Svetovo uznávaný americký psychiater Praktizovanie náboženstva pozitívne ovplyvňuje duševné aj fyzické zdravie

„Neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy o tom, že byť duchovne založený, ale nepatriť k žiadnemu náboženstvu prináša nejaký prínos pre duševné zdravie. Práve naopak, niekoľko štúdií ukazuje, že tí, ktorí sú duchovne založení, ale nepatria k žiadnemu náboženstvu, majú horšie duševné zdravie než sekulárni ľudia,“ hovorí psychiater Harold G. Koenig v rozhovore pre Postoj.

Z vedeckého pohľadu vysvetľuje, ako náboženstvo ovplyvňuje duševné a fyzické zdravie, či môže byť súčasťou liečby duševných porúch a aký je súčasný vzťah medzi náboženstvom a medicínou.

Harold G. Koenig je už 20 rokov profesorom psychiatrie a behaviorálnych vied na americkej Duke University, ktorej lekárska fakulta patrí medzi najlepšie lekárske fakulty sveta. Počas svojej kariéry už publikoval takmer 650 recenzovaných vedeckých článkov, je autorom viac ako 65 kníh.

Dr. Koenig sa spolupodieľal na školeniach amerického námorníctva, námornej pechoty a pobrežnej stráže v oblasti „duchovnej pripravenosti“ na bojové operácie. Taktiež školil ukrajinských vojenských lídrov a kaplánov v prevencii samovrážd. Podľa portálu research.com sa Dr. Koenig aktuálne umiestnil na 16. mieste v rebríčku najlepších vedcov sveta v oblasti spoločenských a humanitných vied.

Vo svojej práci často spomínate, že súčasný výskum spochybňuje Freudov názor, že náboženstvo škodí duševnému zdraviu. Prednášali ste o tom aj pre harvardskú psychiatrickú nemocnicu McLean. Ako výskum podporuje tento posun?

Namiesto toho, aby sa ukázalo, že religiozita súvisí s horším duševným zdravím a väčšou mierou výskytu neuróz (Freud označoval náboženstvo za neurózu – pozn. prekladateľa), ukazuje sa, že je to presne naopak. Praktizovanie náboženstva pozitívne ovplyvňuje duševné aj fyzické zdravie. Tým sa vyvracajú Freudove tvrdenia o negatívnom vplyve náboženstva na duševné zdravie.

Rozlišujete medzi pojmami spiritualita a náboženstvo a vo výskume používate pojem „praktizovanie náboženstva“. Pre niekoho ide stále o synonymá, môžete ich objasniť?

Tieto pojmy vnímam do značnej miery ako synonymá, hoci existuje určitý priestor na to, aby človek bol duchovne založený bez toho, aby sa radil ku konkrétnemu vierovyznaniu – teda svoju spiritualitu praktizoval v súkromí a osobne, ale nebol súčasťou organizovaného náboženstva.

Pôvodne sa totiž za duchovne založených jedincov označovali tí, ktorí prežívali svoju vieru naozaj do hĺbky. Neexistovalo niečo také ako byť duchovne založený, ale nehlásiť sa k žiadnemu náboženstvu, ako to poznáme dnes.

Praktizovanie náboženstva už zahŕňa aktívnu participáciu na náboženskom živote spoločenstva rovnako zmýšľajúcich veriacich vrátane pravidelnej účasti na bohoslužbách.

Ako možno praktizovaním náboženstva predchádzať konkrétnym duševným problémom?

Pre väčšinu ľudí je náboženstvo a jeho praktizovanie zdrojom zvládania, ktorý umožňuje jednotlivcom prispôsobiť sa stresujúcim zmenám v ich živote a poskytuje im zmysel a životné poslanie. To následne pomáha v ochrane pred vznikom duševných problémov vrátane samovraždy.

Poznáme pri samovraždách aj nejaké čísla? Znižuje sa miera samovrážd u tých, ktorí aspoň raz týždenne navštevujú bohoslužby?

Zistilo sa, že miera úmrtnosti zo zúfalstva – kam patrí nadmerné užívanie alkoholu, drog aj samovražda – je u takto praktizujúcich veriacich o 33 percent nižšia u mužov a až o 68 percent nižšia u žien. Keď sa samostatne posúdila miera samovrážd, bola nižšia o 48 percent u mužov a o 75 percent u žien.

