Viliam Karas z KDH Pokiaľ progresívci nepreškrtnú červenou fixkou svoje najväčšie úlety, tak sa s nimi ani nebudeme baviť

fffPodpredseda KDH Viliam Karas hovorí, že pracuje na novej ucelenej programovej ponuke KDH, ktorá by mala pomôcť tomu, aby sa popri Smere a progresívcoch vyformoval silný a sebavedomý konzervatívny prúd. 

KDH si podľa neho musí zachovať svoje hodnoty, ale popritom prísť aj s novými témami a inovovať komunikačný štýl. 

Riešiť v tejto chvíli povolebnú spoluprácu pokladá za predčasné, súčasne tvrdí, že smerácky aj progresívny spôsob riadenia štátu je zlý.

V poslednom čase vy osobne aj predseda KDH hovoríte, že odmietate debatu, či ísť do vlády so Smerom alebo s PS, súčasne sa vymedzujete voči nacionalistickoľavicovému aj proti progresivistickému prúdu s tým, že chcete budovať konzervatívny prúd, ktorý stojí mimo týchto dvoch blokov. Keď sa pozrieme na Smer a PS, ktoré majú okolo 20 percent, a KDH, ktoré sa drží niekde pri piatich až siedmich percentách, tak to znie dosť trúfalo. Nie je to tak, že tieto vety hovoríte preto, aby ste sa vyhli odpovedi na otázku, či pôjdete vládnuť so Smerom alebo s PS? Alebo máte naozaj premyslené, ako budovať silný konzervatívny prúd, a môžete nám o tom povedať viac?

Pri pohľade na ponovembrový vývoj Slovenska som presvedčený, že posledných 15 rokov fungujeme ako krajina na populistickej vlne, ktorú síce prerušovali pokusy zvrátiť to, ale dopadli neúspešne. Teraz je tu isté nadšenie z niečoho nového, neodskúšaného, čo pôsobí sviežo, cool, má to pekné obleky a stvárnenie. 

Som však presvedčený, že ani táto progresívna cesta nie je dobrá. Obávam sa, že prejdeme z jednej populistickej vlny, a v tom zúfalstve, čo po sebe zanechala, skočíme po niečom na pohľad krajšom. Hovorí sa tomu nízko visiace ovocie, jabĺčko sa totiž krásne ligoce a mnohí majú pocit, že nás to spasí, ale to sú len skratky.

Zatiaľ hovoríte o iných, my sme sa pýtali na KDH...

... áno, ale to s tým súvisí. Preto už dlhšie hovorím o tom, aby sme sa zobudili z tejto ilúzie. Pol roka sa intenzívne stretávam s dôležitými spoločenskými aktérmi, so zamestnávateľmi, s odborármi, akademikmi, všetci to konštatujú.

Konštatujú, že štát ide k horšiemu a progresívci nie sú alternatíva?

Áno, zamestnávatelia aj odborári vám povedia, že štát s touto vládou a jej konsolidáciou bude ešte viac upadať, ale ani ich riešenia sa v mnohom nebudú líšiť. 

Navyše prúd, ktorý reprezentujú, už bol niekde odskúšaný a spoločnosť zaviedol do ešte väčšej slepej uličky.

Aké experimenty máte na mysli? Progresívne témy typu gender?

Aj tie, aj tie ktoré sa týkajú rodiny, ale rovnako aj ekonomiky. Jedno od druhého sa nedá oddeliť. Dobrú politiku môžeme tvoriť, len ak máme rozumný pohľad na človeka, aká je pravda o ňom, čo sú jeho vzťahové veličiny, aký je zdravý vzťah človeka ku komunite. 

Ak rodinu nepovažujete za hodnotovú vec a podľa toho riadite štát, tak nebudete mať ani udržateľnú sociálnu a dôchodkovú politiku.

Stále sa však rozprávame o vymedzení voči PS, hovorme o KDH a jeho trúfalosti.

Či je trúfalé hovoriť o konzervatívnom prúde? Kto iný má zdvihnúť vlajku prirodzeného, normálneho pohľadu na človeka? Ako celoživotný volič KDH som sa rozhodol angažovať v tomto hnutí aj napriek všetkým nedostatkom, ktoré v úzkom kruhu aj pomenovávam. 

