Párová terapia Matka mi ničí manželstvo. Kritizuje moju domácnosť a presviedča ma, že môj muž toho nerobí dosť

Žijeme náročnú dobu, preto sme si povedali, že v Postoji vytvoríme bezpečný priestor, kde môžete položiť svoju otázku, keď potrebujete poradiť, nasmerovať alebo zorientovať sa vo svojej životnej situácii. Vybrali sme pre vás dvoch odborníkov na vzťahy, ktorých sa môžete pýtať na to, čo vás v oblasti lásky trápi. Svoje otázky s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail parovaterapia@postoj.sk. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Párová terapia.

Moja matka mi ničí manželstvo. Žijeme s manželom tretí rok vo veľkom dvojgeneračnom dome u našich rodičov. Nemali sme veľkú chuť takto začínať, ale rodičia už dávno naplánovali, že raz budem môcť bývať u nich, z horného poschodia vytvorili akoby samostatnú bytovú jednotku, akurát máme spoločný vchod, inak nič. A keďže sme si vlastný dom ani presťahovanie sa do mesta a kúpu bytu nemohli dovoliť, povedali sme si, že to skúsime. 

Moja mama je veľký dirigent, vždy bola hlavou rodiny ona. A diriguje aj moju rodinu. Pred rokom sa nám narodila dcérka a to ešte všetko zhoršilo. Mama diriguje všetko, čo varím, prečo to varím takto a nie tak, ako to robievala ona, čo periem, kedy a ako periem, prečo si nekupujem rovnaký prací prášok ako ona. Čo malá je, kedy je, prečo idem teraz s ňou von, prečo teraz nespí, prečo ju beriem na ruky, keď plače. 

A nezastaví sa ani pri hodnotení manžela, prečo ešte neprišiel z práce, prečo sa nevypýta skôr, zamestnávateľ ho musí pustiť, keď má malé dieťa. Prečo mi nepomáha viac, prečo nešiel do obchodu on, prečo niečo nerobí okolo domu, keď si práve ona zmyslí, že by tak robiť mal. Hovorím jej, že my máme svoje pravidlá, svoj režim a ona nech si rieši svoj, ale vôbec neuznáva, čo poviem, akoby som stále bola len malé dieťa. 

Manžela to nebaví, hádame sa kvôli tomu a hádame sa aj preto, lebo mamine výčitky voči nemu mi zostávajú v hlave a začínam cítiť nespokojnosť, že je dlho v práci alebo že mi viac nepomáha. V jasných chvíľkach si uvedomujem, že robí, čo môže, ale nosím to stále v hlave, že mal by viac, viac, viac, akoby som vlastnú matku počula. Prosím Vás, čo robiť, ako sa matke postaviť, lebo ja to asi fakt neviem a manžel sa potom na mňa za to hnevá. Ako si v tejto situácii nezničiť vzťah s manželom? Na odsťahovanie teraz skutočne nemáme finančné možnosti.

Milá pani, jednoduchou a zrejme aj instantnou odpoveďou by mohlo byť, aby ste si postupne vybojovali svoje vlastné „územie“ života. Pravdepodobne Vaša mama prekračuje hranice iných odjakživa. V tom ste vyrastali, toto Vás formovalo. 

Znamená to, že sa budete musieť v tomto dospelom veku učiť, čo to znamená mať svoje hranice. Cítiť ich, vnímať ich, rozumieť im a chcieť od okolia, aby ich rešpektovalo. To však nie je zlá vyhliadka na prácu na sebe. Avšak najťažšie to býva práve s osobami, ktoré nás sprevádzali od detstva.  

Teraz už na to nebudete sama a možno v sebe nájdete aj viac motivácie, keďže chrániť budete svoju vlastnú rodinu, avšak od vlastnej invazívnej matky. A ako sa hovorí, tam, kde je vôľa, sa aj cesta nájde. 

Môžete to začať robiť v podstate akokoľvek a na čomkoľvek. Môžete jej výrazne redukovať informácie, o ktoré sa s ňou budete deliť. Môžete sa rozhodnúť nepúšťať ju do množstva vecí, ktoré riešite s dcérkou, alebo do vzťahu s manželom, či svojej domácnosti.

Pravdepodobne najväčšou prekážkou v takýchto krokoch nebude ani Vaša matka, ale Váš diskomfort a napätie, ktoré budete pri tom prežívať. Vaša matka to zrejme unesie a Vy potrebujete uniesť v sebe to, že nebudete preberať zodpovednosť za to, ako sa ona bude cítiť. Uniesť to, že sa nebudete zaťažovať tým, ako bude hodnotiť Vaše správanie.

Môžete k tomu procesu prizvať aj svojho otca a aj manžela. Ak máte súrodencov, tak aj ich, skupinová reflexia veľa zmôže.

Takto premostím aj k Vašej otázke, na ktorú som Vám zatiaľ ani neodpovedal. Neopisujete detailne to, ako sa k tomu všetkému stavia Váš muž, ale mne tam od neho nechýba ani tak skoršie prichádzanie domov z práce, ako nedostatok jeho intervencie za Vás oboch. Alebo neefektivita reakcií a krokov, ktoré by tam mohol podniknúť práve on. Namiesto toho, že to očakáva od Vás.

Chýbajú mi tam muži, ktorí by sa postavili na hranice svojich území a robili to dostatočne efektívne. Ak Váš manžel „nie je ten typ“, ktorý by to vedel, tak je najvyšší čas aj pre neho sa to začať učiť. Niekto prekračuje hranice jeho rodiny a on nevie, čo v tom podniknúť, tak sa bude hnevať na Vás.

Vy ste bezmocná, aby ste upratali svoju matku, tak sa budete hnevať na muža, lebo chodí neskoro z práce domov. Matka docieli to, že ešte stále riadi ona (aj keď už len deštrukciu), a muž docieli to, že sa mu potvrdí, že ste taká istá ako Vaša matka, lebo mu chcete diktovať. K úľavovej zmene síce nedôjde, ale každý bude mať svojho vlastného vinníka, na ktorého potom môže ukazovať prstom. A Vaša dcérka si v tom zrejme nejaký vzor vyberie. 

Formulujem to trochu ostrejšie, aby som Vám pomohol uvidieť, o čo všetko kráča v tejto mocenskej hre.

O kvalitu Vášho vlastného života.

S Vaším vzťahom by sa tiež dalo dobre pracovať, aby sa rozvíjal, ale z tej práce na ňom musíte vyňať svoju matku. Ona v tej práci je len zbytočnou komplikáciou. 

Ak Vám prekáža jeho prichádzanie z práce, tak to s ním riešte, ale nie preto, že na to poukazuje Vaša matka. Ak Vám to neprekáža, tak to neriešte len preto, že na to poukazuje mama. Vzhľadom na vek Vášho dieťaťa to nastoľujete v dobrom načasovaní, ak sa tak vôbec rozhodujete. Prajem Vám v tom veľa odhodlania a neoblomnosti. 

S pozdravom Z. Mátyus