Knižná anketa Postoja Waltari, Demmel či Puchala. Zaujali nás knihy o slovenskom Shakespearovi, o závane dobra a krásy

Respondentov sme sa pýtali, aká kniha ich tohto roku najviac zaujala. Mohli uviesť aj viac kníh, museli byť vydané v posledných rokoch na Slovensku aj v zahraničí.

František Mikloško, poslanec NR SR za KDH

Na Slovensku, aj vo vydavateľstve Postoj, vyšlo tento rok veľa vzácnych kníh. Ale ja potrebujem zdôrazniť knihu Matúša Marcinčina Slovenský Shakespeare v americkom exile (Post Scriptum, 2024) o shakespearovských prekladoch Karola Strmeňa.

Táto kniha voľne nadväzuje na autorovu monografiu Karol Strmeň – kryštál na zabudnutom ostrove, ktorá vyšla v roku 2022 v rovnakom vydavateľstve. Autor je literárny vedec, učí na Základnej škole v Petrovanoch, žije s manželkou a s piatimi deťmi v obci Záborské neďaleko Prešova.

Je obdivuhodné, ako tento mladý, plodný vedec vďaka dlhoročnému obrovskému úsiliu editora edície Libri historiae Slovaciae Jozefa M. Rydla navracia do slovenskej kultúry veľké literárne hodnoty slovenského exilu.

Eva Čobejová, redaktorka denníka Postoj

Reportážna kniha Tomáša Forróa Spev sirén (Absynt, 2024). Je to veľmi dôveryhodný opis toho, ako sa žije a bojuje na Ukrajine. Autor má silnú empatiu voči napadnutej Ukrajine, napriek tomu dokáže opisovať stav vecí bez idealizácie a prikrášľovania. Forró je veľký reportérsky talent a je dobré, že takého autora na Slovensku máme.

Scotus Viator. Spomienka na priateľa Slovákov (2024). Knihu vydal agilný Spolok Martina Rázusa, aby si takto uctil 145. výročie narodenia Roberta Williama Setona-Watsona. Tento škótsky historik sa zásadným spôsobom zaslúžil o vznik Československa a zaujímal sa o jeho vývoj ešte dlhé roky. Slovákov považoval za „jedno z najnadanejších od prírody a najsympatickejších plemien slovanských“. Kniha je významný edičný počin a je aj originálne zostavená.

József Demmel: Mladý Štefánik. Uhorské roky Milana Rastislava Štefánika 1880 – 1898 (Slovenské literárne centrum, 2024). Veľmi ma baví tento maďarský historik, ktorý dokáže nájsť aj v notoricky známych historických témach nové veci a pútavo o tom rozprávať. Jeho spôsob písania pripomína investigatívnu žurnalistiku. Toto o Štefánikovi a jeho štúdiu v Sarvaši nevyzeralo na veľmi vzrušujúcu tému, ale napokon to bolo prekvapujúce a naozaj zaujímavé.

Jiří Peňás: Výpravy s knížetem po schwarzenberských místech (Echo Media, 2024). Útla knižka českého novinára, ktorý si rokmi vytvoril jedinečný štýl písania. Aristokrat a plebejec, obaja vášniví milovníci a znalci histórie, podniknú spolu zopár ciest, ale ich cestovné plány zostanú nakoniec nenaplnené. Knieža je už slabé a umiera skôr, ako projekt stihnú dokončiť. Ale aj tak je tých pár rozhovorov, spomienok a zážitkov týchto dvoch mužov čitateľským zážitkom.

Branislav Panis, bývalý generálny riaditeľ Slovenského národného múzea

József Demmel: Mladý Štefánik. Uhorské roky Milana Rastislava Štefánika 1880 – 1898 (Slovenské literárne centrum, 2024).

Maďarský historik píšuci o Štefánikovi. A ešte k tomu výborne. József Demmel vydal na Slovensku už niekoľko kníh, v ktorých vysokú odbornosť spojil s výborným rozprávačským talentom. O Štefánikovi vyšlo v posledných rokoch niekoľko kníh, otvorila sa veľká výstava v Slovenskom národnom múzeu na Bratislavskom hrade, ale otázka jeho detstva a študentského života nebola tak podrobne rozobraná, ako urobil autor tejto knihy.