„Náboženstvo pomáha ľuďom presmerovať ich pozornosť od zdrojov úzkosti tým, že ich ubezpečuje, že Boh je nad ich problémami, vždy má pre nich plán a že nikdy nie sú sami.“

Štúdia na vzorke takmer 90-tisíc zdravotných sestier, ktoré boli sledované v rokoch 1996 až 2010, zistila až päťnásobne nižšiu mieru samovrážd u tých, ktoré chodili aspoň raz do týždňa na bohoslužby. Obe štúdie boli publikované v renomovanom časopise JAMA Psychiatry a urobil ich tím z Harvard School of Public Health.

Prečo je to tak?

Tí, ktorí navštevujú bohoslužby, majú spoločenstvo veriacich, ktoré ich môže podporiť v čase stresu a traumy a pomôcť im znova sa utvrdiť v ich viere, ktorá dáva životu zmysel a poslanie. A to môže pôsobiť proti samovražedným myšlienkam, samovražedným pokusom a dokonaným samovraždám.

Svetová zdravotnícka organizácia považuje úzkostnú poruchu za najrozšírenejšiu duševnú poruchu na svete. Akú úlohu zohráva náboženstvo pri jej prevencii?

Opäť platí, že náboženstvo je silným prostriedkom na zvládanie stresu všetkého druhu. Niektorí ľudia sú v dôsledku genetických alebo vývinových faktorov náchylnejší na úzkosť a najmä u týchto osôb môže náboženské presvedčenie zabezpečiť pokoj a pomôcť zmierniť ich úzkosť.

Až 73 percent experimentálnych štúdií a klinických skúšaní na túto tému zistilo, že náboženské alebo duchovné intervencie dokázali signifikantne znížiť mieru úzkosti. Bližšie je to zdokumentované v Handbook of Religion and Health.

Poznáme mechanizmus, ktorým to možno vysvetliť?

Náboženstvo pomáha ľuďom presmerovať ich pozornosť od zdrojov úzkosti tým, že ich ubezpečuje, že Boh je nad ich problémami, vždy má pre nich plán a že nikdy nie sú sami.

Osobne predpokladám, že praktizovanie náboženstva môže pomôcť deaktivovať gény, ktoré podporujú úzkosť, a namiesto toho aktivovať tie, ktoré podporujú pocit pokoja, ale epigenetiku náboženstva a zdravia je potrebné ešte preskúmať.

Ako je to v prípade depresie, ktorá sa zvykne označovať aj za epidémiu 21. storočia?

Praktizovanie náboženstva u ľudí všetkých vekových kategórií pomáha predchádzať rozvoju depresie tým, že poskytuje špecifický druh kognitívnej a behavoriálnej výbavy. Tým mám na mysli zmysel, životné poslanie, vieru v milujúceho Boha, čo je kognitívna zložka, a zapájanie sa do spoločenstva veriacich, ktoré poskytuje podporu v časoch krízy, teda behaviorálna zložka.

Napríklad na vzorke takmer 10-tisíc mladých dospelých v priemernom veku 23 rokov sa zistilo, že riziko vzniku depresie u tých, ktorí aspoň raz týždenne navštevujú bohoslužbu, je o tretinu nižšie ako u tých, ktorí bohoslužby nenavštevujú nikdy.

Keďže depresia je biologické ochorenie, rovnako ako cukrovka alebo hypertenzia, aj veriaci ľudia môžu trpieť depresívnymi a úzkostnými poruchami, čo však nevypovedá nič o sile ich viery.

Terapeutka o depresiiV 40 je ľahšie cítiť sa lepšie než v 20, už v sebe nemáme tisíc rôznych neistôt

Jana Holubčíková

Depresia nemusí nevyhnutne odrážať silu viery, ale napriek tomu naznačujete, že náboženstvo môže zabrániť jej vzniku. Neprotirečí si to? Mimochodom, ak je depresia biologické ochorenie, neredukuje to pacienta a jeho duševnú bolesť na zmes biologických procesov?

Depresia má príčinu v biologických aj nebiologických faktoroch. Náboženská viera môže pri jej vzniku pomôcť zmierniť negatívny dosah niektorých biologických aj nebiologických faktorov. Neexistujú dôkazy o tom, že depresia by bola výlučne biologickým ochorením v zmysle, že by redukovala duševnú bolesť výlučne na biologické procesy, respektíve že by znižovala potrebu náboženstva, zmyslu a životného poslania. Keď už, dôkazy ukazujú opačným smerom.

