Minister Juraj Blanár Blaha nebol v Moskve ako predstaviteľ Slovenska, Kaliňákove slová o Rusoch v Užhorode nie sú názorom Smeru

„Ukrajina má právo brániť svoju suverenitu. Bojuje podľa môjho názoru hrdinsky, ale je to od začiatku boj, ktorý sa nedal vojnovou cestou vyriešiť,“ hovorí minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár zo Smeru, ktorý v mierových rokovaniach „maximálne“ podporuje americkú administratívu Donalda Trumpa. Kto by mal sedieť za rokovacím stolom a garantovať Ukrajine bezpečnostné záruky?

V rozhovore sa vracia k hlasovaniu na pôde OSN, za ktoré sa jeho kolegovia zo strany ospravedlnili, hoci on si za ním naďalej stojí. Reaguje na stretnutie Ľuboša Blahu so šéfom ruských tajných služieb aj na výrok Erika Kaliňáka o Rusku ako o spoľahlivom susedovi, proti ktorému sa ostro ohradila Ukrajina. Ako ich obhajuje?

Šéf slovenskej diplomacie odpovedá aj na to, ako Slovensku pomohla cesta premiéra do Moskvy, či pre zahraničnú politiku na všetky svetové strany strácame váhu v očiach západných spojencov a či nie je chyba, že Slovensko nepozývajú na samity do Paríža či Londýna.

Rozhovor bol nahrávaný v utorok popoludní v čase, keď ešte neboli známe výsledky mierových rokovaní medzi USA a Ukrajinou v Saudskej Arábii.

Keď Slovensko na Valnom zhromaždení OSN podporilo rezolúciu, ktorá žiadala okamžité stiahnutie ruských síl z Ukrajiny a potvrdila jej územnú celistvosť a zvrchovanosť, Andrejovi Dankovi sa to nepáčilo, pokladal to za postoj v rozpore s politikou vlády a požiadal premiéra o ospravedlnenie. Hoci vy ste sa za hlasovanie postavili, lídrovi SNS dali za pravdu vaši kolegovia a šéf úradu vlády Juraj Gedra sa spolu s europoslancom Smeru Erikom Kaliňákom za to voličom ospravedlnil. Ako máme tomu rozumieť?

Musíme si to vysvetliť. Na Valnom zhromaždení OSN sa hlasovalo o dvoch rezolúciách. Za jednou stáli krajiny Európskej únie vrátane Ukrajiny, za druhou boli Spojené štáty americké. V obidvoch rezolúciách boli všetky postoje, ktoré máme zadefinované aj v našom programovom vyhlásení vlády, teda dodržanie medzinárodného práva, teritoriálnej integrity v medzinárodne uznaných hraniciach, a zároveň tam bol aj apel, aby sa tento konflikt ukončil čo najskôr.

Keď sa hlasuje na Valnom zhromaždení OSN, každý dokument má len deklaratórny charakter, ale stanovuje rámec krajín, ktoré sa k nemu prihlásia. Z tohto pohľadu sme išli v zmysle toho, čo hovoríme a presadzujeme – čo najskoršie mierové rokovania, prímerie a trvanie na dodržiavaní medzinárodného práva. Preto sme podporili rezolúciu krajín EÚ spoločne s Ukrajinou, ako aj rezolúciu, ktorú predložili Spojené štáty americké.

Za ktorú nakoniec nehlasovali ani Spojené štáty ako predkladateľ, lebo prešiel pozmeňujúci návrh Francúzska.

Áno, zdržali sa, ale dôležité je, že pôvodnú americkú rezolúciu potom prerokovala Bezpečnostná rada OSN, kde prešla, a tam ju podporila aj Ruská federácia. A táto rezolúcia má už záväzný charakter pre všetkých.

Dochádza tu k niečomu, po čom sme volali. Konečne sa črtajú reálne mierové rokovania, ktoré sú iniciované predovšetkým novou administratívou Spojených štátov amerických na čele s Donaldom Trumpom. Náš postoj je absolútne konzistentný, ideme v súlade s tým, čo sme si ako vláda stanovili a čo chceme dosiahnuť v rámci konfliktu na Ukrajine.