Som však presvedčený, že ani táto progresívna cesta nie je dobrá. Obávam sa, že prejdeme z jednej populistickej vlny a v tom zúfalstve, čo po sebe zanechala, skočíme po niečom na pohľad krajšom.

Nevidím však alternatívu, ktorá iná strana by dokázala inteligentne uchopiť túto tému. Na sneme som sa uchádzal o post podpredsedu práve s víziou, že sa pokúsim prispieť k profesionalizácii strany, zlepšeniu vnútorných procesov a pritiahnuť nových ľudí s rovnakým nazeraním na svet, ktorí už niečo dokázali a cítia zodpovednosť za spoločnosť.

Keď teda hovorím o novom prúde, myslím tým takto zmýšľajúcich ľudí, ktorí sú prirodzení lídri vo svojej oblasti a svojej komunite, nechcú, aby ich deti ostali žiť v zahraničí, a svojej komunite, svojmu štátu chcú odovzdať, čo kedysi sami získali.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

To znie ako vznešená ambícia, ale čo to konkrétne znamená do najbližších mesiacov? Ohlásite nových ľudí, nové politické spojenectvá?

Východisko som pomenoval a na tom máme zhodu, keďže je tu istá frustrácia s naším status quo. Preto je kľúčové, aby sme to dokázali pretaviť do konštruktívnej ponuky a nájsť aj jej ďalších nositeľov. 

Samozrejme, strana sa s tým musí stotožniť, mať sebavedomie, aby sme neboli ako lístok vo vetre, kde keď zafúka jeden novinový článok zľava, ohýbame sa doľava, keď príde sprava, ohýbame sa doprava.

Chcete teda presvedčiť stranu, že sa má zmeniť dovnútra aj navonok?

Bez toho, aby strana nebola s procesom vnútorne stotožnená, sa to nepodarí. Preto predseda Majerský aj ja hovoríme, že dvere KDH sú otvorené, lebo si želáme, aby prichádzali ľudia, ktorí za sebou niečo majú, nejaký príbeh, a chcú byť spoluzodpovední za tvorbu aj uskutočnenie našej ponuky. 

Dnes sme len na začiatku. KDH má jeden z najlepších programov, alebo priamo najlepší. Potrebujeme však byť s našou ponukou príťažliví a za to cítim aj ja veľkú zodpovednosť.

Iste, v našom hodnotovom košiari sú aj ponuky iných strán, ale väčšinou sú to skratkovité ponuky, keď niekto vykrikuje, aby to jeho stádočko počulo, ale to nie je naša cesta. Chceme celostnú ponuku, ktorá nie je založená na jednej téme, jednom produkte, jednej tvári.

Sme obeťou populistického zmýšľania doby. Kto viac kričí a zaplavuje verejný priestor, strháva na seba pozornosť a potom vidíme, ako to dopadne, keď začne vládnuť. Aj napriek dobrým úmyslom príde chaos a zmätok, lebo tam chýbala ucelená ponuka a jej nositelia.

V poriadku, ale o celostnom programe a nových ľuďoch hovoria aj iní. Čo má teda byť podstatou nového KDH?

Tu už nejde len o KDH, ale o elity štátu a kľúčových spoločenských aktérov, ako sú zamestnávatelia, odbory, cirkvi, kultúrna obec, lebo jedna strana zmenu neprivodí. 

Keď sa rozprávam s kľúčovými spoločenskými aktérmi, hovorím im: už konečne žiadajte dobrú verejnú správu, zodpovedné riadenie štátu. Trvajte na tom, lebo ste si zvykli, že keď niečo nefunguje, niekoho zaplatíte, zalobujete, aby ste nejako prežili. 

Ale takýto prístup nás priviedol do čiernej diery, pretože ste upúšťali od samozrejmých požiadaviek voči štátu. Vraveli ste si, však dostaneme nejaké dotácie, eurofondíčky. To je však primitívny pohľad na štát. Rovnako odborári, sú spokojní, keď zamestnancom navýšia platy, ale veď tí zamestnanci potrebujú aj dobre fungujúce zdravotníctvo či školstvo pre svoje deti. 

Nebol tu tlak zvnútra a vidíme výsledok, štát zlyháva v justícii, bezpečnosti, školstve aj zdravotníctve, čo sú štyri základné oblasti. Aj ekonomika pôjde postupne smerom nadol, ak sa rýchlo nič nezmení. 