Takže náboženstvo pomáha ľuďom s depresiou prekonať ju alebo lepšie zvládať?

Áno, ako príklad možno uviesť nábožensky integrovanú psychoterapiu (psychoterapia integrujúca vieru pacienta do terapeutického procesu – pozn. red.), ktorá podporuje náboženskú angažovanosť u pacienta. Toto môže zmierniť depresívne príznaky či dokonca pomôcť vyliečiť depresívnu poruchu. Veľkosť účinku nábožensky integrovanej kognitívno-behaviorálnej terapie je v prípade depresívnej poruchy vysoká.

Je nábožensky integrovaná psychoterapia založená na dôkazoch?

Máme veľa dôkazov, ktoré dokumentujú účinok nábožensky integrovanej kognitívno-behaviorálnej terapie a podporujú jej využívanie v praxi. V tejto oblasti sme uskutočnili veľa výskumov, ktoré sú pre verejnosť zdokumentované na webovej stránke Centra pre spiritualitu, teológiu a zdravie Duke University. Na tomto webe máme aj psychoterapeutické manuály, ktoré sú dostupné na stiahnutie zadarmo. Tieto príručky sme vytvorili pre účely piatich hlavných náboženských tradícií a pre niekoľko rôznych foriem islamu.

Ako tento typ psychoterapie vyzerá v klinickej praxi? Ako si predstaviť integráciu náboženstva?

Náboženské presvedčenie pacienta, ktoré vychádza z kľúčových náboženských spisov a posvätných textov jeho náboženskej tradície, sa používa nielen na posilnenie zdravých vzorcov myslenia a kognície, ale aj na nápravu maladaptívnych schém a kognitívnych skreslení.

Zjednodušene povedané, náboženstvo pomáha pacientovi vytvoriť si zdravší obraz o sebe a o svete, čo sa prejaví zdravším konaním a lepším fungovaním.

Mali by teda odborníci na duševné zdravie a lekári zisťovať duchovnú anamnézu pacienta?

Áno, všetci odborníci na duševné zdravie by mali odoberať duchovnú anamnézu. Dokonca aj významné psychiatrické spoločnosti vrátane Svetovej psychiatrickej asociácie odporúčajú pýtať sa všetkých pacientov na duchovnú anamnézu.

„Náboženstvo pomáha pacientovi vytvoriť si zdravší obraz o sebe a o svete, čo sa prejaví zdravším konaním a lepším fungovaním.“

Na čo by sa mal ošetrujúci tím pýtať pri tejto anamnéze?

Má pacient duchovné alebo náboženské presvedčenie, ktoré mu pomáha zvládať životnú záťaž? Je pacient členom náboženského spoločenstva a je toto spoločenstvo podporujúce? Existujú u pacienta náboženské alebo duchovné presvedčenia, ktoré by mohli ovplyvniť lekárske rozhodovanie? Sú prítomné duchovné potreby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, ktoré je potrebné riešiť, aby sa zlepšil pacientov zdravotný stav a zvládanie choroby? Toto všetko sú príklady otázok, na ktoré sa môžeme pýtať v rámci duchovnej anamnézy.

Hrúbka mozgovej kôry súvisí aj s reguláciou nálady, pričom jej zmenšenie sa spája s výraznejšími depresívnymi a úzkostnými stavmi. Môže mať náboženská angažovanosť vplyv na zdravie mozgu? 

Áno, výskum na Columbia University publikovaný v JAMA Psychiatry ukázal, že osoby vystavené rizikovým faktorom depresívnej poruchy, ktoré považujú náboženstvo za veľmi dôležitý prvok vo svojom živote, vykazujú väčšiu hrúbku mozgovej kôry ako tí, ktorí tvrdia, že náboženstvo pre nich nie je dôležité. Tento výskum vychádza zo štrukturálnych skenov mozgu pomocou magnetickej rezonancie.

Posttraumatická stresová porucha (PTSP) vstupuje čoraz viac do povedomia spoločnosti. Existuje výskum, či náboženstvo môže pomôcť pri prevencii alebo liečbe PTSP?