Druhým veľkým prínosom je využitie prameňov z maďarských archívov, ktoré dotvárajú príbeh mladého Štefánika. Z týchto dôvodov môže byť táto práca pre mnohých objavná.

Samuel Trizuljak, publicista, autor knihy Na výške do hĺbky

V poslednom čase ma zaujali zbierky esejí rektora rímskeho Angelica a amerického dominikána Thomasa Josepha Whitea. Pod názvom Principles of Catholic Theology (2024) na pokračovanie vyšli už tri diely v nakladateľstve Catholic University of America.

Často sa hovorí o tom, že dnešná kultúrna kríza Západu spočíva v nesprávnom chápaní človeka. White sa provokatívne zamýšľa (napr. aj v tomto recenznom rozhovore) nad tým, či sa pokoncilová teológia nezamýšľa nad otázkou človeka na úkor uvažovania o Bohu samotnom. Dnešný sekularizmus totiž nielen prekrúca chápanie človeka, ale sám nadobúda charakter náboženstva – a teológia to podľa Whitea musí reflektovať.

Kto by nemal chuť na teologické eseje, White hrá aj na banjo, spieva a skladá texty v bluegrassovej kapele The Hillbilly Thomists zloženej z amerických dominikánov. Tento rok im vyšiel pekný, hravý a jemne melancholický album Marigold.

Jana Vinterová, jazyková redaktorka, autorka knihy Spoľahni sa

Spomeniem dve knižky.

Prvá je určená predovšetkým pre deti, ale dospelí sa pobavia rovnako, ak nie viac. Vichodňarske rozpravočki na šmich (Kľud, 2023) od Jožka Jenča sú vydareným pokračovaním Vichodňarskich rozpravočkoch spred pár rokov. Rozprávky sú už tradične písané v nárečí a sú nielen krátke, originálne a východniarsky vtipné, ale väčšinou vyúsťujú do dômyselnej pointy.

Dynamika rozprávania, slovné hračky, ale najmä podnetné myšlienky zaobalené do veselých príbehov spĺňajú cieľ, ktorý definuje sám autor takto: „Zadumac še zos dzecami nad švetom tak, že sebe to pres šmich aňi ňevšimňece.“ Ku knižke je pribalené aj CD s pešmiškami, ktoré bude zaručene rada posluchac cala perepuťa.

Druhá je moja srdcovka z nášho vydavateľstva – Návrat pútnika (Postoj Media, 2024) od C. S. Lewisa. Alegorická cesta Johna, ktorý sa vydáva na púť za Ostrovom, aby napokon našiel Boha a samého seba. Tá knižka je čarovná – nazvime to – efektom nekonečného objavovania. Ani pri opakovanom čítaní vás nezačne nudiť, pretože v nej zakaždým objavíte nové myšlienky.

Gabriel Hunčaga, dominikán a historik

Čitateľom Postoja by som rád odporučil tieto tituly: Smrť v stredoveku (Veda, 2024) a Krvavý rok 5784. 12 měsíců války v Izraeli (Nastole, 2024).

Prvú knihu zostavili dve úspešné medievalistky z Historického ústavu SAV. Autorský kolektív zložený z popredných slovenských, poľských a českých odborníčok a odborníkov na stredovek si dal za cieľ odkryť celý súbor kultúrnych a náboženských fenoménov, ktoré so smrťou a umieraním súviseli. Môžem povedať, že doteraz tému smrti v našom prostredí žiadny titul neuchopil takto komplexne.

Druhá kniha je z pera dlhoročného blízkovýchodného spravodajcu ČT, ktorý sa ako očitý svedok snaží na príklade osobných svedectiev zainteresovaných priblížiť už viac ako rok trvajúci konflikt medzi Izraelom a hnutím Hamas. Na rozdiel od niektorých mediálnych „odborníkov“, ktorí na mieste činu nikdy neboli, nevnucuje ideologicky podfarbené nadinterpretácie, ktoré by čitateľom podsúvali, čo si o konflikte majú myslieť.

