Vláda schválila návrh covidovej amnestie. Materiál na rokovanie predložil premiér Robert Fico. O podobnom návrhu hovoril začiatkom roka aj splnomocnenec vlády pre prešetrenie pandémie Peter Kotlár.
Odpustiť by sa mali doteraz nevykonané sankcie za priestupky spáchané v období od 12. marca 2020 do 15. septembra 2023 v súvislosti so zavedenými protipandemickými opatreniami. Zároveň sa nariaďuje, aby sa nezačínalo alebo sa zastavilo konanie o takýchto priestupkoch.
Vláda sa tiež chystá vrátiť peniaze ľuďom, ktorí zaplatili pokuty za porušenia protipandemických opatrení. Zároveň by mali byť dotknutým osobám uhradené náklady za stravovanie v karanténnych zariadeniach.
„Dnešným dňom vláda vyhlásila amnestiu na všetky priestupky, ktoré boli v rokoch 2020 až 2023 v súvislosti s covidom, a súčasne nahradíme všetkým ľuďom zaplatené pokuty a zaplatené stravné,“ povedal po rokovaní vlády premiér.
Tvrdí, že budú vymazané všetky priestupky, a poukázal na to, že robili ľuďom problémy napríklad pri hľadaní zamestnania.
Fico uviedol, že štát presne vie, kto pokutu dostal a aj koľko zaplatil na stravnom v karanténe. O vyplatenie odškodného budú musieť ľudia požiadať prostredníctvom formulára do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona, ktorý by mal nastať hneď po schválení v parlamente.
Vplyv návrhu na štátny rozpočet by mal byť na úrovni 3,3 milióna eur, čo je podľa premiéra zvládnuteľné.
Fico odpovedal aj na otázku, ako to môžu vnímať ľudia, ktorí opatrenia dodržiavali a teraz sa musia skladať na odškodné pre tých, ktorí ich porušovali. Podľa premiéra bol postup vtedajšej vlády protiústavný a ľudia tak majú právo na odškodné.
„Považujeme toto obdobie za obdobie temna, pokiaľ ide o právny poriadok a porušovanie ľudských práv,“ vraví.
Fico označil zákon za prvý krok k „náprave krívd“. Avizuje aj ďalšie opatrenia, na ktorých spolupracuje spoločne s Kotlárom. Zdôraznil, že je potrebné vrátiť sa k ekonomickej zodpovednosti a nákupom.
Premiér sa pred dvomi týždňami stretol so splnomocnencom vlády Kotlárom. Prisľúbil mu, že na jednom z najbližších rokovaní vlády sa prerokuje uznesenie so štyrmi cieľmi.

Jedným z nich je zmena štatútu splnomocnenca, aby sa posilnili jeho právomoci a mohol efektívnejšie naplniť poslanie úradu. Majú sa definovať aj postoje vlády k „pokusom odobrať suverénnym štátom právo manažovať pandémie“.
Na rokovaní vlády sa zároveň uložia úlohy konkrétnym ministrom smerujúce k získaniu všetkých relevantných informácií týkajúcich sa údajnej korupcie a nehospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami použitými na nákup zdravotníckych pomôcok, vakcín, plošné testovanie či prevádzkovanie MOM.
Na základe získaných informácií budú mať ministri úlohu podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa alebo konkrétneho podozrivého.
Bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí vníma amnestiu ako „darček Roberta Fica pre ľudí, ktorí mu chodili na námestia v časoch, keď na covid zomieralo v nemocniciach sto ľudí denne“.
Líder PS Michal Šimečka tvrdí, že časť prostriedkov vyčlenených na amnestie zrejme pôjde aj na pokuty predstaviteľov Smeru, ktorí počas pandémie porušovali pravidlá a organizovali zhromaždenia.
„Robert Fico tým znovu potvrdil, čo vravíme dlhodobo. Je to frustrovaný politik minulosti, ktorého ženie už iba pomsta, amnestie a benefity pre vlastných. Zvyšky svojej energie míňa na rokovania so šarlatánskym splnomocnencom Kotlárom, miesto toho, aby riešil prítomnosť, zdražovanie, odchod lekárov a ďalšie problémy v zdravotníctve,“ napísal šéf progresívcov.
Podľa opozičnej SaS vedie amnestia k pochybnostiam, pretože mnohé z opatrení boli zmysluplné, napríklad to, že chorý človek má byť v karanténe doma.
Poslanec Tomáš Szalay podľa TASR uviedol, že vníma schválenie covidových amnestií ako kontroverzné a dvojsečné. „Možno niektoré opatrenie neboli potrebné, možno boli zbytočné a beriem to ako nejaké ospravedlnenie sa vlády občanom,“ povedal.
Szalay zároveň namietal, že rozhodnutie o prijatí amnestie nebolo podložené dátami. „Toto je pocitové rozhodnutie,“ podotkol. Malo sa podľa neho reálne vyhodnotiť, ktoré opatrenia pri pandémii boli účinné a ktoré nie.
Voči slovám premiéra sa ohradil úrad verejného zdravotníctva. Podľa neho Ústavný súd pri opakovaných posúdeniach ústavnosti vyhlášok z obdobia mimoriadnej situácie počas pandémie nekonštatoval porušenie základných ľudských práv a slobôd.
„Ochrana zdravia a života je najvyššia a súčasne nadradená nad všetko, ak ide o povinnosti štátu voči svojim občanom. Úrad verejného zdravotníctva vydával vyhlášky počas mimoriadnej situácie, ktorú vyhlásila vláda z dôvodu ohrozenia verejného zdravia, druhého stupňa a boli v tom období jedným z nástrojov, ako znižovať riziko šírenia COVID-19 medzi ľuďmi a zmierniť tak dosah na ich zdravie a životy,“ ozrejmil úrad v stanovisku pre TASR.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.