Dnešná vláda sa tvári, že sa jej to netýka. Chodí do Číny, aby odtiaľ niečo pritieklo, nejaké miliardové zmluvy, za ktoré si nás kúpia, ale čo je toto za ekonomickú politiku?

Apel na elity je jedna vec, ale takýto štátotvorný prístup v politike dnešných dní, ktorá je veľmi emocionálna, nestačí. Voľby môžu byť o úplne iných témach, typu vojna – mier, ako boli tie prezidentské, a podobne.

Iste, na konci dňa je to aj o rozpočte na kampaň, sociálnych sieťach, o mediálnom priestore. Ale som presvedčený, že treba hovoriť a robiť pravdivú hodnotovú politiku. Ešte aj podnikatelia, ktorí ťažia z tejto vlády, vám medzi štyrmi očami povedia, že to ide zlým smerom. 

Potrebujeme aktivizovať všetkých spoločenských aktérov, aby sa vytvoril dopyt po pravdivom, kompetentnom a zodpovednom riadení štátu. Na druhej strane je mojou túžbou, aby bolo práve KDH so svojou personálnou aj programovou ponukou symbolom takejto politiky. Verím, že pre takto chápanú politiku získam podporu v hnutí aj od voličov.

Lenže KDH čelí veľkému a objektívnemu hendikepu. Ani vo svojich najlepších časoch, keď malo dobrý program a jeho nositeľov, nemalo v ére samostatnosti lepší výsledok ako desať percent, po páde Mečiara získavalo len okolo osem, až kým nevypadlo z parlamentu. Ako chcete toto zmeniť a zároveň nezmeniť identitu strany?

Pokiaľ nemáte jasnú ponuku a neviete, čo ponúkate, nevytvoríte ani širšie väzby. V prvom rade musíme mať odvahu formulovať základné hodnotové, hospodárske a politické tézy pre celý štát a potom sa môžeme baviť aj o spojenectvách. Aj malý kompaktný celok s jasnou líniou môže byť určujúci, lebo zabráni väčším škodám a aspoň sčasti vie presmerovať loď.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Hovoríte o nových ľuďoch – má to podporu? Lebo noví ľudia môžu zabrať miesta zaslúžilým ľuďom.

Vo vedení hnutia je jednoznačná podpora, aby sme formulovali nielen jasné tézy, ale aj sa zhovárali s novými ľuďmi, ktorí zastávajú naše hodnoty, ale nechceli ešte ísť do politiky.

Znamená to prípravu na zmenu vo vedení hnutia?

O tom nie je diskusia. Nehovorím o nejakej radikálnej zmene a nakoniec už aj môj príbeh ukazuje, že KDH je otvorené. Ale ani neprepadajme ilúzii nových tvárí. KDH bolo osem rokov mimo parlamentu, čo stranu negatívne poznačilo. Potrebujeme ju omladiť a pritiahnuť nových ľudí.

Aj to hovoria všetci, ale ako to chcete dosiahnuť?

Vieme, že ľudia sa sami od seba nechcú v politike angažovať, preto chceme presviedčať zrelých, hodnotovo konzervatívne zakotvených ľudí, akých sú u nás desaťtisíce. Len rezignovali, lebo politika sa im zdá špinavá. 

Mnohí sme vyrástli v rôznych spoločenstvách, ja sám pochádzam z Prešova, kde boli tisícky mladých, s ktorými sme sa poznali a stretali cez všetky typy spoločenstiev, katolícke, evanjelické, pravoslávne, a to stále hovorím len o Prešove. 

Ale kde tí ľudia sú? Mnohí sa dnes angažujú v podnikaní, v treťom sektore aj inde. To všetko je fajn, ale veľmi chýbajú v politike, lebo ani tretí sektor, ani podnikatelia, ani korporácie neriadia štát, obec ani mesto. Keď teda hovorím o nových tvárach, nemám na mysli modelky na bilbordoch. My chceme prebudiť spoločenskú zodpovednosť kvalitných zrelých ľudí, ktorí už niečo dokázali.