Prečo teda vašim kolegom zo Smeru i z SNS prekáža slovenské hlasovanie aj za európsku rezolúciu, keď podľa vás je v súlade s programovým vyhlásením vlády?

Smer – slovenská sociálna demokracia je stranou, ktorá má na rozdiel od ostatných vnútri svoju pluralitu. Ak môžeme predpokladať, že progresivizmus má v určitej podobe nasledovať boľševizmus, v ktorom bol správny iba jeden názor, my toto jednoducho odmietame. Viete veľmi dobre, že aj z hľadiska hodnotových otázok máme v našej strane voľné pole pôsobnosti. Dôležité je to, čo ide v súlade s programovým vyhlásením vlády, a to dôsledne plníme.

Tak prečo potom pán Gedra hovorí, že došlo k zlyhaniu a hlasovaniu, na ktorom „nebola zhoda“?

Zacitujte ho presne.

Citujeme ho presne. Situáciu nazval tiež nedorozumením a za výsledok sa ospravedlnil.

Pán vedúci úradu vlády uviedol postoj, ktorý vnímal zo svojho pohľadu, ale náš postoj bol jasne zadefinovaný, a to, že máme podporiť americkú rezolúciu, ktorá je v súlade s tým, čo máme v programovom vyhlásení vlády.

Podpora UkrajinyŠéf Ficovho úradu vlády dal pri OSN za pravdu Dankovi, no pri protiruských sankciách hájil Blanára

Lukáš Kekelák

Naďalej si stojíte za hlasovaním Slovenska aj za rezolúciu európskych krajín, ktorá žiadala okamžité stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny?

Áno, veď ste videli moje stanovisko, ktoré som k tomu vydal.

Keďže vaši kolegovia hovoria, že pri hlasovaní došlo ku „komunikačnému šumu“, aby sme si to vyjasnili, musíte veľvyslancovi Slovenska pri OSN jeho hlasovanie autorizovať?

A myslíte si, že by to mohlo fungovať inak? Bez toho by to nešlo. Ako môže náš veľvyslanec konať bez politického vedenia ministerstva?

Takže pokyn, ktorý veľvyslancovi zadáte, ďalej nekonzultujete ani s premiérom, ani s prezidentom?

Máme jasne stanovené línie, v ktorých sa pohybujeme. Myslím si, že naše posolstvo je úplne jasné. Hlasovanie na Valnom zhromaždení OSN a potom v Bezpečnostnej rade OSN len potvrdilo našu líniu. V zahraničí konáme tak, ako hovoríme doma.

Nie je potom ospravedlnenie sa za tieto kroky zo strany vašich kolegov celé len hra smerom k voličom, keď vy naďalej obhajujete oficiálnu pozíciu?

To je sugestívna otázka. Snažíte sa naznačiť, že to je nejaká hra. Z ich strany išlo o vyjadrenie, ktoré povedali, lebo to tak cítili, ale pre nás je dôležité to, čo je dané a čo sme odsúhlasili. Je to v súlade s tým, čo hovoríme.

Krajina ako Slovenská republika má v rukách najsilnejšiu zbraň v dodržiavaní medzinárodného práva, ktoré je pre nás sväté. Dnes sme svedkami erózie medzinárodného práva, aj humanitárneho. Nemôžeme si dovoliť v tomto smere nejakým spôsobom vajatať. Preto je oficiálna pozícia úplne jasná a bola zadefinovaná aj na Valnom zhromaždení OSN.

Tvrdíte, že dodržiavanie medzinárodného práva je pre Slovensko sväté. No potom váš europoslanec a šéf premiérovho zboru poradcov Erik Kaliňák povie, že ak by sa Rusi dostali do Užhorodu, mali by sme „konečne spoľahlivého suseda“. Veď to je jasný odklon od našej pozície, nemyslíte?

Ako to povedal? Povedzte mi všetko, čo povedal.

Juraj Blanár. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Na otázku redaktorky, čo by znamenalo pre Slovensko, ak by sa vyrokoval akýkoľvek mier, ktorého výsledkom by boli Rusi v Užhorode alebo aj v Kyjeve, pán Kaliňák povedal, že bude cynik, ale mali by sme konečne spoľahlivého suseda, pretože keď sa podľa neho pozrieme na slovensko-ukrajinské vzťahy...

