Tisíci deň vojny na Ukrajine Kyjev prvýkrát útočil raketami ATACMS v Rusku, Putin schválil novú jadrovú doktrínu

Ukrajina prvýkrát použila americké rakety ATACMS na útoky v Rusku. 

Portál RBK-Ukrajina uviedol, že útok bol zameraný na vojenský objekt neďaleko mesta Karačev v Brianskej oblasti a cieľ bol úspešne zasiahnutý. Karačev leží približne 130 kilometrov od ukrajinských hraníc.

V muničnom sklade sa nachádzala delostrelecká munícia vrátane severokórejských granátov, riadené letecké bomby, protilietadlové rakety a munícia pre odpaľovacie raketové systémy.

Ukrajinská armáda dnes už skôr informovala o údere na objekt neďaleko Karačeva, ale nešpecifikovala použitú zbraň a v oficiálnom vyhlásení sa neobjavila žiadna zmienka o ATACMS. Po zásahu bolo v muničnom sklade zaznamenaných 12 sekundárnych výbuchov a detonácií.

Útoky americkými raketami potvrdili v utorok popoludní ruské štátne médiá. Odvolávajú sa na tamojšie ministerstvo obrany, podľa ktorého ruská protivzdušná obrana zostrelila päť rakiet ATACMS nad Brianskou oblasťou. 

Povolenie úderov ATACMSZmena americkej politiky je len malý úspech, Bidenov mikromanažment pokračuje

Christian Heitmann

Úlomky dopadli na územie vojenského zariadenia a spôsobili požiar. Obete na životoch ani škody nehlásia. Informuje o tom CNN.

Útok sa odohral o 03.25 h miestneho času (01.25 h SEČ). Požiar vojenského objektu sa podarilo uhasiť.

Zelenskyj predstavil plán odolnosti

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v tisíci deň vojny najskôr vystúpil online v Európskom parlamente. Vyhlásil, že každá ruská hrozba musí byť potrestaná, proti Rusku treba zaviesť ďalšie sankcie a zastaviť tak agresiu Moskvy voči Ukrajine.

Ukrajinského prezidenta poslanci privítali dlhým potleskom. Poďakoval sa predsedníčke europarlament Roberte Metsolovej aj poslancom, ktorých nazval priateľmi Ukrajiny, za celú doterajšiu podporu a principiálnosť EÚ.

Pripomenul, že EÚ by mala byť jednotná, pretože jednota rozhodne, kto vo vojne zvíťazí. Vyzdvihol aj spojenectvo s USA a ďalšími medzinárodnými partnermi. Podľa neho iba spoločným úsilím bude možné zobrať ruského prezidenta Vladimira Putina na zodpovednosť za túto vojnu.

„Putin sám od seba neprestane. Čím viac času má, tým sú podmienky horšie. Každý deň je ten najlepší moment na to, aby sme na Rusko ešte viac zatlačili,“ povedal s tým, že Putina, ktorý sa najnovšie spolieha aj na 11-tisíc vojakov zo Severnej Kórey, treba zastaviť. K tomu prispejú aj ďalšie sankcie, napríklad v ropnom sektore, ktoré „radikálne znížia“ kapacity Ruska viesť vojnu, zdôraznil ukrajinský prezident.

Zelenskyj neskôr v ukrajinskom parlamente povedal, že vojna na Ukrajine dospela do rozhodujúceho okamihu. Občanov vyzval, aby zostali „nezlomní", a predstavil tzv. plán odolnosti obsahujúci aj značné zvýšenie výroby útočných zbraní. 

V hodinovom prejave uviedol, že Ukrajina nebude obchodovať so svojou suverenitou ani sa nevzdá práva na integritu svojho územia. Vylúčil tiež konanie nových volieb, kým nebude dosiahnutý mier.

Volodymyr Zelenskyj hovorí v ukrajinskom parlamente. Foto: TASR/AP

„V tejto fáze vojny sa rozhoduje o tom, kto zvíťazí – či my nad nepriateľom, alebo nepriateľ nad nami Ukrajincami... a Európanmi a všetkými, ktorí chcú žiť slobodne a nepodliehať diktátorovi," vyhlásil Zelenskyj.

Na pôde parlamentu predstavil desaťbodový „plán odolnosti" zameraný na domáce témy. Prichádza po tom, čo na jeseň zverejnil „plán víťazstva", primárne orientovaný na západných spojencov, za čo si na domácej scéne vyslúžil určitú kritiku.

Detaily druhého plánu zverejnia ešte v priebehu tohto roka. Vo všeobecnosti zahŕňa kroky na stabilizáciu frontovej línie, podporu vojenských inovácií a výroby zbraní, ako aj opatrenia na podporu národnej jednoty a kultúrnej identity.