To znie pekne, ale pozrime sa na realitu a skúsme si predstaviť mladšieho človeka, ktorý už niečo v živote dokázal, aj ho to láka do verejného života, príde sa pozrieť do miestneho zväzu KDH, kde nájde členov s priemerným vekom okolo 65 rokov so zažitými schémami fungovania. Takýto človek už pri prvom kontakte ľahko prepadne pocitu, že sa nič nedá zmeniť už ani v strane, nieto na Slovensku. Akú ponuku chcete dať týmto ľuďom?

Zrelý človek, ktorý niečo dokázal, vie spolupracovať s ľuďmi a aj mať rešpekt pred ľuďmi, ktorí tú stranu držali, aj keď sme boli mimo parlamentu. O takýchto ľuďoch hovorím. Od nového roka spúšťame proces formácie nových lídrov naprieč Slovenskom, v rámci ktorého chceme týchto ľudí začleniť.

Koho tým myslíte a kde tých ľudí chcete nájsť?

Ide o ľudí, ktorí cítia spoločenskú zodpovednosť a potrebujú vhodný priestor na angažovanie. Chceme ich hľadať aj cez lokálne štruktúry, teda miestnych lídrov, ktorým by sme poskytli politicko-mediálnu formáciu. 

Vieme, že ľudia sa sami od seba nechcú v politike angažovať, preto chceme presviedčať zrelých, hodnotovo konzervatívne zakotvených ľudí, akých sú u nás desaťtisíce. Len rezignovali, lebo politika sa im zdá špinavá. 

Sú rôzne cesty, ako ich vytiahnuť, zapojiť, a deje sa to už teraz. Postupne zapájame viac ľudí do odborných skupín, pretože sa potrebujeme profesionalizovať. Ale základ politickej práce stojí v angažovaní ľudí v miestnej práci, v komunitách, obciach, mestách, regiónoch a v tom, aby tí, ktorí chcú, mali šancu prepracovať sa odtiaľ na celoštátnu úroveň. Potrebujeme posilniť vnútorné zdroje, ale dať aj priestor ľuďom zvonka, ktorí vidia svet rovnako ako my. 

Pri KDH nejde len o problém zdola, ale aj zhora. Hnutie má imidž nie celkom pružne reagujúceho telesa. Bolo to vidieť aj na tom, keď sa malo hnutie vyjadriť, koho podporí v prezidentských voľbách, čo trvalo veľmi dlho. Videli sme aj to, čo sa dialo na Rade KDH pri schvaľovaní kandidátky do eurovolieb, keď sa na ňu napriek nesúhlasu predsedníctva dostal Ivan Štefanec. Na jednej strane je sympatické, že v KDH má hlas zdola stále váhu, najmä v čase, keď sú mnohé strany organizované ako firmy, lenže súčasne KDH pôsobí ako taký dinosaurus z 90. rokov. Nemalo by sa prijímanie rozhodnutí aj reakčná schopnosť hnutia spružniť?

Stanovy hnutia sa menili na poslednom sneme, tento proces sa pripravoval veľmi dlho. V čase, keď som prišiel do KDH, bol už rozbehnutý a nevedel som doň vstúpiť. 

Na diskusiu o ďalšej zmene teraz nevidím priestor. Ale možno platí, že práve tieto rozhodovacie mechanizmy prispeli k tomu, že si strana zachovala svoje hodnoty. Žiaden predseda ani predsedníctvo nemohli uletieť. Naopak, prehĺbenie programovej identity dovnútra strany môže vyriešiť aj problém s vajataním pri rozhodovaní.

Pri rozhodovaní teda KDH vajatá preto, lebo nevie, čím je?

To som nepovedal. Svojim základným hodnotám sa strana nikdy nespreneverila. Len keď sa niektoré programové veci rozmieňali na drobné, nie vždy sa to darilo jasne odkomunikovať. 

Ale s tými rozhodovacími mechanizmami, na ktoré sa pýtate, by som to nedramatizoval. Určite nejde o hlavný problém KDH. Väčšiu výzvu vidím v tom, aby sme dokázali zachytiť tých ľudí, ktorí k nám majú hodnotovo blízko a chcú niečo pozitívne meniť. Potom sa bude všetko rýchlejšie rodiť.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Veci ako formácia lídrov, to je beh na dlhú trať. Môže sa však stať, že viac ako dlhodobú stratégiu budete nútení riešiť bezprostrednú taktiku. Voľby môžu byť aj podstatne skôr a budú potrebné rýchle rozhodnutia. Spoločne s Milanom Krajniakom ste nedávno oznámili spoluprácu medzi KDH a KÚ na parlamentnej úrovni. Je to zárodok budúcej predvolebnej spolupráce alebo integrácie?