... a čo povedal ešte predtým?

Kam tým smerujete?

Páni, poradca pána premiéra Erik Kaliňák tesne predtým v rozhovore povedal úplne jasne, že on nechce, aby Rusi boli na našich hraniciach. Povedal, že cieľom je mier a že chceme, aby sa o ňom rokovalo čím skôr.

To je pravda, ale potom sa ho redaktorka v rozhovore ďalej pýtala a pán Kaliňák povedal toto. To je v poriadku?

Povedal, že po našich skúsenostiach s Ukrajinou, ktorá nás mnohokrát dovydierala a nedala nám to, čo sme mali dohodnuté, tak sa dostal do pozície, že vyjadril svoj názor, ktorý je jeho názorom. A tento názor nie je názorom strany ani vlády Slovenskej republiky.

Všetci vieme, že by malo byť dodržané medzinárodné právo, teritoriálna integrita, ale druhá vec je, čo je realistické dosiahnuť a za akú cenu. Chceme ďalej pokračovať v dodávaní zbraní, aby sa ďalej bojovalo na Ukrajine do posledného Ukrajinca? Aby na oboch stranách dochádzalo k obrovským stratám, napriek tomu, že vidíme, že ide o porušenie medzinárodného práva?

A potom vám neprekáža, že slovenské zbrojovky na komerčnej báze naďalej vo veľkom dodávajú zbrane Ukrajine?

To je niečo iné. My nedodávame zbrane z našich zásob. Nefinancujeme z peňazí daňových poplatníkov žiadne zbrane, ktoré by podporovali vojnu na Ukrajine. To sme vždy hovorili konzistentne. Dodávame tam len nesmrtiace vojenské systémy, predovšetkým odmínovacie.

My hovoríme o komerčných dodávkach.

Obranný priemysel je významnou časťou zamestnávania ľudí na Slovensku a nášho zahraničného obchodu. Robíme to, čo robia všetky krajiny na celom svete.

Vráťme sa ku kontroverziám zo strany vašich kolegov, ktorých bolo v poslednom čase viac. Nejde len o pána Gedru či Kaliňáka, o ktorom sme už hovorili...

Počkajte, čo kontroverzné povedal pán Kaliňák?

Kaliňák hovoril o Rusku ako spoľahlivom susedoviSlová europoslanca Smeru kritizovali Pellegrini aj Šutaj Eštok

TASRPostoj

Predsa výrok o Rusoch v Užhorode, proti ktorému sa ostro ohradilo ukrajinské veľvyslanectvo na Slovensku a reagovali naň aj vaši koaliční partneri z Hlasu spolu s prezidentom Petrom Pellegrinim. Aj oni pokladajú podobné výroky za „vrcholne nezodpovedné“, Matúš Šutaj Eštok to nazval „lacnou frajerinou“.

Ešte raz, dôležité sú oficiálne kroky, ktoré robíme, a tie sú úplne jasné a čitateľné. Rešpektujeme našich koaličných partnerov, ako sa na niektoré veci pozerajú, ale nijakým spôsobom ich nekomentujeme.

Nemyslím si, že by boli pán Šutaj Eštok alebo pán prezident nejakým spôsobom vo svojich vyjadreniach spochybnili naše kroky z hľadiska zahraničnej politiky. Máme pluralitu názorov. Dôležité je, čo robíme oficiálne, a tam nevidím žiaden rozpor. Každý má právo sa nejako vyjadriť, ale to nie je oficiálne stanovisko.

Váš ďalší europoslanec zo Smeru Ľuboš Blaha sa spolu s poradcom premiéra Davidom Lindtnerom v stredu v Moskve stretol so šéfom ruskej tajnej služby Sergejom Naryškinom. Rusko pritom Slovensko stále označuje za nepriateľský štát. Vedeli ste o tejto kontroverzii vopred?

