Poľnohospodárska politika EÚ Politici sľubujú farmárom menej byrokracie a zelených experimentov, zatiaľ sú to medové motúzy

Rozsiahle protesty poľnohospodárov a farmárov naprieč celou Európou na začiatku tohto roka viedli k tomu, že agrosektor sa stal aj jednou z najdôležitejších tém kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu.

Od samotných volieb sa jej však dostáva menšej pozornosti a nebola veľkou témou ani pri rozdeľovaní portfólií v eurokomisii medzi jednotlivými členskými krajinami. Ani nominácia Luxemburčana Christopha Hansena nevzbudila veľa diskusií.

Poľnohospodársky sektor pritom čelí a bude čeliť viacerým výzvam nielen vzhľadom na klimatické javy, ktoré ohrozujú prácu poľnohospodárov, ale aj potreby budovania potravinovej bezpečnosti. A to na úrovni Európskej únie aj členských štátov.

Odchádzajúci komisár Janusz Wojciechowski bol v končiacej Komisii nominantom Poľska, čo je okrem iného tradične krajina s veľmi silnou poľnohospodárskou produkciou, ktorej veľkú časť exportuje.

Tentoraz má portfólio poľnohospodárstva krajina, ktorá je viac známa svojím bankovým sektorom ako agroprodukciou.

Sľuby a medové motúzy

Samozrejme, úplne ticho okolo agrosektora nebolo. V reakcii na farmárske protesty, ktoré sprevádzali horiace barikády, ale aj močovka rozstriekaná po fasádach bruselských budov, politici inštinktívne potrebovali túto veľkú a vplyvnú skupinu niečím upokojiť.

Ursula von der Leyen ako predsedníčka Európskej komisie prišla s čímsi, čo nazvala Strategickým dialógom o budúcnosti agropotravinárstva. Dialóg trval sedem mesiacov, prakticky od najväčších protestov až do septembra, a jeho cieľom zjavne bolo minimalizovať škody, ktoré by nekontrolovaná nespokojnosť farmárov mohla priniesť tradičným politickým stranám.

V panike bola najmä Európska ľudová strana (EPP), ktorej členské subjekty sa odjakživa zastrešujú tým, že obhajujú záujmy vidieka. Hoci nespokojnosť farmárov a traktory v uliciach dávali tušiť, že slová sa od reality podstatne líšia.

Najväčšiu šancu vycítila nemecká CDU ako najvplyvnejšia strana EPP (a materská strana Ursuly von der Leyenovej), ktorá sa na prelome zimy a jari tohto roku znovu rýchlo stala „stranou nemeckého vidieka“.

Poľnohospodári a farmári naprieč Európou pritom neboli vo svojich sťažnostiach uniformní. Tých na západe najviac trápi priveľa byrokracie, nútené environmentálne experimenty a chystaná obchodná dohoda s krajinami Južnej Ameriky, známymi ako Mercosur. Proti tejto dohode, ktorú bude mať na starosti Maroš Šefčovič ako komisár pre medzinárodný obchod, protestujú západoeurópski farmári aj túto jeseň.

V krajinách východnej časti Únie zas medzi poľnohospodármi rezonuje nedostatočná podpora, ktorá ich znevýhodňuje oproti západoeurópskym kolegom, takisto priveľa papierovania a dovoz poľnohospodárskych plodín z Ukrajiny.

No bez ohľadu na konkrétne problémy sa bruselská agropolitika väčšine európskych poľnohospodárov a potravinárov nepáčila.

Odpútavací manéver s diskusným fórom o budúcnosti agropotravinárstva vyšiel Ursule von der Leyenovej len sčasti. Najväčšia a najmocnejšia agroloby v EÚ – združenie COPA COGECA – najprv závery podporila, neskôr sa však s ohľadom na odpor členských združení v jednotlivých krajinách začala od nich dištancovať.

Predsedníčka Komisie sľúbila hneď niekoľko vecí naraz, tie však majú potenciál v budúcnosti vniesť do agrosektora ešte viac napätia. Ak sa začnú farmári sporiť medzi sebou, nebude ich pozornosť sústredená na politikov.

Ursula von der Leyen sľúbila poľnohospodárom veci, ktoré majú potenciál vniesť do agrosektora ešte viac napätia. Ak sa začnú farmári sporiť medzi sebou, nebude ich pozornosť sústredená na politikov.