Nič také nie je na stole. Stretli sme sa ešte s Annou Záborskou ako predsedníčkou Kresťanskej únie a dohodli sme sa na výmene informácií a spolupráci medzi našimi poslancami. To je všetko. V KDH sa teraz sústredíme na to, aby sme dali voličom celostnú programovú ponuku, ktorá by sa týkala správy štátu vo všetkých oblastiach. To je naša priorita.

Čiže ide len o parlamentnú spoluprácu na toto volebné obdobie?

Nikto to nikdy neformuloval inak.

Medzitým sa objavilo ospravedlnenie Milana Krajniaka za niektoré výroky počas kampane pred eurovoľbami.

Na stretnutí s pani Záborskou z našej strany odznelo, že by bolo slušné sa za niektoré výroky ospravedlniť.

Konzervatívci sú okrem KÚ aj v hnutí Slovensko a nejakí aj medzi Demokratmi. Teda aby sme si to vyjasnili: keď hovoríte o budovaní silného konzervatívneho prúdu, nemyslíte tým užšiu spoluprácu či integráciu s inými subjektmi?

Nie. Už sa opakujem, ale najskôr je dôležité vytvoriť konštruktívnu ponuku. Môžete urobiť skratky typu, že uveríte tomu, že ak niečo pospájate, automaticky to bude stačiť. V politike sa však také niečo môže skončiť zle. Ľahko môžete zistiť, že jedna plus jedna nebude vo výsledku dva, ale nula. To je riziko všetkých týchto diskusií o spájaní. Najskôr dajme kvalitnú ponuku a potom sa bavme, kto bude v tíme.

KDH dosiaľ volili v drvivej väčšine praktizujúci katolíci, ktorí boli proti mečiarizmu, veľmi kriticky vnímajú éru Fica a v zásade sú prozápadne orientovaní. Takýchto voličov však nie je viac ako osem až desať percent. Ak teda hovoríte o novej ponuke, rozmýšľate nad rozšírením tradičnej cieľovej skupiny?

Určite. Keď som kandidoval do Európskeho parlamentu, dostával som veľa reakcií, že sa nás chystajú voliť aj ľudia, ktorí KDH nikdy nevolili. Keď som sa pýtal na dôvod, kvitovali, že nešpekulujeme a hovoríme normálne veci. Hovorili nám, že v politike už dnes nie je veľa tých, ktorí by tvrdili normálne veci a nešiel by z nich strach.

Ale v eurovoľbách ste získali v zásade opäť len svojich klasických voličov, nijako ste neprekročili hranice tábora.

V poriadku, hovoríme o perspektíve. My nie sme konfesijná strana...

... to môžete síce deklarovať, ale v princípe ste tak vnímaní prakticky od vzniku KDH. 

V skutočnosti sme však hodnotová strana, ktorá chce dať občanom komplexnú ponuku, ako demokraticky riadiť tento štát, aby sa tu žilo normálne. Teda aby sa tu nekradlo, ale aby sa tu ani neotáčala biológia naruby. A na toto tu je obrovský elektorát. Odhadujem ho až na 70 percent voličov.

Problém je možno inde – niekto si myslel, že ak KDH upustí od hodnotových tém, bude mať lepší výsledok. Nie je to tak. Nemáme žiaden dôvod prestať hovoriť, že treba chrániť život a podporovať rodiny. Pretože to je normálne. Len k tomu musíme dodávať aj to, že treba poriadne hospodáriť, lebo si prejedáme budúcnosť. Plus ďalšie témy. Máme na to expertov, program, len o tom málo hovoríme.

Cieľová skupina na to, čo hovoríte, je možno aj 90 percent. Len KDH z toho nevie osloviť ani len tých desať percent. Prečo je to tak?

Celé predsedníctvo aj členská základňa sú zajedno v základných hodnotách, sú to úprimní konzervatívni kresťanskí demokrati. Len sme sa možno báli niektoré veci hovoriť jasnejšie. A možno chýbala profesionálna koncovka v niektorých témach. 