Ja si vôbec nemyslím, že to bol kontroverzný krok, napriek tomu, že sa vám to tak zdá. Čo sa týka pána europoslanca Blahu, je to záležitosť europarlamentu a jeho mandátu. On sa s pánom Naryškinom nestretol ako predstaviteľ Slovenska, ale ako predstaviteľ europarlamentu, kde je rovnako dôležité, aby sme vyvíjali aktivitu súvisiacu s čo najskorším prímerím v tomto vojenskom konflikte, o ktorom od začiatku hovoríme konzistentne, že nemá vojenské riešenie.

Ako k mieru na Ukrajine v tejto fáze prispeje stretnutie so šéfom tajnej služby krajiny, ktorá spustila vojenskú inváziu?

Tri roky po invázii Ruskej federácie na Ukrajinu nám dávajú za pravdu, že táto vojna nemá vojenské riešenie. Dnes je Ukrajina v ešte horšej, slabšej pozícii, ako to bolo v apríli 2022. Už je po hodine dvanástej. Dôležité je, aby mierové rokovania prebiehali veľmi intenzívne na všetkých stranách.

Maximálne podporujeme novú americkú administratívu Donalda Trumpa, ktorá sa do toho vložila, a aj my chceme byť pri tom maximálne aktívni.

Nikto nespochybňuje, že treba uzavrieť mier čo najskôr, no kľúčová bude otázka bezpečnostných záruk.

Budem vám protirečiť, ale spochybňuje, pretože je tu veľa tých, ktorí chcú do európskych záverov stále pretláčať mier na základe sily a hovoria o tom, že treba ďalej do konfliktu dodávať zbrane a až potom rokovať o mieri.

Pochopiteľná je aj pozícia Ukrajiny, že bude potrebovať bezpečnostné záruky, keďže jej skúsenosť je jednoducho taká, že bola Ruskom napadnutá. Ak hovoríte, že chceme byť pri vyrokovávaní mieru maximálne aktívni, viete si predstaviť aj slovenskú participáciu na bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu?

Ideme už v diskusii veľmi ďaleko. Nikto dnes nevie, ako bude vyzerať celá architektúra mierového rokovania a prímeria, ale všetci sme za to, aby za stolom boli všetci, ktorí tam majú byť.

Juraj Blanár. Foto: Postoj/Andrej Lojan

To je podľa vás kto všetko?

Spojené štáty, Ruská federácia, Ukrajina, Európska únia, ale podľa nášho názoru aj krajiny globálneho Juhu, ktoré by mohli tiež garantovať to, čo sa vyrokuje. A tu ide o bezpečnostné záruky pre jednu aj druhú stranu, aby boli spokojné. Nemôžeme sa baviť o garanciách len pre jednu stranu.

Ak tieto rokovania prebehnú, samozrejme, sme pripravení o všetkom diskutovať, ale dnes jednoznačne hovorím, že Slovenská republika nepošle na územie Ukrajiny ani jedného vojaka.

Ani v rámci mierovej misie?

To je veľmi ďaleko. Nevieme, či to bude pod Bezpečnostnou radou OSN, ktorá by v tom mala silný mandát. Ak sme na strane medzinárodného práva a jeho dodržiavania, tak Bezpečnostná rada OSN by mala byť tá, ktorá prijme nejakú rezolúciu, a na základe tej sa bude uplatňovať prímerie alebo mierové rokovania.

Súhlasíte však s tým, že Ukrajina potrebuje v rámci mierovej dohody nejaké bezpečnostné záruky?

A nepotrebuje aj Ruská federácia bezpečnostné záruky?

Ruská federácia je jadrovou veľmocou a nebola napadnutá, to je trochu rozdiel.

Počkajte, ale obidve strany budú chcieť nejaké záruky. Bez toho to nejde. Nemôžeme hovoriť, že len Ukrajina potrebuje záruky.

Ale rozumiete, že ich potrebuje?

Samozrejme, že tomu rozumiem, ale hovorím, že záruky potrebujú obidve strany. Ide tu o kompromis, diplomatické riešenie, ktoré tu malo byť dávnejšie a mohli sa ušetriť tisícky padlých vojakov a civilistov.

Veríte tomu, že Rusko sa bude chcieť dohodnúť a že mu nejde o likvidáciu ukrajinskej suverenity?

