Voľba šéfa Najvyššieho súdu | Favoritom je sudca Mozner, ktorému vyčítali prieťahy Ústavný súd aj exministri spravodlivosti

Najvyšší súd čakajú už čoskoro zmeny vo vedení. Doterajšiemu predsedovi Jánovi Šikutovi sa končí v máji päťročný mandát. O jeho nástupcovi by mala rozhodnúť v utorok súdna rada.

Do výberového konania sa prihlásili doterajšia podpredsedníčka Najvyššieho súdu Andrea Moravčíková a predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu František Mozner.

Moravčíkovú ako kandidátku navrhol odchádzajúci predseda súdu Šikuta. Mozner išiel do voľby na návrh 11 sudcov Najvyššieho súdu (Dana Wänkeová, Patrik Príbelský, Pavol Farkaš, Dušan Krč-Šebera, Dušan Szabó, Emil Klemanič, Martina Zeleňáková, Beáta Javorková, Petr Kaňa, Marián Mačura, Martin Bargel).

Na základe informácií z kuloárov sa zdá, že práve Mozner by mal byť favoritom. Začiatkom februára to naznačil aj koaličný poslanec z SNS Roman Michelko. „Ja verím, že príde pán Mozner,“ hovoril v TA3 pri tom, ako kritizoval súčasné vedenie súdu. No vzápätí dodal, že nového predsedu bude vyberať súdna rada a nie politici.

Je to za hranicou akceptovateľnosti, vyčítal mu Ústavný súd

Moznerovo meno v posledných rokoch rezonovalo najmä v súvislosti s disciplinárnymi návrhmi. Tie naňho podali vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková či jeho nadriadený Ján Šikuta.

Podania sa týkali prieťahov v konaní. Najznámejším prípadom sa stal nástenkový tender. Exministri za SNS Marián Janušek a Igor Štefanov po odsúdení podali dovolanie na Najvyššom súde. Mozner vytýčil pojednávanie po viac ako roku. Medzitým sa Janušek dvakrát sťažoval na nečinnosť a Ústavný súd dvakrát skonštatoval prieťahy.

Keď už Mozner rozhodol a dovolanie zamietol, prišli ďalšie sťažnosti. Tentoraz na to, že včas nevyhotovil a neodoslal rozhodnutie. Pri druhej sťažnosti už Ústavný súd upozorňoval, že predtým uložil Najvyššiemu súdu konať bez zbytočných prieťahov.

„Dovolacie konanie napriek uvedenému trvalo tri roky, konanie aj po právoplatnosti posledného nálezu sa vyznačovalo nečinnosťou, keď len samotné vyhotovenie a doručovanie uznesenia o zamietnutí dovolania trvalo osem mesiacov,“ písal v odôvodnení Ústavný súd.

„Je za hranicou ústavnej akceptovateľnosti, aby sa rozhodnutie súdu v akokoľvek zložitej veci vyhotovovalo osem mesiacov. Ústavný súd tiež konštatuje, že Najvyšší súd nielenže nezohľadnil, ale celkom evidentne nerešpektoval závery predchádzajúcich nálezov vo veci,“ pokračoval.

Keďže Mozner naďalej nekonal, vtedajšia ministerka Kolíková podala disciplinárny návrh na Najvyšší správny súd. Rozhodovalo sa o ňom už po jej demisii, keďže ho nestiahol ani nový minister Viliam Karas.

O podaní rozhodoval na Najvyššom správnom súde senát Mariána Fečíka. Ten v máji 2023 Moznera spod návrhu oslobodil. To, že ide o prieťahy, však neodmietol. Tvrdil, že cieľom Kolíkovej podania bolo sankcionovať Moznera za verejnú kritiku, keďže nesúhlasil so súdnymi reformami.

Rovnakými argumentmi sa bránil aj Mozner. Okrem toho hovoril aj to, že ide o cielený útok na jeho osobu, a kritizoval svojho kolegu Juraja Klimenta, ktorý disciplinárny návrh inicioval.

Boj o súdnu raduAko to vyzerá, keď sa chce prokrastinátor odvďačiť svojmu ochrancovi

Martin Hanus

Najvyšší správny súd neuznal za pochybenie ani to, keď Mozner v auguste 2022 zavádzal Janušeka aj jeho advokáta, že súdny spis je už odoslaný Špecializovanému trestnému súdu, čo nebola pravda.

Mozner sa hájil tým, že došlo k omylu, lebo bol v časovom strese pred dovolenkou. Samotný sudca Fečík to označil za ľudský omyl, ktorý nemožno vyhodnotiť ako disciplinárne previnenie a už tobôž nie ako závažné disciplinárne previnenie.

Fečík zároveň vysvetľoval, že Mozner je nielen sudcom, ale aj prezidentom Združenia sudcov Slovenska, a preto sa pri plnení úloh pohybuje medzi viacerými konkurujúcimi si povinnosťami.

V súdnej rade je sudca, ktorého podporoval

S rozhodnutím disciplinárneho senátu neskôr nesúhlasila ministerka spravodlivosti úradníckej vlády Jana Dubovcová a podala ústavnú sťažnosť. Súčasný minister Boris Susko ju však stiahol. Tvrdil, že sa nestotožnil s názormi Dubovcovej. Ústavný súd konanie zastavil.

Približne v rovnakom čase ako Kolíková podal disciplinárny návrh aj šéf Najvyššieho súdu Šikuta. Týkali sa prípadu Janušeka, ako aj rozhodovania o námietke zaujatosti v kauze Roberta Kaliňáka. Podľa návrhu neboli včas vyhotovené rozhodnutia.

Senát Najvyššieho správneho súdu pod vedením Zdenky Reisenauerovej uznal Moznera vinným z viacnásobného disciplinárneho previnenia a udelil mu napomenutie. Nestotožnil sa však s tvrdením Šikutu, že ide o závažné disciplinárne previnenie.

Nový predseda Najvyššieho súdu potrebuje na zvolenie nadpolovičnú väčšinu v súdnej rade. Jej členom je aj Fečík, ktorý Moznera oslobodil spod disciplinárneho návrhu. Za člena ho nominovalo Združenie sudcov Slovenska, ktorého je Mozner predsedom.

Mozner aj priamo podporoval Fečíka pred voľbou do súdnej rady, keď posielal e-mail všetkým sudcom Najvyššieho súdu, v ktorom na nich apeloval, aby mu odovzdali hlas.

Aktuálne má súdna rada 17 členov, jedno miesto je neobsadené. Deväť členov je volených sudcami a po troch vyberá parlament, vláda a prezident. Osem z deviatich politických nominácií už zvolila súčasná koalícia alebo prezident Peter Pellegrini. Jedno kreslo pre nominanta parlamentu je momentálne neobsadené.

Členovia súdnej rady

Volení sudcami: