„Potrebujeme poznať odpoveď, kto je aj trestnoprávne zodpovedný za zbytočné vyhasnutie 20-tisíc životov počas pandémie covidu,“ povedal minister vnútra a šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok po boku policajného prezidenta Ľubomíra Soláka.
Na spoločnej tlačovej konferencii oznámili, že polícia zriaďuje špeciálny tím, ktorý má vyšetriť podozrenia z nelegálneho hospodárenia a korupcie počas pandémie covidu.
Tím bude fungovať v rámci protikorupčnej jednotky Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Vládny splnomocnenec Peter Kotlár, ktorý za svoje prešetrovanie pandémie berie mesačne odmenu približne tisíc eur, nebude súčasťou tímu, no podľa ministra vnútra očakávajú jeho spoluprácu.
„Bude spolu s ministerstvom zdravotníctva, Najvyšším kontrolným úradom a ďalšími ústrednými orgánmi štátnej správy jeden z tých, kde spoluprácu očakávame,“ vysvetlil Šutaj Eštok pozíciu splnomocnenca.
Vyšetrovací tím sa bude venovať najmä štyrom okruhom.
Najdôležitejšou oblasťou vyšetrovania budú podľa ministra vnútra zbytočné úmrtia počas pandémie. Chce poznať odpoveď na to, kto je trestnoprávne zodpovedný za obete covidu.
Nový tím má skúmať aj netransparentné prideľovanie verejných zdrojov na mobilné odberové miesta. Podľa Šutaja Eštoka existuje oprávnené podozrenie, že mnohé z momiek boli napojené na ľudí, ktorí o dotáciách rozhodovali.
„Zákazky na jedno miesto sa podľa všetkého prideľovali bez akýchkoľvek kritérií, respektíve vyšetrovanie prešetrí, ako boli prideľované,“ povedal šéf rezortu vnútra.
Policajti sa majú zaoberať aj predraženým nákupom zdravotníckeho materiálu a vakcín. „Pamätáme si Matovičove kroky s nákupom Sputnika, ktorý nebol schválený Európskou liekovou agentúrou a vyvolával množstvo otázok ohľadom bezpečnosti a finančného krytia transakcie,“ povedal Šutaj Eštok.
Vyšetrovanie manažmentu pandémie prebieha už od konca roka 2023. Podľa ministra však polícia doteraz nekonala dostatočne. „Prešetrovali slabo, NAKA sa tomu nevenovala tak, ako sa mala. Na ÚBOK-u bude zriadený vyšetrovací tím, ktorý tomu dá silu a ráznosť,“ povedal.
Je to podľa neho „morálna povinnosť“ vlády. Dôkazov a podozrení je podľa neho značné množstvo. „Na konci vyšetrovania sa môžeme dozvedieť pravdu, ako to bolo, či došlo k páchaniu trestnej činnosti, kto ju páchal, kto na tom zarobil,“ zdôraznil.
Policajný prezident Solák doplnil, že doterajšie vyšetrovanie ukázalo, aké veľké rozmery problém má, a preto bolo treba utvoriť špecializovaný tím. Treba podľa neho prešetriť všetkých ľudí, ktorí mali v rokoch 2020 až 2023 rozhodovacie právomoci, politikov nevynímajúc. „Nevylučujem, že sa vyšetrovanie môže dotknúť aj bývalých členov vlády,“ povedal.
Solák nevie odhadnúť, kedy by mohli byť známe prvé výsledky vyšetrovania. „Určite to bude trvať veľmi dlho,“ uzavrel.
Pandémiu rieši aj generálna prokuratúra, ktorá začiatkom roka 2023 začala „trestné stíhanie vo veci trestných činov marenia úlohy verejným činiteľom a všeobecného ohrozenia“. Prešetruje, či nedošlo v súvislosti s manažmentom pandémie ku konaniu alebo k opomenutiu konania, ktoré by zakladalo trestnú zodpovednosť.
Šutaj Eštok kritizoval prácu Petra Kotlára už minulý týždeň, keď tvrdil, že splnomocnenec si neplní svoje úlohy. „Buď správa bude taká, akú sme požadovali, alebo sa o nej ani nepoďme baviť,“ povedal s tým, že sa mu nepáči spochybňovanie vedeckých faktov a autorít.
„My sme chceli niečo a potom prišiel pán Kotlár so spochybňovaním vedeckých faktov. Prišiel s niečím, čo od neho nikto nechcel,“ vysvetľoval líder koaličnej strany.