To nie je o mojej viere, to je o diplomatickom rokovaní a možnosti dospieť k diplomatickému riešeniu. To nie je o tom, či sa Blanár teraz zobudí a povie si, že tomu verí. Je to o tom, ako budú rokovania prebiehať a aké budú mať jednotlivé strany podmienky, na ktorých sa budú hľadať zhody. To dnes potrebujeme maximálne podporovať.

Nie hysterické prejavy niektorých krajín EÚ, ktoré sa cítia ohrdnuté, že neboli pozvané na mierové rokovania. Mali na to vyše troch rokov a my sme ich na to dlho vyzývali.

Správne hovoríte, že Rusko je atómová veľmoc. Všetci preto museli vedieť, že to nemá vojenské riešenie, ak nepripúšťame globálnu katastrofu. Dnes treba byť pragmatický, konštruktívny a nápomocný Spojeným štátom americkým.

Ukrajina však mala a stále má právo brániť svoju suverenitu.

Bezpochyby áno, to je úplne normálna vec. Robili maximum, čo sa len dalo, o tom niet pochýb. Bojujú podľa môjho názoru hrdinsky, ale je to od začiatku boj, ktorý sa nedal vojnovou cestou vyriešiť. Len niekto im dal nejakú nádej.

Na čo narážate?

Keď bol už vyrokovaný prvý možný kompromis pre Ruskú federáciu a Ukrajinu, bol to pán Boris Johnson, ktorý po mesiaci ruskej invázie prišiel do Kyjeva za prezidentom Zelenským a povedal, že túto dohodu nepodporia, ale podporia Ukrajinu v boji proti Ruskej federácii. Dodnes sa pýtam, čí mandát mal vtedy pán Johnson, keď prišiel a povedal takéto niečo.

Prezident Zelenskyj sa slobodne rozhodol, že pôjde do boja, a dnes vidíme výsledok.

Istanbulské rokovania a BučaZarúbaná cesta k rusko-ukrajinskému prímeriu. Alebo o čom Fico či Palko nehovoria

Pavol Koporec

Lenže napríklad podľa informácií elitného poľského diplomata Jakuba Kumocha, ktorý bol šéfom zahraničného odboru prezidenta Andrzeja Dudu a mal veľmi blízko k ukrajinskej delegácii, sa Rusi v skutočnosti dohodnúť nechceli. Žiadali výraznú redukciu ukrajinskej armády bez toho, že by boli bývali ochotní dať Kyjevu nejaké záruky. Odmietli aj to, aby v dohode bola pasáž o Budapeštianskom memorande z roku 1994, ktoré zaručovalo územnú celistvosť Ukrajiny.

Bol pán Kumoch súčasťou týchto rokovaní?

Bol pri nich veľmi blízko, bol v intenzívnom kontakte s ukrajinskými vyjednávačmi a Ukrajinci v tých dňoch s Poliakmi veci úzko konzultovali.

Pozrite sa. Môžeme sa teraz baviť o rôznych vyjadreniach a aj ja vám ich viem dať tucet. Neviem o tom, že tento pán by bol pri týchto rokovaniach, ani ja som pri nich nebol. Ale viem, že tam bola šanca. Aj sám prezident Zelenskyj pripustil, že Ukrajina bude neutrálnou, že nebude členskou krajinou NATO. Bola šanca minimálne na prímerie a začatie rokovaní.

Druhá šanca bola vtedy, keď Ukrajinci dobyli Cherson. Vtedy mohli rokovať a mali úplne inú pozíciu ako dnes. Ale je zrejmé, že britský premiér Boris Johnson prišiel a povedal, že oni rokovania nepodporujú a budú podporovať Ukrajinu v boji. Sám to potom v nejakom rozhovore priznal, keď už nebol premiérom. Teda že ich záujmom nebolo rokovanie s Rusmi.

Toto dáva za pravdu tomu, čo hovoríme od začiatku, že tento konflikt nemá vojenské riešenie.