Čelíme tiež kritike, že sme komunikačne uviazli v 90. rokoch, a bude na tom asi kus pravdy. Dobrou správou však je, že z KDH počas rokov, keď sme neboli pri moci, už poodpadávali všetci špekulanti a tí, čo sú tam dnes v regiónoch, sú vzácni ľudia. Už len kvôli nim na tom musíme zapracovať. 

Keď nebudeme mať ideály, nikam sa nedostaneme. Ja som bol predsedom advokátskej komory, ktorá má šesťtisíc členov. Zvolili ma v priamych voľbách s takýmto prístupom a hodnotami. Choďte sa opýtať, či som ako minister spravodlivosti prichádzal so zlými riešeniami. Toto ponúkam aj v KDH a hľadám pre to spojencov.

Hľadáte spojencov vnútri KDH?

Nemyslím, že v predsedníctve hnutia alebo v štruktúrach by bol voči tomuto prístupu odpor. V taliančine sa hovorí volere, potere, essere accettato, čo znamená „chcieť, môcť a byť prijatý“. Vôľa tu je a teraz sme vo fáze môcť. Či to dokážem ja osobne a či to dokážeme všetci. Pretože existujú aj ľudské limity.

Kedy uvidíme znaky toho, že to ide podľa vašej línie?

Je to naša spoločná línia a už sa to deje. A pokiaľ sa bavíme o nejakej časovej méte, tak to určite bude do volieb. Nejaké konkrétne časové míľniky mám, ale nechcem o nich hovoriť.

V politike je však dôležité takúto stratégiu vizualizovať, aby tomu ľudia rozumeli. Zatiaľ z toho veľa nevidieť.

Robí sa na tom, len je to veľmi prácne. Stojí ma to sedem dní v týždni, opýtajte sa mojej manželky. To však nedokáže jeden človek sám, musí existovať širší spoločný dopyt.
 

Foto: Postoj/Andrej Lojan

To všetko je dôležité, len pred voľbami tu bude stáť aj na tom, aby KDH vyslalo jasný signál, čo po voľbách. Naša epizodická skúsenosť s voličmi, ale aj členmi KDH je, že zatiaľ čo na západe Slovenska cítiť veľmi silné odmietanie Smeru, na východe je pomerne rozšírený strach z progresívcov, aj mnohí členovia tvrdia, že s PS sa nemá vládnuť.

Je to chybné uvažovanie. Nikto z týchto ľudí sa nepýta, čo ponúka KDH.

Oni sa aj pýtajú, len toto chcú takisto vedieť. Otázka, ku ktorému táboru chce po voľbách KDH patriť, je úplne legitímna.

Je to predčasná debata. Do volieb sa ešte môže udiať strašne veľa vecí aj personálnych zmien v jednotlivých stranách. Sebavedomá strana by sa mala rozhodovať podľa toho, v akej zostave dokáže presadiť čo najviac vecí zo svojho programu. Dnes rozdávať nálepky, že s týmto určite áno a s týmto určite nie, považujem za predčasné a nerozumné.

Demokrati na svojom sneme vyhlásili, že nikdy nepôjdu do vlády so Smerom, s Hlasom, SNS a Republikou. Kto je z tejto štvorice pre KDH úplne neprijateľným partnerom do vlády?

Nebudem to vôbec komentovať, pretože podľa mňa je to trochársky spôsob robenia politiky.

Lenže vašich voličov to bude pred voľbami zaujímať.

Stále opakujem, že Fico svojou trestnou politikou zlomil svedomie národa. Podobne aj Matúš Šutaj Eštok zmierom s Babišom. Môžem takto pokračovať aj o SNS, ktorá rozvracia verejnoprávne médiá a kultúrne inštitúcie. 

Keď dostávame flirtujúce signály, či by sme mohli v koalícii nahradiť SNS, odmietame to s tým, že nehodláme rehabilitovať vládu, ktorá sa do dejín zapíše lámaním svedomia národa.

Znamená to, že si neviete predstaviť vládnutie so Smerom?

Toto je naše jasné stanovisko, že nebudeme robiť barličku vládnej koalícii. Karty musia nanovo rozdať jedine voľby. Ale suverénne vyhlásenia, s kým áno a s kým nie, sa mi v tomto čase zdajú zbytočné a až nedôstojné v zmysle zodpovednosti za riadenie štátu. 