Šéf Hlasu podľa vlastných slov Kotlárovi na vláde povedal, aby sa „zameral na to, prečo bol umelo predlžovaný núdzový stav, prečo sa robili umelo verejné obstarávania, prečo sa tu minulo 700 miliónov na malú trnavskú firmičku s napojením na pána Matoviča, prečo sa tu rozdávalo na momky, testovacie stanice pre kamarátov, prečo tu bolo celoplošné testovanie, ktorého výsledkom bolo 20-tisíc mŕtvych“.
Minister Tomáš Drucker bol vo vyjadreniach ešte tvrdší a opätovne vyzval Kotlára na odstúpenie. „Buď dodá to, čo má, alebo nech ide preč,“ povedal podpredseda Hlasu v relácii STVR.
Podľa Druckera je v programovom vyhlásení vlády záväzok prešetriť manažment pandémie. „Od ekonomických po protipandemické opatrenia. Nič z tohto pán splnomocnenec neurobil, tak som povedal, že by som v tomto očakával, aby odstúpil aj on,“ doplnil s tým, že väčšina spoločnosti je zvedavá, čo sa robilo v rokoch 2020 až 2022.
Vtipne tiež poznamenal, že splnomocnenec nemá mandát na to, aby si vydal vlastnú knihu. Narážal na jeho tvrdenia o „bioterorizme“ či zmene ľudskej DNA prostredníctvom mRNA vakcinácie.
Začiatkom októbra sa agentúra SCIO pýtala ľudí, ako vnímajú tvrdenia splnomocnenca Petra Kotlára o pandémii. Verí im takmer každý štvrtý Slovák.
Takmer 40 percent ľudí si myslí, že tieto výroky nemajú oporu v žiadnych vedeckých faktoch a sú mimoriadne nebezpečné a odsúdeniahodné.
Takmer 24 percent respondentov uviedlo, že o tejto veci nemá dostatok poznatkov, ale zároveň veria, že pravda by mohla byť niekde uprostred, a takmer 14 percent nemá na túto tému názor.
Počas víkendu televízia Ta3 odvysielala rozhovor s Robertom Ficom, v ktorom premiér povedal, že sa tento týždeň stretne s Petrom Kotlárom a poprosí ho, aby „chvíľu nechal bokom filozofie okolo očkovania“. Predtým Fico tvrdil, že Kotlár má jeho politickú podporu.
„Splnomocnenec vlády predložil nejakú správu, v ktorej zatiaľ nevidím všetko to, čo som tam ja chcel vidieť, takže mám právo urobiť s ním nejaké opravné opatrenia,“ vravel predseda vlády.
Fico chcel Kotlárovi odporučiť, aby sa pozrel na verejné financie a doniesol odpovede na otázky, „kto prevádzkoval mobilné odberné miesta, ktoré dostávali 30-tisíc mesačne, kto nakupoval vakcíny v roku 2022, keď sme ich nikto nepotrebovali, kto nakupoval zbytočný zdravotnícky materiál proti covidu“.
Po oznámení, že vyšetrovať pandémiu začne polícia, nie je jasné, či bude Fico trvať na tom, aby sa na NKÚ a ďalších inštitúciách dopytoval priamo Kotlár a nie špeciálny vyšetrovací tím.
Premiér chce aj prostredníctvom záverov nelegálneho hospodárenia počas pandémie obhajovať konsolidáciu verejných financií, na základe ktorej si budú musieť občania uťahovať opasky.
Splnomocnenec vlády v rámci internetového vysielania s extrémistom Danielom Bombicom a antivaxerom Zdenkom Kedroutekom priznal, že vládu zaujímali iné veci, než bude mať vo svojej správe.
Vláda podľa Kotlára chcela riešiť „ľudské práva a slobody“ počas pandémie, „ekonomickú trestnú činnosť a Mikasove vyhlášky“, no sú to vraj veci, ktoré „môžu chvíľočku počkať“.
„V prípade, že by sme neurobili tlak na spoločnosť a následne na politikov vo vzťahu neschválenia, neratifikovania IHR predpisov a WHO zmlúv a neotvorili by sme veľkú tému mRNA vakcín, tak celá tá zvyšná časť by bola nepodstatná,“ zhodnotil Kotlár s tým, že zopakoval svoje odporúčania vláde – zákaz očkovania mRNA vakcínami a odmietnutie dokumentov Svetovej zdravotníckej organizácie.
„Musel som zo začiatku vytiahnuť témy, aby som videl, že či v tom chceme pokračovať, a vybral som zdanlivo malé témy, menšie témy. Netýkali sa toho, z čoho by mohlo vyplývať zatváranie aktérov, ale skôr som si zobral na starosť témy, pri ktorých môžem získavať dôkazy mimo Slovenskej republiky. A to sa mi páčilo, to bolo perfektné,“ vravel Kotlár.