Marián Zimmermann, detský psychológ a maratónec

Knihu Rastislava Puchalu On postaví dom tebe (Postoj Media, 2023) som začal čítať na začiatku duchovných cvičení Exodus 90. Mal som očakávania, ale bol som v nich opatrný. Pozitívnych recenzií som vnímal až priveľa, a keďže som dovtedy autorovo dielo nepoznal, dovolil som si pochybovať.

Teraz to však len s hanbou priznávam. Moje obavy neboli namieste. Jazyk, ktorý Puchala používal, bol neskutočne pohlcujúci. Už od prvej stránky som sa ocitol naozaj v „Meste chleba“, a aj keď som kráľov príbeh poznal, toto spracovanie mi naozaj vyrazilo dych.

Rastislav Puchala bol pre mňa objavom roka a mrzelo ma, že som tohto autora tak dlho nepoznal. Preto som sa snažil dohnať zameškané a v priebehu ďalších mesiacov roku 2024 som si zaobstaral všetky jeho dostupné tituly. Dokonca aj pod stromčekom by som si mal nájsť najnovšiu knihu Kráľovstvá zeme.

Puchala je jeden z mála dôvodov na to, aby som bol hrdý, že som Slovák. V jeho knihách doslova cítiť závan dobra a krásy. A práve toto od svetovej literatúry očakávam. 

Roman Joch, riaditeľ Občanského institutu v Prahe

Jan Dobrovský, Jan Dražan (eds.): 7. říjen. Fauda: izraelská apokalypsa (Zeď, 2024) – zborník príspevkov či rozhovorov. Bolestné, ale fascinujúce. Každý príspevok stojí za to. Niektoré sú emocionálne, iné viac analytické. Každý je realistický v otázke, kto je vrah a kto sa bráni.

Jan Horník: Západ musí být zničen: Putin naplňuje Duginovy mesianistické vize (ÚSTR, Argo, 2024) – analýza myslenia ruského mystika a ideológa, ktorý je označovaný za konzervatívca, ale ako autor ukazuje, Dugin je heideggerián, teda kultúrny a civilizačný relativista, preto človek postmodernej ľavice. A zároveň je to Putinov Rasputin; Putin sa snaží dosiahnuť Duginov cieľ zničiť západnú civilizáciu založenú na hodnotovom a morálnom univerzalizme.

Margita Vanovčanová, zakladateľka blogu o knihách radicitame.sk

Ján Hrustič, Monika Kompaníková: Umenie blízkosti (N Press, 2023). Nádherný knižný rozhovor o vzťahoch. Knihu treba čítať pomaly aj niekoľko mesiacov. Veci povedané v úvode sú prípravou na to, čo nasleduje ďalej. Ján Hrustič s láskavosťou, no zároveň pevne dávkuje pravdy o nás samých.

Axel Munthe: Kniha o živote a smrti (Slovenský spisovateľ, 2024). Autor, švédsky lekár, sa v nej zaoberá podobami smrti, ktoré však často súvisia s tým, aký život žil človek predtým. Pre toho, koho nedesí pomyslenie na smrť alebo nebodaj došiel do bodu, keď si musel objasniť otázku vlastnej smrteľnosti, alebo je dostatočne ukotvený v tomto svete a živote, je to kniha, ktorú by si mal určite prečítať.

Tereza Boučková: Dům v Matoušově ulici (Odeon, 2024). Čakala som román a dostala som dokument doby súčasnej i minulej z pohľadu zrelej ženy pátrajúcej po osudoch ľudí žijúcich v jej rodnom dome. Dejiny osobné aj svetové pretkala súčasnosťou (vojna na Ukrajine, v Izraeli, teroristický útok na univerzite v Prahe). Silné, reflektívne, s nástojčivou otázkou, či sme sa ako ľudstvo poučili z dejín.

A po náročných knihách na oddych odporúčam magické Putovné kino pána Saita (Premedia, 2024) od Annette Bjergfeldt. Príbeh Lity žijúcej so svojou mamou, tanečnicou tanga, na malom kanadskom ostrove. Lita je rozprávačka par excellence. V jej príbehu sa budete cítiť súčasťou života ostrovanov a možno si tento ostrov v Novom Škótsku dáte za cestovateľský cieľ.