„Jednota je prvým bodom nášho plánu odolnosti,“ povedal Zelenskyj. Avizoval, že Ukrajina chce na budúci rok vyrobiť najmenej 30-tisíc bezpilotných lietadiel s dlhým doletom a 3000 riadených striel. Pripomenul, že Ukrajina už zasiahla ciele raketami domácej výroby Neptun. V ukrajinskom sektore výroby zbraní už podľa neho pôsobí 40 zahraničných subjektov.

Rusko musí zaplatiť za tisíc dní zločinov a ničenia, vyhlásila von der Leyenová

Predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová v utorok v správe pre médiá pripomenula, že pred 1000 dňami sa Rusko „pokúsilo vymazať Ukrajinu z mapy“, čo sa však nepodarilo aj vďaka odporu Ukrajiny a hrdinským obetiam jej obrancov.

Vo svojom vyhlásení uviedla, že „dnes je deň smútku, ale aj prisľúbení“. Pripomenula, že EÚ sľubuje, že bude stáť po boku Ukrajincov tak dlho, ako to bude potrebné, pričom „Rusko musí zaplatiť za tisíc dní zločinov a ničenia“.

„Môžete si byť istí, že európska a západná podpora bude pokračovať – 50 miliárd eur do roku 2027 z Európskej únie a 50 miliárd dolárov do roku 2026 z krajín skupiny G7 a EÚ,“ spresnila.

Upozornila, že EÚ už teraz využíva výnosy zo zmrazených ruských aktív v Európe aj na zvýšenie zbrojárskej výroby na Ukrajine a na opravu zničenej energetickej infraštruktúry pred nadchádzajúcou zimou.

Zároveň v utorok oznámila vyčlenenie sumy 65 miliónov eur na nákup školskej stravy pre ukrajinské deti, čím EÚ vyšla v ústrety iniciatíve ukrajinskej prvej dámy Oleny Zelenskej. Šéfka eurokomisie vysvetlila, že budúcnosť každej krajiny sa začína pri jej deťoch, pričom Rusko chce Ukrajine ukradnúť budúcnosť a to nemožno dopustiť.

„Priznať deťom právo na vzdelanie a zabezpečiť, aby mali v škole teplú stravu, je tiež formou odporu,“ odkázala von der Leyenová.

Zároveň upozornila na to, že nadchádzajúca zima môže byť „strašidelná“ a EÚ sa aj v tomto smere ukazuje ako skutočný priateľ a Ukrajine pomáha.

Vyjadrila nádej, že Ukrajina jedného dňa bude súčasťou Únie, a ocenila pôsobivý pokrok ukrajinskej strany v jej doterajšom integračnom úsilí, a to aj napriek vojne, ktorú zvádza o svoje holé prežitie.

„Budúcnosť Ukrajiny je v EÚ. Vaša sloboda je našou slobodou. A naša Únia je aj váš domov,“ odkázala von der Leyenová.

Putin schválil novú jadrovú doktrínu

Ruský prezident Vladimir Putin na tisíci deň vojny schválil novú jadrovú doktrínu krajiny. Podľa nej by Rusko mohlo zvážiť použitie jadrových zbraní v prípade, že by čelilo útoku konvenčnými raketami podporovanému jadrovou mocnosťou.

Informuje o tom TASR na základe správy agentúry Reuters. Rozhodnutie Moskvy pozmeniť jadrovú doktrínu prišlo iba dva dni po medializácii informácií, že dosluhujúci americký prezident Joe Biden údajne povolil Ukrajine použiť americké rakety dlhého doletu na vojenské ciele v ruskom vnútrozemí. 

Moskva si podľa doktríny vyhradzuje právo na zváženie použitia jadrových zbraní v prípade rozsiahleho útoku nepriateľských lietadiel, rakiet či dronov na ruské územie, narušení ruského vzdušného priestoru alebo útoku na spojenecké Bielorusko, spresnila ruská tlačová agentúra TASS.

Podľa doktríny bude útok jednej krajiny patriacej do koalície štátov proti Rusku považovaný za útok celej koalície.

Moskva začala s procesom zmeny jadrovej doktríny už v septembri v reakcii na úvahy v západných krajinách o poskytnutí ďalekonosných rakiet Ukrajine.

Ruská federácia predtým naposledy aktualizovala svoju jadrovú doktrínu v roku 2020, keď nahradila podobný dokument, ktorý platil desať rokov.

Lavrov: Rusko urobí všetko, aby zabránilo jadrovej vojne

Ukrajinský útok na Brianskú oblasť americkými balistickými raketami ATAMCS, je podľa ruského ministra zahraničných vecí jasným signálom, že Západ chce eskaláciu konfliktu. 

Sergej Lavrov to vyhlásil s tým, že Moskva urobí všetko preto, aby zabránila vypuknutiu jadrovej vojny. 

„Budeme to považovať za kvalitatívne novú fázu vojny Západu proti Rusku. A podľa toho budeme reagovať," uviedol ruský šéf diplomacie na tlačovej konferencii na summite skupiny G20 v Brazílii. 

Obvinil tiež Spojené štáty z pomoci Kyjevu pri prevádzkovaní rakiet.