V prvom rade chce zvyšovať dotácie, avšak len pre malých a stredných poľnohospodárov. Veľkí agrobaróni by nemali dostať nič navyše, s čím sú, samozrejme, nespokojní. Na splnenie kritérií už nebudú musieť menší farmári dodržiavať rôzne ekologické opatrenia, čím však Komisia de facto sabotuje vlastný zákon o obnove krajiny, ktorý začal platiť len toto leto a krajinám prikazuje do roku 2030 revitalizovať aspoň 20 percent svojho územia.

Popritom má Komisia pracovať na legislatíve, ktorá ďalej obmedzí chov, a teda aj konzumáciu živočíšnych produktov – nielen mäsa, ale aj mlieka. Obhospodarovaná pôda sa má totiž využívať na vyššiu produkciu priamych potravín a menej na pestovanie krmiva pre hospodárske zvieratá.

Zároveň však Ursula von der Leyen chovateľom ustúpila v tom, že regióny s významnou koncentráciou chovu (napríklad ošípaných v Katalánsku či v Holandsku) budú mať iné pravidlá a ciele na znižovanie emisií. V iných regiónoch by to však znamenalo drastickejšie obmedzenie chovu, aby sa podarilo naplniť konečný cieľ znižovania emisií z poľnohospodárstva.

A hoci menší poľnohospodári nebudú musieť striktne dodržiavať ekologické kritériá na to, aby dostali viac dotácií, zároveň chce Komisia prichystať ďalšiu dotačnú schému, ktorá by rozdeľovala peniaze práve za ich napĺňanie.

Stále ide o plán, pre ktorý bude musieť nájsť Komisia podporu nielen v europarlamente, ale najmä v Rade medzi členskými krajinami, čo nemusí byť pri špecifických záujmoch jednotlivých štátov zvlášť v agropotravinárstve jednoduchá vec.

Napokon, svedkami toho sme boli aj v posledných dňoch.

Najprv europarlament odhlasoval posunutie účinnosti zákona proti odlesňovaniu. Jeho cieľom je, aby sa na európsky trh nedostávali produkty a výrobky, ktorým v iných častiach sveta padli za obeť lesy. A to sa týka predovšetkým poľnohospodárskej produkcie. Nové pravidlá sa budú vzťahovať na dovoz kakaa, kávy, kaučuku, palmového oleja, sóje, dreva a dobytka.

Europoslanci doplnili do textu viacero uvoľňujúcich ustanovení, napríklad zníženie povinnosti odsledovať pôvod výrobkov, ak pochádzajú z oblastí s minimálnym rizikom odlesňovania.

Mäkší návrh presadila EPP s podporou ECR a časti Renew v snahe znížiť byrokratickú záťaž európskych podnikov.

Vzápätí však ministri na Rade tieto zmeny odmietli a odhlasovali pôvodné znenie, ktoré navrhla Komisia.

Biznismen agrokomisárom

Ak europarlament tento týždeň „vysloví dôveru“ Komisii ako celku, komisárom pre poľnohospodárstvo bude, ako sme spomenuli, 42-ročný Luxemburčan Christophe Hansen, nominant EPP.

Hoci nie je z typicky poľnohospodárskej krajiny a profesijne sa doteraz pohyboval najmä vo finančnom sektore, je synom farmára.

Počas vypočutia pred europoslancami sa snažil najmä uspokojiť záujmy poľnohospodárov. Sľuboval spravodlivé výkupné ceny, environmentálne doložky o dovoze agropotravín a generačnú obnovu v poľnohospodárstve.

Odmietol však právne predpisy o spotrebe mäsa Európanmi (ktoré sľubuje Ursula von der Leyen), bagatelizoval rozsah emisií z hospodárskych zvierat a kritizoval myšlienku, aby sa s emisiami z poľnohospodárstva v budúcnosti mohlo obchodovať podobne ako s emisiami z priemyslu.

Ako nominant EPP obhajoval uvoľnenie pravidiel v zákone o odlesňovaní. Obavy farmárov z východnej časti EÚ z pristúpenia Ukrajiny na spoločný trh označil za prehnané, dokonca sa pozitívne vyjadril o obchodnej dohode s krajinami Mercosur.

Na vypočutí však napokon zaujal predovšetkým osobným príbehom. Jedna z otázok totiž smerovala aj k vysokému počtu samovrážd medzi farmármi, ktorí sa dostali na hranicu prežitia.