Áno, náboženstvo a jeho praktizovanie môžu zabrániť vzniku PTSP tým, že poskytujú hlbší zmysel života a pomáhajú nájsť význam v ťažkých životných situáciách. To napomáha psychologickej integrácii traumy vzniknutej v dôsledku týchto situácií.

Náboženstvo a jeho praktizovanie môžu taktiež pomôcť pri liečbe PTSP tým, že poskytujú podporné spoločenstvo veriacich a náboženské texty, ktoré cez rôzne príbehy pomáhajú vyrovnať sa s traumou vojny. Výborným príkladom sú žalmy napísané kráľom Dávidom, ktorý sa takmer neustále zúčastňoval na vojenských aktivitách.

Náboženstvo takisto poskytuje nástroje, ktoré ľuďom pomáhajú vyrovnať sa s „morálnym zranením“, ktoré môže byť dôsledkom traumatických zážitkov a činov spáchaných počas bojov. Ak sa morálne zranenie nelieči, často predstavuje prekážku v liečbe PTSP.

To je odvážne tvrdenie. Máme na to dostatok dát? Využíva americká armáda alebo jej nemocničná sieť náboženstvo pri prevencii alebo liečbe PTSP?

Armáda Spojených štátov a systém Veterans Affairs (sieť amerických vojenských nemocníc – pozn. red.) disponujú kaplánmi, ktorí pomáhajú vojakom pred bojovými misiami, počas nich a po ich skončení.

Máme pádne dôvody predpokladať, že táto podpora zo strany kaplánov pomáha znižovať výskyt PTSP, predchádzať jej alebo ju liečiť. Národná štúdia zdravia a odolnosti uskutočnená na vzorke 3 151 amerických vojakov takisto ukazuje, že u vojakov s vysokou mierou religiozity sa zistilo znížené riziko vzniku PTSP.

Na čom záležíOchoreli, ale nevzdali to. Prečo sme urobili seriál o duševnom zdraví

Zuzana Hanusová

Mnohé slovenské charitatívne organizácie pomáhajú ukrajinským utečencom buď na Slovensku, alebo priamo na Ukrajine vrátane starostlivosti o ukrajinských vojakov. Ako možno integrovať náboženstvo do ich služieb pri liečbe PTSP?

Najprv sa treba pýtať na duchovnú anamnézu pacientov. A ak je náboženská viera pre daných ukrajinských utečencov alebo vojakov dôležitá, treba ich náboženské presvedčenie podporiť a začleniť ho do psychoterapie.

Spomínali ste aj „morálne zranenie“. Čo si máme pod tým pojmom predstaviť? Ako konkrétne ho môže náboženstvo pomôcť prekonať?

Morálne zranenie je syndróm označujúci negatívne emócie spojené s porušením morálnych hodnôt. Tieto emócie sú spojené s hanbou, hnevom a vinou a treba ich spracovať. Vojaci sa totiž na bojovej misii môžu dopustiť skutkov, ktoré sú hlboko v rozpore s ich morálnym presvedčením.

Náboženstvo a jeho praktizovanie poskytujú nástroje na zvládanie symptómov morálneho zranenia. Tieto nástroje sa používajú už tisíce rokov a ukázali sa ako účinné. Sú nimi spoveď, pokánie a podobne.

Morálne zranenie sa však vyskytuje aj v inom ako vojenskom prostredí vrátane každého, kto sa dopustil morálnych prehreškov voči svojim hodnotám. Môže sa týkať väzňov, ľudí bojujúcich so závislosťami alebo dokonca zdravotníckych pracovníkov, ktorí cítia vinu za nedostatočne poskytnutú starostlivosť v dôsledku obmedzených zdrojov v zdravotníctve.

Ako vplýva náboženstvo na boj s alkoholovými či drogovými závislosťami?

Praktizovanie náboženstva je jedným z najsilnejších faktorov, ktoré môžu pomôcť prekonať závislosť od alkoholu alebo drog, a to najmä u mladých dospelých. V tejto oblasti pravdepodobne existuje viac štúdií než v akomkoľvek inom okruhu zdravotných problémov, pri ktorých výskum dokazuje preventívne a terapeutické účinky praktizovania náboženstva.

Prečo je to tak?