Keď Rusko začalo agresiu, prognózy aj z mnohých západných vládnych miest boli, že Kyjev padne do niekoľkých týždňov. Napriek tomu sa Ukrajina tri roky bráni a Rusom sa nepodarilo obsadiť celý Donbas. Keby sa bol od začiatku tohto konfliktu prijal názor, že vojna nemá vojenské riešenie, tak by Rusi boli už v Kyjeve a suverénna Ukrajina by neexistovala.

Z vašich argumentov mám pocit, akoby som ja bol ten, ktorý obhajuje jednu alebo druhú stranu. Ja obhajujem hlavne slovenské záujmy.

Juraj Blanár. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Aj v slovenskom bezpečnostnom záujme je, aby sa Ukrajina bránila, no aj bez ohľadu na to spochybňujeme tézu, že zo strany Ukrajiny nemalo zmysel vojensky sa brániť, pretože konflikt aj tak nemá vojenské riešenie.

Nič také som však nepovedal, to je váš záver. Ja hovorím to, že bola možná dohoda a zastavenie vojny, ale pán Zelenskyj sa rozhodol, že bude pokračovať v boji. Buďme, prosím, presní. Tri roky po invázii naozaj ukázali, že ten konflikt nemá vojenské riešenie, a preto je potrebné ho za pomoci diplomatických rokovaní čím skôr ukončiť. Inak to, čo hovoríte, spochybňuje aj tie alarmistické hlasy, ktoré tvrdili, že ak sa nič nestane, tak sa Rusi o chvíľu vylodia vo Francúzsku. Pričom frontová línia sa posúva o kilometre. Dnes, bohužiaľ, v neprospech Ukrajiny.

Slovensko s týmto konfliktom nemá nič spoločné. My pomáhame zmierňovať utrpenie civilistov humanitárnou pomocou. Naposledy tam aj z nášho ministerstva išli elektrocentrály. V tom budeme pokračovať ďalej.

Ale zároveň hovoríme, že ak pomáhame Ukrajine, tak očakávame, že Ukrajina bude ústretová aj voči našim záujmom. Keď do našej pomoci zarátame aj podporu utečencom na našom území, tak na obyvateľa dávame na pomoc viac ako Nemecko či USA. To sa teraz opieram o dáta nemeckého inštitútu IFW.

Teraz narážate na problém s tranzitom plynu?

Je úplne prirodzené, že sme s ukrajinským premiérom Denisom Šmyhaľom dlho rokovali o tom, aby sme mohli tranzitovať plyn dovtedy, kým nebudeme mať k dispozícii dobré alternatívne tranzitné trasy. Preto pán premiér túto tému na ostatnej Európskej rade opätovne otvoril. Bol to obrovský diplomatický úspech, pretože Európska komisia sa zaviazala, že bude intenzívne rokovať s Ukrajinou, aby tranzit plynu v nejakej podobe fungoval.

Opozícia to interpretuje inak a hovorí, že ide iba o verbálnu deklaráciu bez reálneho dosahu.

Čo iné môže opozícia hovoriť? Nie je to pravda. A dobre viete, že samotný prezident Zelenskyj povedal, že je pripravený rokovať o tom, aby to mohol byť iný plyn, ktorý bude buď vo vlastníctve Azerbajdžanu, alebo Slovenskej republiky. To je jasný dôkaz, že to má svoj zmysel a že Európska komisia vypočula naše argumenty.

Otázkou je, či bolo nutné eskalovať spor s Ukrajinou o tranzit plynu cestou Roberta Fica do Moskvy.

V čom sa eskaloval?

Bola to návšteva krajiny, ktorá z pozície agresora napadla Ukrajinu.

A keď tam teraz pôjde prezident Trump alebo minister zahraničných vecí Marco Rubio, tak čo?

Ale to je iný kontext.

Aha, jasné. Slovensko teda nemôže obhajovať svoje národnoštátne záujmy, lebo je to iný kontext, ale ostatní môžu. Veď aj Spojené štáty si svoje národnoštátne záujmy obhajujú. Veď aj tá zmluva o mineráloch je v ich národnoštátnych záujmoch.

Otázkou je, čo konkrétne Slovensko tou návštevou Vladimira Putina v Kremli získalo. Okrem toho, že sa zhoršili naše vzťahy s Ukrajinou.