Ľubomír Morbacher, historik, pracuje v Ústave pamäti národa

Upriamil by som pozornosť na jednu útlu knihu od autora, na ktorého netreba obzvlášť upozorňovať. Autorom je svetoznámy spisovateľ historických románov Mika Waltari, ktorého dielo Egypťan Sinuhe a mnohé ďalšie sú dostatočne známe výnimočnou kvalitou a pútavosťou aj na Slovensku. V roku 2022 vyšla vo vydavateľstve Masarykovej univerzity MUNI Press Válka o pravdu.

Je to preklad Waltariho reportážneho textu, ktorý publikoval v roku 1941 pod pseudonymom „Nauticus“ najprv vo Švédsku. Kniha bola krátko po vojne zakázaná. Waltari v nej mrazivo opisuje situáciu v pobaltských krajinách v období medzi jeseňou 1939 a letom 1940, keď sa Litva, Lotyšsko a Estónsko stali obeťami prefíkanej taktiky ZSSR. Pobaltské štáty stratili na dlhé desaťročia slobodu a ich výnimočná skúsenosť by aj dnes mala slúžiť ako ponaučenie pre vnímanie súčasnej politiky Ruskej federácie.

Martin Luterán, rektor Kolégia Antona Neuwirtha

Psychologická novela Nedeľa radosti (Trio Publishing, 2023) od Rastislava Puchalu je skvelé čítanie pre mužov v strednom veku. Nie každý z nás síce zažije to, čo hlavný hrdina novely v psychiatrickej klinike, ale asi každého čaká nejaká podoba vyrovnania sa so „psychiatriou“ vo vlastnom vnútri. Táto knižka dokáže povzbudiť, inšpirovať a inteligentne pobaviť.

Dýchať menom (Kolégium Antona Neuwirtha, 2024) od poľského benediktína Maksymiliána Nawaru je veľmi jemná a pokojná teologicko-praktická príručka Ježišovej modlitby. Málokto vie predstaviť dvetisícročnú tradíciu tejto duchovnej praktiky s takou ľahkosťou, pútavosťou a trefnosťou ako otec Maksymilián. Nie je to kniha na jedno prečítanie, skôr na postupné a pomalé predýchanie. V dnešnej uponáhľanej dobe je to neoceniteľná pomôcka v snahe žiť v prítomnej chvíli.

Gabriela Burianková, zakladateľka projektu Akadémia rodiny

Z kníh, ktoré som prečítala za uplynulý rok, ma zaujala kniha Pominuté chvály (Cesta, 2022) od Štěpána Smolena. S humorom sebe vlastným opisuje, ako prišiel na to, že netreba v živote len kritizovať a hovoriť, čo funguje zle, ale sústrediť sa na to, že treba chváliť. A dokonca aj veci, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako „nechváliteľné“.

Veľmi sa mi páčil štýl písania – krátke kapitoly o obyčajných situáciách, drobnostiach, ktoré niekedy aj mňa dokážu „vytočiť“. Smolen vtipne a zároveň s hĺbkou otáča uhol pohľadu a ukazuje, že aj na takýchto momentoch sa dá nájsť niečo pozitívne.

Prirodzene do každej kapitoly vsunul jednoduché, trefné a hlboké myšlienky, ktoré ma donútili viac sa zamyslieť nad mojou optikou videnia vecí. Kniha mi nenápadne ukázala, že pozitívny pohľad aj na tieto drobné udalosti života prináša oveľa viac pokoja a radosti.

Lukáš Krivošík, redaktor denníka Postoj

Odhliadnuc od knižných titulov, ktoré som predstavil v rámci svojej videorelácie Knihomoľov zápisník, tento rok som pre seba (znovu)objavil krásu komiksu. Alebo ako sa tomu hovorí vznešene, „grafického románu“.

Fascinuje ma komiks ako médium, ktoré prepája písané slovo so sekvenciou kreslených obrázkov. Nie sú to len príbehy o superhrdinoch a netýkajú sa nevyhnutne len nejakých infantilných tém. Existujú komiksy s historickou tematikou (viem napríklad o troch len o Štefánikovi), ale aj s tou náboženskou.

