Kresťanskí demokrati Ste rozdrobení a vo výraznej menšine, voliči by vašu spoluprácu veľmi uvítali

Niekedy sa politické prostredie zvyklo deliť na pravicu a ľavicu, kritériom bol hlavne postoj v ekonomických témach. Dnes – a možno to tak v skutočnosti bolo vždy – sú zmysluplnejším rozdelením na Slovensku skôr tri prúdy: prvý by sa dal nazvať národnopopulisticko-pragmatický, ktorý reprezentujú hlavne Smer, Hlas a SNS, druhý ľavicovoliberálny (predovšetkým Progresívne Slovensko, SaS) a tretí kresťanskokonzervatívny (KDH, KÚ, čiastočne hnutie Slovensko). 

Tieto prúdy sa pri konkrétnych stranách niekedy prelínajú, niektoré strany sa niekedy zaradia raz do jedného, raz do iného prúdu.

Smer a Hlas majú korene v sociálnej demokracii, ktorá okrem ľavicového postoja v ekonomických otázkach stála vždy na liberálnej strane aj v kultúrnych témach. Dnes síce Robert Fico posilňuje národný prístup a používa konzervatívnu rétoriku, ale je to v prvom rade pragmatik, ktorý sa potrebuje odlíšiť od najsilnejšej opozičnej strany. Poslanci Smeru v kultúrnych veciach ani dnes väčšinou nehlasujú v zmysle konzervatívnej rétoriky svojho predsedu.

Najsilnejšou opozičnou stranou je s výrazným odstupom Progresívne Slovensko s programom radikálnejším, než majú mnohé západné liberálne strany.

Slovenské politické prostredie je teda rozdelené hlavne medzi ľavicovoliberálny prúd, v ideovom zmysle až jeho ľavý okraj, ktorým je PS, a na druhej strane populistických pragmatikov, ktorí si medzi prospechom „svojich ľudí“ a prospechom krajiny často vyberajú to prvé.

Čo majú za tejto situácie robiť kresťanskí konzervatívci?

1. Podobne ako aj politici iných prúdov mali by sa usilovať o kompetentné spravovanie krajiny. Mali by hájiť slobodu a práva jednotlivca, usilovať sa o rozvoj rodiny ako základnej bunky spoločnosti, o rozvoj národa, jeho kultúry a pamäti, o obhajobu práv a záujmov štátu v rámci jeho členstva v Európskej únii a iných zoskupeniach.

2. Nemali by si zúfať. Kresťanský konzervativizmus je vplyvom sekularizmu a z rôznych ďalších dôvodov na ústupe všade na Západe, slovenská situácia nie je výnimkou.

Vo väčšine kultúrno-etických tém sú naše hlavné kresťanskokonzervatívne strany na rozdiel od Západu dobre ukotvené. V konkrétnej politike, ako v prípade podpory Ivana Korčoka za prezidenta, to však nie vždy funguje.

3. Konzervatívci by mali nájsť spôsoby, ako vysvetliť bežným slovenským voličom, že by ich vedeli zastupovať lepšie, než to robia populisti zo Smeru aj než to chcú robiť progresívci so svojím radikálnym programom.

Bežní slovenskí voliči nechcú mať rozkradnutý štátny rozpočet, skorumpovanú políciu či krachujúce nemocnice a nechcú mať ani nasilu vtlačené drahé elektromobily v mene chimérickej „záchrany planéty“ či príbehy o dvoch manželkách princeznách v detských rozprávkach. Je pravda, že sa to ľahko hovorí a ťažko realizuje, ale keď vedel Donald Trump na nákladiaku a v McDonalde vyhrať voľby proti veľkej profesionálnej antikampani, aspoň v nejakej miere sa niečo podobné môže dať aj u nás.

4. Mali by si ujasniť, čo má robiť konzervatívec v kľúčových udalostiach. Na väčšine kultúrno-etických tém sú hlavné kresťanskokonzervatívne strany (KDH, KÚ, kresťania v hnutí Slovensko), zdá sa, zjednotené. Všetci chápu, že život treba chrániť od počatia po prirodzenú smrť, že manželstvo je zväzkom medzi mužom a ženou, že rodinu treba podporovať, že sa treba ohradiť voči progresivistickým tlakom zvnútra či zo zahraničia. V tom sme na rozdiel od politických strán na západ od nás ešte stále dobre ukotvení.