Hansen vyrozprával príbeh svojho brata, ktorý prevzal otcovu farmu. Okrem práce na poli a v stajni musel tráviť hodiny nad rôznymi výkazmi, administratívnymi požiadavkami a študovať komplikované právne predpisy, aby vôbec vedel, čo ako farmár môže robiť. Vlani nešťastne spadol zo schodov a zomrel. Hoci to teda nebola samovražda, Christophe Hansen jeho smrť pripísal dlhodobému stresu a vyčerpaniu.

Čo je dôležité pre Slovensko

Kľúčové pre fungovanie poľnohospodárstva aj naďalej zostane rozloženie dotácií a rozhodnutie o podobe jednotlivých podprogramov dotačných schém.

Tá sa dohoduje v podobe takzvanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky, čo je päťročný plán rozdelenia rozpočtu, v ktorom je približne 300 miliárd eur. Ide o najväčšiu položku v spoločnom rozpočte EÚ.

Rokovania o jeho budúcej podobe nebudú jednoduché. Nielen preto, že záujmy poľnohospodárov z rôznych krajín sa v podstatných detailoch líšia, ale aj preto, že východná časť stále pociťuje nespravodlivé rozdelenie a tým aj znevýhodnenie na spoločnom trhu.

Na druhej strane krajiny, ktoré do spoločného rozpočtu prispievajú najviac, majú prirodzený záujem, aby sa napĺňali predovšetkým ich priority. Typickým príkladom je Holandsko, ktoré je nielen čistým prispievateľom, ale aj jedným z najväčších exportérov poľnohospodárskej produkcie na svete.

Slovensko však okrem iného zaostáva aj v domácej podpore, ktorú nad rámec európskych dotácií poskytujú členské krajiny svojim poľnohospodárom a potravinárom. A to sa v zásade nemení napriek striedaniu politických reprezentácií a deklaráciám o potrebe zvyšovať potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť.

Slovensko zaostáva v domácej podpore, ktorú nad rámec európskych dotácií poskytujú členské krajiny svojim poľnohospodárom. A to sa nemení napriek permanentným deklaráciám o potrebe zvyšovať potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť.

Hoci treba povedať, že niektoré segmenty z času na čas dokáže vláda takpovediac dodotovať alebo aspoň zachrániť pred kolapsom.

Aj v prvej polovici tohto roka sa však riešila otázka meškajúcich platieb, čo mnohých pestovateľov a chovateľov stavalo do existenčnej situácie, keďže náklady, ktoré mali napríklad so zakladaním úrody, nemali pokryté peniazmi z dotácií, na ktoré sa spoliehali. To bol aj jeden z hlavných dôvodov ich nespokojnosti, pre ktorý sa vydali do ulíc.

Na ostatnej Rade ministrov sa riešila aj otázka možnosti dočerpania peňazí z predchádzajúceho programového obdobia, ktoré sa skončilo v roku 2023. Ministri sa na návrh Španielska dohodli, že takúto možnosť predĺžia o rok, teda až do roku 2026.

Slovenský minister pôdohospodárstva Richard Takáč sa po rokovaní posťažoval, že nevyčerpané prostriedky sú z veľkej časti spôsobené tým, že Pôdohospodárska platobná agentúra nemala počas predchádzajúcej vlády udelenú akreditáciu a nemohla teda poľnohospodárom vyplácať nárokovateľné dotácie.

Jaroslav Jánoš, bývalý šéf PPA počas pôsobenia ministra Jána Mičovského, teda v čase, keď agentúra nemala plnú akreditáciu, však pre Postoj označil tvrdenia ministra Takáča za klamlivé a nepravdivé.

Skutočnosť je podľa Jánoša taká, že ešte v roku 2019, teda za premiéra Pellegriniho, Európska komisia, vychádzajúc zo zistení v kauze Dobytkár, uvalila na platby z európskych fondov takzvanú korekciu 10 percent.

Následný forenzný audit – už za ministra Mičovského – zistil, že v rokoch 2015 – 2017 bolo neoprávnene vyplatených až 57 percent dotácií. Po tejto informácii Komisia zvýšila korekciu na 25 percent.

To však podľa Jaroslava Jánoša nijako neovplyvnilo možnosť vyplácať dotácie poľnohospodárom, akurát rozdiel, o ktorý nám Komisia peniaze z európskych fondov skrátila, musel byť dorovnaný zo slovenského štátneho rozpočtu.

Stále preto existuje riziko, že ak by sa do vyplácania dotácií a podpôr vrátili „staré spôsoby“, podpora reálnej domácej produkcie by opäť klesla, čo by mohlo mať likvidačný vplyv na konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov – bez ohľadu na ich veľkosť.