Páni redaktori, buď sa robí sebavedomá zahraničná politika, alebo politika kolenačková. My ju chceme robiť sebavedome, a preto volíme aj otvorenejší spôsob komunikácie s našimi partnermi s cieľom dosiahnuť to, čo je pre nás dôležité. Dnes sme dosiahli, že Európska komisia prijala oficiálny záver, ktorý hovorí o tom, že bude náš problém s Ukrajinou riešiť. Máte pocit, že sme nezískali nič?

Ale toto sme asi mohli dosiahnuť aj bez cesty Roberta Fica do Moskvy.

Ale to s tým nesúvisí.

Príbeh zastavenia tranzitu plynuAko sa Robert Fico v ukrajinských očiach zmenil z pragmatika na nepriateľa

Jozef Majchrák

No naša otázka bola, čo sme získali tou cestou.

Ak chceme tranzitovať plyn, povedzme aj za pomoci nejakej dohody medzi Ruskom a Azerbajdžanom, a zároveň chceme, aby Rusi dodržali existujúce kontrakty, tak s nimi musíme hovoriť. Bez komunikácie s nimi by sme to nedosiahli.

Tá Ficova návšteva bola o tom, aby sme toto s prezidentom Putinom odkomunikovali. Vytvára sa tu dojem, akoby niekto z európskych krajín mohol komunikovať s prezidentom Putinom, ale niekto nemohol. Veď si len spomeňte na telefonáty nemeckého kancelára Scholza alebo telefonáty francúzskeho ministra obrany s ruským ministrom obrany.

Ja odmietam postoj, že sme len maličká krajina, ktorej neostáva nič iné iba čakať na to, čo urobia veľmoci. Preto trváme na tom, aby bolo právo veta v EÚ zachované. Inak by sme mohli chodiť do Bruselu tak akurát na kávu.

Ale my právo veta nijako nespochybňujeme.

To vám uvádzam len pre kontext. Zároveň odmietam názory, že niekto môže komunikovať s prezidentom Putinom a niekto nemôže.

Slovensko nepozvali ani do Paríža, ani do Londýna na núdzové samity, kde boli medzi pozvanými okrem predsedníčky Európskej komisie, generálneho tajomníka NATO aj susedné Česko či Poľsko. Nemali by sme byť na rokovaní, kde sa rozhoduje aj o našej bezpečnosti? Alebo to aj vy pokladáte ako premiér za „bojové porady“?

To rokovanie bolo predovšetkým o dodávaní zbraní Ukrajine a my toto odmietame.

Juraj Blanár. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Nebolo to len o tom.

Iste viete, že to bolo neoficiálne stretnutie, ktoré inicioval najskôr prezident Macron a potom premiér Starmer. Bolo tam množstvo iných nepozvaných krajín, ktoré majú rozdielne názory ako my pri téme dosiahnutia mieru na Ukrajine. Hovorme potom aj o nich.

My rešpektujeme našich partnerov, ak sa rozhodli zvolať podobné stretnutia, ale hovoríme, že nebudeme vojensky podporovať Ukrajinu ani posielať našich vojakov. Toto bola jedna z tém.

Témou bola aj bezpečnosť, zvýšenie výdavkov na obranu a prezbrojenie Európy. To všetko sa týka aj nás.

Pozrime sa na to z vecného hľadiska. Pre nás je v tomto smere záväzné, čo sa prijme na samitoch Európskej rady. Tam musíme byť pri tom a byť aktívni. Tam predkladáme do záverov naše záujmy a to, čo na poslednej rade dosiahol Robert Fico, pokladám za veľký diplomatický úspech.

V kontexte oslabovania transatlantického bezpečnostného piliera prezident Emmanuel Macron otvoril diskusiu o možnosti rozšírenia francúzskeho jadrového dáždnika nad Európu. Premiér Fico nič také nechce. Ide o oficiálnu pozíciu Slovenska, ktoré sa tak nebude zúčastňovať na žiadnych debatách na túto tému?

Keď to povedal premiér, máte pocit, že ešte niekto môže mať iný názor? Nijakým spôsobom slová premiéra nebudem spochybňovať, keďže s nimi súhlasím.