Pri konkrétnych dôležitých krokoch to však nie vždy funguje. Pri poslednej voľbe prezidenta podporilo KDH Ivana Korčoka, ktorý síce nie je liberálny aktivista, ale jeho súčasný vstup do Progresívneho Slovenska je výpovedný.

Hlava štátu je významná politická funkcia, ktorá má aj bez výkonnej právomoci výraznú spoločenskú autoritu, a ak prezident chce, dokáže výrazne usmerňovať hodnotové diskusie. Ak už aj KDH nepostavilo vlastného kandidáta, prečo práve Korčoka a pred prvým kolom, keď v zásade o nič nešlo? V kľúčovom čase politického života to jednoducho bola vážna chyba.

5. V tomto paneli budú diskutovať zástupcovia KDH, Kresťanskej únie a hnutia Slovensko. Všetci ich predstavitelia sú kompetentní ľudia s prirodzeným rešpektom vo svojom prostredí aj mimo neho. Určite vedia, že kresťanskodemokratických voličov na Slovensku nie je veľa a že ich strany sú tesne nad 5-percentnou hranicou alebo pod ňou.

Nikto na Slovensku nemá z programového hľadiska tak blízko ako KDH, KÚ a kresťanská skupina v hnutí Slovensko. Tisícky voličov – v kontexte slovenskej politiky zúfalých zo zbytočného luxusu takéhoto výberu – sa pri každých voľbách musia rozhodovať, komu dajú hlas, alebo mnohí zo znechutenia z neustálych šarvátok a osobných animozít možno zostanú doma. Rád by som sa prítomných opýtal, či vidia ako pravdepodobnú možnosť, že by tieto dilemy voličov už mohli byť vyriešené nejakou mierou spolupráce.

Nikto nemá z programového hľadiska tak blízko ako KDH, KÚ a kresťanská skupina v hnutí Slovensko. Tisícky voličov považujú takéto rozdelenie za zbytočný luxus.

6. Pri európskych témach by konzervatívci mali chápať, že odpor veľkej časti verejnosti proti nekontrolovaným prúdom migrácie z iných kultúr – hlavne z moslimskej kultúry – je oprávnený. Že to nie je nutne o sebectve, ale do veľkej miery o prezieravosti a o snahe udržať našu kultúru s takým spoločenským poriadkom, v akom bola vybudovaná. Príliš veľký počet ľudí z iných kultúr ho logicky naruší, ako sa to už aj deje v západoeurópskych krajinách.

7. Vážnou témou je rusko-ukrajinská vojna. Podobne ako iné krajiny, aj my sme v tejto téme výrazne rozdelení. Obe strany debaty majú svoje extrémne iracionálne okraje, s ktorými nie je možné diskutovať. Tie rozumnejšie však majú svoje dobré argumenty.

Jedna strana – zjednodušene povedané – hovorí o tom, že Rusko je jednoducho jadrová veľmoc, ako takú ju treba rešpektovať, a preto konflikt ďalej nemožno eskalovať.

Druhá strana to čiastočne berie do úvahy, no aktívnu obranu napadnutého susedného štátu – nie ako to bolo na Blízkom východe v prípade vojny v Iraku – považuje za obranu aj našich vlastných záujmov a nášho priestoru. Ako malá krajina závisíme od zachovania princípu nemennosti hraníc a ako štát strednej Európy máme negatívnu skúsenosť s Mníchovskou dohodou, ktorú nechceme prenášať na Ukrajinu.

Konzervatívci z povahy veci zvykli byť imúnni voči módnym ideológiám a vyhýbali sa radikálnym postojom. Vo vyhrotených situáciách vedeli chápať niektoré oprávnené nároky oboch pólov a vedeli nájsť cestu, ktorá sa nakoniec ukázala riešením. Aj v téme Ukrajiny potrebujeme vecnú a úctivú debatu, bolo by fajn, keby sme ju dokázali viesť.

Text odznel 11. novembra 2024 na 4. ročníku Konzervatívneho summitu v rámci úvodných príhovorov pred diskusným panelom slovenských konzervatívnych politikov, na ktorom sa zúčastnili Viliam Karas (KDH), Erika Jurínová (hnutie Slovensko) a Milan Krajniak (KÚ).