Peter Kotlár je zároveň poslancom za SNS a má plnú podporu lídra národniarov Andreja Danka. SNS ocenila rozhodnutie založiť vyšetrovací tím. Strane je zároveň ľúto, že sa tak nestalo skôr.
„Veríme, že tento špecializovaný tím sa zameria na veci v spolupráci s novým ministrom zdravotníctva a ministerkou Denisou Sakovou (Hlas). Dúfame, že dodajú verejnosti reálne výsledky o tom, kto a ako v období 2020 – 2022 na covide-19 zarábal,“ uviedla riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.
Zdôraznila, že vznik tímu dlhodobo požadoval aj splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie Peter Kotlár. Strana verí, že ľudia, ktorí na pandémii zarábali, neujdú pred zodpovednosťou.
Podľa SNS je dôležité, aby Správa štátnych hmotných rezerv zanalyzovala nákupy počas pandémie. Ministerstvo zdravotníctva by podľa strany malo urobiť analýzu očkovania vrátane spotreby materiálu.
Šéf SNS však komentoval vyjadrenia na adresu splnomocnenca vlády a označil ich za „účelové útoky do Kotlára“ s cieľom odpútať pozornosť od zlyhaní na rezorte zdravotníctva, z ktorého odišla Zuzana Dolinková, ako aj na ministerstve vnútra.
V stanovisku z minulého týždňa SNS kritizovala predstaviteľov Hlasu, že za jeden rok nielenže neurobili žiadnu reformu zdravotníctva, ale ani nezačali kroky v rezortoch, ako je ministerstvo vnútra.
„Očakávali sme, že ministerstvo vnútra sa chopí príležitosti vyšetriť oblasť covidu, že opozícia bude musieť vysvetľovať svoje úkony v rokoch 2020 až 2023. Eštok by sa mal skôr zamerať na systémovú prácu v polícii a nie otvárať témy, ktoré sú predmetom koaličnej rady,“ napísala strana Andreja Danka.
SNS poukázala aj na to, že ľudia čakajú na vyšetrenie káuz i reformu zdravotníctva, čo sú oblasti, ktoré si zobral na starosť Hlas. „Preto je relevantné, aby sme požadovali ako koaliční partneri aj výsledky v týchto rezortoch,“ dodala strana.
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) zverejnil na jar súhrnnú správu, v ktorej opísal prehrešky pri manažovaní covidu. Medzi najzávažnejšie nedostatky patrí spôsob nákupu zdravotníckych pomôcok.
Kontrolóri napríklad konštatovali, že kým nákupná cena rúška bola v Univerzitnej nemocnici Bratislava pred pandémiou sedem centov za kus, počas pandémie sa jedno rúško nakupovalo za 56 centov.

Nákupy hmotných rezerv a niektorých samospráv „indikovali neprimerané predraženie viacerých zdravotníckych pomôcok (najmä chirurgických rúšok/masiek, návlekov na obuv, čiastočne ochranných oblekov, rukavíc, okuliarov)“, zhodnotil NKÚ.
Kontrolóri upozornili aj na „nedostatočnú pripravenosť štátnych hmotných rezerv na pandémiu“. Naopak, kritizujú aj zbytočný nákup vakcín v roku 2022. Slovensko podľa kontrolórov „reálne nepotrebovalo nakúpiť ani jednu dávku vakcíny, v skutočnosti mu bolo dodaných ďalších 5,8 milióna dávok“, píše sa v správe.
Dôležitým dôsledkom zlého riadenia pandémie bolo podľa NKÚ aj to, že obyvateľom Slovenska sa spomedzi krajín Európskej únie najviac skrátila dĺžka života očakávaná pri narodení. Rovnako tak dopadlo aj Bulharsko.
V priemere sa na Slovensku skrátil priemerný vek dožitia o 2,2 roka. Pre covidom bola na priemerná dĺžka života na Slovensku 77 rokov.
V dôsledku pandémie na Slovensku zomrelo dokopy 21-tisíc obyvateľov.
Predseda NKÚ však aj pochválil krízové riadenie počas pandémie. „Ak by nebolo veľké množstvo dobrovoľníkov, armády, ale aj hygienikov, lekárov či predstaviteľov miestnej samosprávy, tak Slovensko by malo ešte väčšie negatívne dôsledky spôsobené pandémiou, ako v skutočnosti dnes identifikujeme,“ zhodnotil Ľubomír Andrassy.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.