moderátor v politickej diskusnej relácii má byť moderátor, nie tretí do partie“. Naznačil tak, že moderátori debát by nemali prezentovať v diskusiách svoje názory, čo kritizuje v súčasnosti aj vládna koalícia.

Igor Slanina, ktorý dočasným poverením viedol telerozhlas. Foto: rtvs.sk

Neúspešný politik a zabávač Martin Jakubec v rámci predstavenia svojho projektu hovoril o tom, že nemá pocit, že by ostatní kandidáti boli dostatočne kvalifikovaní na pozíciu generálneho riaditeľa telerozhlasu.

Hoci na vypočutí tvrdil, že riadenie STVR by malo byť politicky nezávislé, a odmietol, že by toleroval akékoľvek vplyvy vládnej moci, spomenul aj to, že na nezávislú inštitúciu by malo čiastočne dohliadať ministerstvo kultúry.

Mal v úmysle oživiť tvorbu telerozhlasu a vytvárať „spravodajstvo, ktoré by konkurovalo BBC a CNN“. Je mu blízky aj nápad premiéra Roberta Fica zrušiť nedeľné politické diskusie.

Nezávislú STVR chcel zabezpečiť aj hudobník a autor rozhlasových hier Peter Janků, ktorý v parlamentných voľbách v roku 2023 bol na 148. mieste kandidátky KDH.

Janků kandidoval na post generálneho riaditeľa RTVS už v roku 2022. Počas vypočutia členovia rady vyzdvihli, že z jeho projektu vidno, že „veľmi dobre pozná prostredie“ verejnoprávnej inštitúcie. Niekoľko rokov pracoval ako investigatívny novinár v slovenských televíziách. Viedol Rádio Devín a bol šéfdramaturgom v rádiách Pyramída, Litera a Junior.

Dôraz chcel dávať aj na spisovný slovenský jazyk, v mediálnej tvorbe mu prekáža využívanie rodovo citlivého jazyka a tiež ideologické vplyvy. V rámci vysielania by nedovolil ani narúšanie definície človeka.

Kandidát Peter Janků. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Kandidát Janků v rámci svojho projektu hovoril o zásadnej zmene organizačnej štruktúry. Chcel k dvom základným zložkám – Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu – pridať jednu prierezovú programovú zložku Spravodajstvo a šport, ktorá by poskytovala svoje programy televízii aj rozhlasu.

Vedel si tiež predstaviť nanovo preformátovať televízny kanál Trojka, ktorému by zabezpečil edukačno-umelecký charakter.

O post šéfa telerozhlasu sa uchádzal aj Norbert Branislav Majer, ktorý už raz chcel byť riaditeľom RTVS. Kandidoval na tento post v roku 2017, na vypočutie pred kultúrny výbor parlamentu však neprišiel.

Na vypočutí rozprával o tom, ako zavedie do telerozhlasu „prvky priamej demokracie“. Predstavuje si to tak, že zaregistrovaní diváci by hodnotili programy a moderátorov.

Členom Rady STVR prekážala neaktuálnosť a nedostatočnosť jeho projektu. Citoval zo starého zákona o RTVS, pričom spomínal dnes už neexistujúce koncesionárske poplatky. Obhajoval sa tým, že mal málo priestoru na napísanie projektu.

Vypočúvali za „zatvorenými dverami“

Proces voľby generálneho riaditeľa STVS namietala opozícia. Kritizovala netransparentnosť vypočutia, na ktoré nemohli prísť verejnosť ani médiá. Zákon pritom hovorí jasne: zasadnutia majú byť verejné. Rada STVR vysvetľovala, že vypočutie bolo verejné tým, že sa streamovalo na webe telerozhlasu.

Rada STVR napokon pustila na zasadnutie iba opozičných poslancov. Prišli napríklad Zora Jaurová s Danou Kleinert za Progresívne Slovensko, Michal Šipoš, Rastislav Krátky a Gábor Grendel za hnutie Slovensko a Ondrej Dostál s Tomášom Szalayom za SaS. Poslancom však neumožnili klásť otázky kandidátom.

„Pri takejto dôležitej voľbe by mali mať poslanci právo sa niečo opýtať,“ uviedol Szalay. Jeho kolega Dostál si myslí, že vysielanie online prenosu vypočutia nie je naplnením požiadavky verejnosti rokovania.

SaS sa už skôr obrátila na generálnu prokuratúru, tá však reagovala, že verejnosť vypočutia kandidátov nepatrí do jej dozorovej pôsobnosti. „Ale pravdepodobne ľudia, ktorí chceli byť prítomní na rokovaní Rady STVR, ale bolo im to znemožnené, majú možnosť brániť svoje práva na súde,“ dodal Dostál.

Podľa denníka SME na zasadnutie Rady STVR nepustili ani študentku Vysokej školy múzických umení Sáru Prokopovú, ktorá o STVR a voľbe nového riaditeľa pripravuje dokument. Nevyhoveli jej napriek tomu, že vopred žiadala o to, aby sa mohla zúčastniť. Poradca premiéra David Lindtner, ktorý je jedným z členov Rady STVR, tvrdil, že ak spravia jednu výnimku, nabudúce im príde „tritisíc žiadostí“.

Bývalý šéf Rady RTVS Igor Gallo sa pýtal, prečo teda pustili niektorých poslancov Národnej rady. Argumentoval tým, že aj oni mohli sledovať vypočutie len v online vysielaní. „Aj poslanci majú zabezpečené, že to môžu sledovať cez stream,“ povedal.

Radu STVR tvoria nominanti ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS), ministra financií Ladislava Kamenického (nominant Smeru) a členovia, ktorých v parlamente zvolila vládna koalícia. Šéfuje im Jozef Krošlák, bývalý hovorca premiéra Vladimíra Mečiara.

Zvolenie Flašíkovej je podľa hnutia Slovensko varovná správa pre objektivitu verejnoprávnych médií. „Vybrať práve Flašíkovu dcéru za šéfku rozhlasu a televízie je určite obrovské riziko, že čoskoro to bude len obyčajná jedna vládna propaganda,“ odkázal líder hnutia Igor Matovič. 

Predstavitelia PS uviedli, že Flašíkovej projekt je pomerne kvalitne spracovaný, otázkou však je, ako dokáže víziu v projekte pretaviť do reality.

Jaurová si myslí, že nová riaditeľka to bude mať ťažké, poukazuje na to, že aktuálny zákon dáva zvýšené právomoci Rade STVR. „Ten riaditeľ je plne závislý od rady a vlastne nemôže byť úplne autonómny,“ uviedla poslankyňa PS.

„V tejto chvíli mi neostáva nič iné len jej držať palce, aby si dokázala zachovať čo najväčšiu autonómnosť a čo najviac dokázala zo svojho modernizačného projektu presadiť,“ uviedla.