Pre mňa je v tomto zmysle knihou roka Biblia – príbeh vykúpenia ako komiks v pevnej väzbe od Sergia Cariella a Davida C. Cooka. Vydala ju tento rok TV Lux. Je to veľmi pekne a decentne nakreslené. A výborné nielen pre tínedžera, ak mu chcete predstaviť staro- a novozákonné príbehy, ktoré formovali náš svet.

Juraj Vittek, katolícky kňaz

Pápežské dokumenty sa dnes netešia takej obľube ako v minulosti. Zachytíme správy, že vyšli, prečítame si niečo o nich, ale málokedy sa do nich skutočne ponoríme. Počas seminára Akcenty pápeža Františka s vysokoškolákmi v arcidiecéznom kolégiu Svoradov v Bratislave sme mali možnosť začítať sa do neľahkých pápežských textov a diskutovať o nich. Znovu sme zažili, aké je dôležité ísť do hĺbky. 

Dva tohtoročné klenoty z pera pápeža Františka sú apoštolská exhortácia C’est la confiance (Spolok svätého Vojtecha, 2023) o svätej Terézii z Lisieux a encyklika Dilexit nos (Svätá stolica, 2024) o Božskom Srdci. Obidve témy som rozobral aj v relácii vKontexte v TV Lux. 

Pápežské texty nie sú plodom jedného človeka, ale ovocím dozrievania múdrosti vnútri cirkvi, ktorú pápež podáva vo svojej autorite univerzálneho pastiera. Pápežovi Františkovi však nejde o texty a idey, ale chce inšpirovať, stimulovať postoje, pohnúť srdcia, vzbudiť obrátenie. Tieto dva texty ponúkajú skutočne súčasnú, modernú, aktuálnu a mocnú spiritualitu pre každého kresťana.

Juraj Šúst, predseda Spoločenstva Ladislava Hanusa

Tento rok ma najviac zaujala kniha od vydavateľstva Hesperion Duše lva (2024) od Alice von Hildebrand. 

Kniha je životopisom jej manžela, jedného z najväčších teológov 20. storočia, Dietricha von Hildebranda. Je veľmi sviežo a pútavo napísaná. Ukazuje unikátny charakter veľkého teológa, jeho radostný postoj k životu aj v ťažkých časoch nacizmu a odvahu stáť za Pravdou. 

Andrej Duhan, publicista, autor knihy Konzervativní revoluce

Za zásadnú považujem knihu Kevina Robertsa Dawn’s Early Light: Taking Back Washington to Save America (Broadside Books, 2024). Roberts je riaditeľom najväčšieho amerického konzervatívneho think-tanku Heritage Foundation, ktorý sa v posledných rokoch premenil z bašty zombie reaganizmu na baštu národného konzervativizmu a okrem iného stojí za Projektom 2025. Predslov napísal novozvolený americký viceprezident J. D. Vance.

Kniha je výzvou na „druhú americkú revolúciu“ a „zvrhnutie“ liberálneho establishmentu. Jej kontext je teda rýdzo americký. Pre českého a slovenského čitateľa je však zaujímavá preto, že odpovedá na základnú otázku, pred ktorou stoja konzervatívci naprieč Západom – čo dnes znamená byť konzervatívny? Držať sa učebnicových poučiek a uchovávať súčasný poriadok, ktorý je však liberálne progresivistický? Alebo byť antiestablishmentový, revolučný a snažiť sa o radikálne zmeny a návrat k hodnotovému a morálnemu dedičstvu západnej civilizácie, pretože už nie je čo konzervovať?

Roberts sa jednoznačne prikláňa k druhému, jeho kniha je tak poodhalením, akým smerom sa bude uberať americké konzervatívne hnutie a dosť možno aj nová americká administratíva.

Igor André, vedie neziskovú organizáciu Kežmarská platforma pre sociálne začlenenie

V tomto roku ma najviac zaujali tieto tri knihy, v chronologickom poradí idú takto:

1. Balázs Orbán – Hussar Cut: The Hungarian Strategy for Connectivity (Husársky kúsok. Maďarská stratégia pre prepájanie sa; MCC Press Kft., marec 2024),
2. Eric Kaufmann – Taboo: How Making Race Sacred Produced a Cultural Revolution (Tabu. Ako posvätenie rasy vytvorilo kultúrnu revolúciu; Forum, júl 2024),
3. Jordan B. Peterson – We Who Wrestle with God: Perceptions of the Divine (My, čo zápasíme s Bohom. Vnemy božskosti; Portfolio, november 2024).