To strašne vyhovuje práve progresívcom a Smeru, pretože takto sa vytvára obraz, že tu existujú iba dve alternatívy, z ktorých si voliči musia vybrať. Ale povedzme ľuďom poctivo, že ani jedna, ani druhá cesta nie je pre Slovensko správna. Ja odsudzujem kroky Ficovej vlády, ale nechcem povedať, že progresívna cesta je lepšia. Nemyslím si, že progresívny model riadenia štátu je lepší ako ten smerácky. Najmä ak vidím, ako tieto cesty zlyhávajú napríklad v Kanade či inde. Tam nesmieme dôjsť.

Obidve cesty môžu byť zlé – alebo jedna horšia než druhá –, ale otázkou je, s kým si viete viac predstaviť spoluprácu na vládnej úrovni.

Veď som vám odpovedal. Predložíme komplexný program strany, ktorým chceme uspieť u voličov. A potom po voľbách rozhodnú orgány strany.

Po posledných voľbách minulý rok ste vy osobne boli za to, aby KDH rokovalo o vstupe do vlády aj so Smerom, aj s PS.

O tom celý čas hovorím. Po voľbách treba spočítať karty a brať do úvahy aj to, kde vieme presadiť najviac zo svojho programu. 

Pokiaľ progresívci nepreškrtnú červenou fixkou tú stranu zo svojho programu, na ktorej majú tie najväčšie úlety v kultúrno-etických témach, tak sa s nimi ani nebudeme baviť.

Vaša otázka je však nedopovedaná. Ja som povedal, že by sme sa mohli so Smerom baviť o vláde len za podmienky, že by sme kontrolovali ministerstvo vnútra, ako aj ministerstvo spravodlivosti. To však bolo pre Smer a Hlas nepredstaviteľné, keďže dnes už vieme, že ich hlavným programovým bodom bolo zastavenie kriminalizácie ich ľudí, s čím by KDH nikdy nebolo súhlasilo.

Takže ochota rokovať so Smerom bola len pro forma?

Nie pro forma. To je to hodnotové zakotvenie. Môžeme rokovať, ale tu sú naše hodnoty. Spravodlivosť je pre nás principiálnou záležitosťou. 

Podobne to platí aj pre PS. Pokiaľ progresívci nepreškrtnú červenou fixkou tú stranu zo svojho programu, na ktorej majú tie najväčšie úlety v kultúrno-etických témach, tak sa s nimi ani nebudeme baviť. My budeme ťažkým partnerom, mám sa za to ospravedlňovať?

Nebude to ľahké rozhodovanie, ale prečo by sme tým mali teraz strácať čas? Dnes som ja osobne zodpovedný za úplne iné veci, chceme mať kvalitnú programovú ponuku a uspieť s ňou u voličov.

Do PS nedávno vstúpil Ivan Korčok, ktorého ste podporili už v prvom kole prezidentských volieb. PS súčasne aj touto personálnou akvizíciou deklaruje, že sa posúva do stredu. Považujete to za vierohodné?

Nevidím, že by došlo k zásadnej zmene programu ani v personálnom obsadení na kľúčových postoch v strane. Tú stranu ideologicky stále drží ich skutočne radikálne krídlo. To, že si nájdu nových hovorcov, nevnímam ako nejakú zásadnú zmenu politiky strany.

Ivana Korčoka vnímate ako hovorcu?

Pokiaľ ide o pána Korčoka, v interných diskusiách v rámci strany som upozorňoval, že takýto scenár môže nastať. Teda že budeme nemilo prekvapení a nakoniec skončí v PS. 

Pred voľbami tu môže byť tlak na to, aby opozičné strany kvôli eliminovaniu rizika prepadnutia hlasov uzavreli nejaké predvolebné spojenectvá. Vedeli by ste si niečo také predstaviť?

O všetkom sa dá viesť debata, ak pôjde o dobromyseľných účastníkov. Uvedomujeme si svoju zodpovednosť za konzervatívny politický priestor. Aj historicky sme sa v kľúčových momentoch vždy vedeli postaviť na správnu stranu dejín. Keď príde čas, vyhodnotíme to.

Objaví sa budúci rok v KDH nová zaujímavá tvár?

Dúfam, že áno.

Bude to muž alebo žena?

Komunikujeme s mužmi aj so ženami. (Úsmev.)