Toto vám však vyčítajú, že zahraničnú politiku Slovenska neformujete aj vy, ale len premiér Robert Fico a vy ste v pozícii vykonávateľa jeho inštrukcií. Takto to je?

Poviem to jasne. S premiérom komunikujeme všetky veci, ktoré robíme v zahraničnej politike. Dnes sme v situácii, keď musíme veľmi citlivo zvažovať a vyhodnocovať všetky súčasné iniciatívy. To, čo zvoláva pán Macron do Paríža, je iniciatíva, kde ponúka jadrový dáždnik pre Európsku úniu bez akýchkoľvek jasných kontúr a výsledkov, ktoré by mali nadviazať na mierové rokovania na Ukrajine.

Nemáme záujem o takéto bianco pozvánky, z ktorých nie je nič záväzné. A myslíme si, že to tiež nabúrava aktivity novej Trumpovej administratívy pri mierových rokovaniach. Sústreďme sa na to, akým spôsobom môže do nich Európska únia vstúpiť a čím môžeme pomôcť. A o tom budeme hovoriť na úrovni Európskej rady.

Smer je veľká politická strana, ale stále reprezentujete približne 25 percent voličov, nie všetkých. Pri takomto type zahraničnopolitických krokov by nemalo ísť o výsledok širšieho politického konsenzu, na základe ktorého sa budeme alebo nebudeme zúčastňovať na takejto iniciatíve?

Keď sa bude o tom záväzne rozhodovať, garantujem vám, že o tom bude rokovať vláda, parlament a všetky kompetentné orgány. Budeme v tom absolútne zodpovední. Teraz však ide len o nezáväznú debatu.

Napriek tomu vítame, aby sa takéto debaty viedli, a oceňujeme aj iniciatívu prezidenta Petra Pellegriniho pri navyšovaní výdavkov na obranu. Absolútne podporujem takúto diskusiu za okrúhlym stolom, kde bude aj opozícia, nech aj oni povedia, ako chcú k tejto téme pristúpiť. My v tom máme jasno.

Keď spomínate pána prezidenta, ten sa nedávno vyjadril, že zahraničnú politiku tvorí iba on a premiér Robert Fico a ostatní ju len komentujú. Prečo nespomenul aj vás?

Pána prezidenta absolútne rešpektujem. Stane sa, že pozabudne na to, že zahraničnej politike sa venuje aj ministerstvo zahraničných vecí ako tretí pilier spolu s prezidentom a predsedom vlády. My to aj robíme, ale nechodíme a nekričíme, vždy si to prediskutujeme v pozadí.

Vyjadrenie troch najvyšších ústavných činiteľov v septembri minulého roka však jasne zadefinovalo zahraničnopolitické orientovanie našej krajiny, na ktorom sa nič nemení. Napriek tomu sa to progresívne médiá snažia prekrúcať a podporovať výmysel opozície, že naša vláda chce vystúpiť z Európske únie alebo z NATO. To sa nestane.

Ak by ma však začali progresívne a liberálne médiá chváliť, tak spozorniem a začal by som sa zamýšľať, či niečo nerobím zle.

Vašu zahraničnú politiku na štyri svetové strany kritizujú aj vaši predchodcovia či tiež končiaci veľvyslanec v Londýne Robert Ondrejcsák, ktorý tvrdí, že sme sa v očiach západných spojencov stali „irelevantnými, neserióznymi, stratili sme vplyv aj váhu“.

A to pán Ondrejcsák ako vie, že nás na Západe nikto neberie vážne?

Odvoláva sa na svoje skúsenosti z pôsobenia veľvyslanca. Vaša skúsenosť je iná?

Samozrejme. Pán Ondrejcsák bol rok a štvrť v Londýne ticho a nepovedal ani slovo. Keby som sa mal riadiť podľa neho alebo progresívnych médií, tak to by nás už dávno nikto nebral vážne. Ale čo je viac ako rešpekt? Hovoria, že Blanár necestuje, ale zahraničná politika sa nemeria tým, kto koľko cestuje. Môžete sa navštevovať aj desaťkrát, ak nemáte voči sebe rešpekt, tak aký bude výsledok?