Od vypuknutia vojny na Ukrajine máme na Slovensku najviac expertov na hlavu nielen na futbal a hokej, ale aj na Maďarsko, špeciálne na „zaručené plány“ Viktora Orbána. A keďže mi títo „experti“ nepostačujú, siahol som po zdroji z prvej ruky – publikácii najbližšieho politického poradcu maďarského premiéra, jeho menovca Balázsa Orbána. 

Hľadal som poctivú odpoveď na naliehavú otázku: o čo ide v skutočnosti tým tvrdohlavým Maďarom? Orbánova koncepcia „konektivity“ alebo „prepájania sa“ je maďarskou odpoveďou na základnú geopolitickú otázku suverenity malých štátov: aký vzťah máme zaujať voči veľmociam? Táto publikácia tvorí vynikajúci materiál na pochopenie kurzu maďarskej medzinárodnej politiky a taktiež by mohla byť vynikajúcim príspevkom do našej domácej polemiky o obsahu „suverénnej zahraničnej politiky“.

Pavol Hric, riaditeľ Múzea obetí komunizmu v Košiciach

Koncom minulého roka vyšla kniha od Petra Juščáka Desaťkrát Gulag (EternaPress, 2023). Je to publicisticko-dokumentárne dielo. Predstavuje v ňom desať príbehov odvlečených do gulagov do bývalého Sovietskeho zväzu z územia Slovenska. 

Téma deportácií do gulagov je u nás takmer zabudnutá a práve preto je pre mňa kniha zaujímavá, keďže teraz je 80 rokov od začiatku „oslobodzovania“ našich obyvateľov do tvrdých pracovných táborov. Autor sa tejto téme venuje už tridsať rokov. Každý z opísaných osudov je niečím charakteristický a zvláštny, pričom je doložený množstvom dokumentárnych podkladov. Uvádzam stručne aspoň jeden zaujímavý príbeh.

JUDr. Ivan Kováč bol právnik, ktorý zažil obrovské bezprávie. Jeho osud je výnimočný tým, že počas pobytu v táboroch mal možnosť stretnúť Alexandra Solženicyna, známeho autora knihy Súostrovie Gulag. Kováč sa podieľal na prepašovaní svojich táborových záznamov do USA, čím prispel k odhaleniu brutalít sovietskeho režimu. 

Tento príbeh je fascinujúci nielen svojím politickým a historickým významom, ale aj Kováčovou odvahou a schopnosťou zachovať si ľudskú dôstojnosť aj v extrémnych podmienkach.

Anton Ziolkovský, katolícky kňaz

Keď v našej dobe uvažujeme, ako žiť katolícku vieru vo svete, ktorý je sekulárny, dobrým podnetom na premýšľanie je kniha Katolíci vo vyhnanstve (Spoločenstvo Ladislava Hanusa, 2024) od Scotta Hahna a Brandona McGinleyho. Autori reflektujú najmä americké reálie. Odpoveďou na otázku, či žijú katolíci vo vyhnanstve, sú biblické posolstvá a tie sa prihovárajú aj dnes. 

Kto chce ísť v poznaní viery do hĺbky, nezaobíde sa bez kvalitnej teológie. Vrele odporúčam vybrané témy z fundamentálnej teológie, ktoré pod názvom Vydajte dôvod vašej nádeje (CDK, 2023) spracovali Pavol Hrabovecký a Martin Maďar. Toto dielo ponúka syntézu základných teologických tém ako Zjavenie, Viera, Magistérium či Tradícia. 

Jednou z veľkých a základných tém našej doby je sloboda. Zaujala ma práca bývalého sudcu Ústavného súdu ČR Pavla Holländera pod názvom Sloboda a čin. Od antiky po woke (Kalligram, 2023). Toto výnimočné dielo prekvapí rozhľadom autora, ktorý vie z množstva poznatkov poskladať mozaiku pre lepšie pochopenie slobody ako pojmu a slobody ako činu.