Prognóza NBS Prepad hospodárstva a strata 20-tisíc pracovných miest. Aj to môžu Slovensku priniesť Trumpove clá

Slovensko by na prípadné zavedenie amerických ciel na tovary z Európskej únie doplatilo obzvlášť tvrdo. Ak by sa naplnil najhorší scenár, slovenské HDP by sa do roku 2027 prepadlo o takmer tri percentá a na trhu práce by ubudlo 20-tisíc pracovných miest. 

Najviac by zasiahli priemyselnú výrobu, dopravu a obchod. Vo všetkých prípadoch ide o odvetvia, ktoré sú veľmi závislé od medzinárodného obchodu. 

Ukázala to analýza Národnej banky Slovenska, ktorá je súčasťou najnovšej prognózy o vývoji ekonomiky. 

Otočka na pracovnom trhu

Trumpove clá by tak mohli výrazne zmeniť kurz slovenskej ekonomiky. V posledných rokoch totiž pracovné miesta skôr pribúdali a nezamestnanosť klesala na historické minimá. Guvernér NBS Peter Kažimír sa vyjadril, že vzhľadom na situáciu na pracovnom trhu by strata 20-tisíc pracovných miest neznamenala katastrofu, no zamiešala by karty. 

Dnes sú totiž zamestnanci vo výhode a môžu vyjednávať o výške miezd. Strata tisícok pracovných miest by však situáciu zmenila.

Zavedenie ciel by mohlo zároveň znamenať prepad ekonomického rastu. Národná banka nateraz odhaduje, že v tomto roku dosiahne rast hospodárstva 1,9 percenta, rovnaké tempo by sa malo udržať aj v budúcom roku. To však platí iba v prípade, že by sa americké clá nezaviedli. Ak by nastal opak, NBS odhaduje, že rast ekonomiky by dosiahol iba 0,3 percenta. 

Slovensko by tak zavedenie ciel zasiahlo takmer najviac z Európy. Podľa výpočtov annalytikov by na tom boli horšie už iba Česi. Slovenská ekonomika by mohla do roku 2027 oslabiť o 2,7 percenta, čo sú v dnešných cenách približne tri miliardy eur. 

„Výrazne by to oslabilo našu exportnú aktivitu, na čom je založená výkonnosť slovenskej ekonomiky, tam by bol ten výpadok dokonca až na úrovni okolo päť miliárd eur,“ uviedol na tlačovej konferencii hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska Michal Horváth.

Výpadok by bol v miliardách eur, aj keď vývoz do Spojených štátov tvorí iba päť percent z celkového objemu slovenských exportov. 

„Väčšia časť problému je, že sme obchodne veľmi prepojená ekonomika s inými krajinami, ktoré taktiež obchodujú so Spojenými štátmi, a táto prepojenosť v rámci obchodných reťazcov by spôsobila väčšiu časť výpadku pre Slovensko,“ vysvetlil Horváth.

Výhľad je zlý

Stále však nie je jasné, ako prípadné clá budú vyzerať. Americký prezident Donlad Trump ešte počas predvolebnej kampane sľuboval plošné desaťpercentné clá, po svojom zvolení zasa hovoril o 25-percentných sadzbách na vybrané produkty. To zopakoval aj vo februári s tým, že podrobnosti prezradí v apríli.

Ako však v prognóze upozorňujú analytici NBS, každý zo scenárov obchodnej vojny znižuje ekonomický rast vo všetkých krajinách. „Spomaleniu ekonomickej aktivity sa nevyhne ani USA ako krajina prvotne zavádzajúca clá. Odvetné clá situáciu všetkých krajín ešte zhoršia,“ upozorňujú.

Obchodná vojna by zároveň mala výrazne negatívne efekty aj na dlhodobý vývoj Slovenska. „Pri chýbajúcom zahraničnom odbyte vedú zvýšené clá na dovozy k zníženiu celkovej obchodnej výmeny prostredníctvom narušenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov a zníženiu investičnej aktivity do nových technológií s vplyvom na produktivitu,“ poukazuje prognóza NBS. 

Slovensko pritom už teraz musí nájsť nové spôsoby ako zvyšovať produktivitu. Rast platov a životnej úrovne totiž každým rokom čoraz viac zaostáva a riešenie spočíva práve v raste produktivity. 

Znížený rast HDP by mal zároveň aj veľmi negatívne dôsledky na verejné financie. Čím je totiž rast vyšší, tým je menšia potreba konsolidácie.