Náboženská viera, najmä priznanie si bezmocnosti a odovzdanie problému so závislosťou Bohu, ako je uvedené v 12-krokových programoch, spolu s následnou pomocou niekomu inému, aby sa z tejto závislosti vymanil, tým, že mu slúži ako pomocník – to všetko pomáha prelomiť závislosť a postaviť Boha na jeho právoplatné miesto v živote človeka. Boh tak nahradí alkohol, drogy a iné zdroje závislosti, ktoré ovládli život tohto jedinca a stali sa jeho zlým pánom.

Doteraz sme hovorili viac o negatívnych aspektoch duševného zdravia. Čo však tie pozitívne ako zmysel života, životné poslanie, nádej, optimizmus a celková spokojnosť? Ako na ne vplýva praktizovanie náboženstva?

V tejto oblasti existuje ešte viac dôkazov o tom, že pravidelná účasť na bohoslužbách je spojená s pozitívnymi emóciami, ktoré ste vymenovali, než máme dôkazov v oblasti prevencie vzniku duševných porúch, o ktorej sme hovorili doteraz. „Ovocie ducha“ je radosť a pokoj. Takto sa to uvádza vo Svätom písme a je to podložené niekoľkými stovkami vedeckých štúdií.

„Neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy o tom, že byť duchovne založený, ale nepatriť k žiadnemu náboženstvu prináša nejaký prínos pre duševné zdravie. Práve naopak.“

Opäť, aké máme na to dôkazy?

Existujú stovky štúdií, ktoré ukazujú pozitívny vzťah medzi praktizovaním náboženstva a pozitívnymi emóciami. Podrobne je to zosumarizované v Handbook of Religion and Health. Konkrétnym príkladom je nedávno publikovaná štúdia v časopise International Journal of Epidemiology. Na vzorke 68 300 zdravotných sestier sa zistilo, že tie, ktoré chodili na bohoslužby aspoň raz týždenne, vykazovali väčší pocit zmyslu života než tie, ktoré bohoslužby nenavštevovali vôbec.

Mnohí ľudia sú dnes duchovne založení, ale neidentifikujú sa so žiadnym náboženstvom. Prináša aj spiritualita bez účasti na organizovanom náboženstve výhody pre duševné zdravie?

Neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy o tom, že byť duchovne založený, ale nepatriť k žiadnemu náboženstvu prináša nejaký prínos pre duševné zdravie. Práve naopak, niekoľko štúdií z Európy ukazuje, že tí, ktorí sú duchovne založení, ale nepatria k žiadnemu náboženstvu, majú horšie duševné zdravie než sekulárni ľudia. Tejto téme sa osobitne venoval vo svojom výskume profesor Michael King zo Spojeného kráľovstva.

Mnoho ľudí trpí dnes osamelosťou, sobáše sa odkladajú a manželstvá rozpadajú. Náboženstvá, najmä kresťanstvo, kladú dôraz na sociálne zdravie človeka. Prináša náboženská viera benefity aj v tejto oblasti?

Áno, 80 až 90 percent kvantitatívnych štúdií venujúcich sa tejto téme vrátane tých, ktoré publikovala Harvard School of Public Health, ukazuje, že tí, ktorí viac praktizujú náboženskú vieru, majú väčšiu pravdepodobnosť, že vstúpia do manželstva, majú spokojnejšie manželstvá a menej často sa rozvádzajú alebo rozchádzajú.

Je oveľa pravdepodobnejšie, že rodiny sa nerozpadnú, ak sú veriace. Aj v tomto ohľade je ohromujúco rozsiahly výskum, ktorý bol starostlivo zdokumentovaný v Handbook of Religion and Health.

Doktor Koenig je hlavným autorom odbornej publikácie Handbook of Religion and Health, ktorej spoluautormi sú profesor epidemiológie Tyler VanderWeele z Harvard School of Public Health a onkopsychiater John R. Peteet z Dana-Farber Cancer Institute (Harvard Medical School).

V roku 2012 získal Dr. Koenig Oskar Pfister Award, cenu Americkej psychiatrickej asociácie za výnimočný prínos v oblasti psychiatrie a náboženstva. Pôsobí ako zástupca šéfredaktora časopisu Journal of Religion and Health a je šéfredaktorom International Journal of Psychiatry in Medicine.

Súvisí náboženstvo aj s inými aspektmi sociálneho zdravia, ako je napríklad kriminalita?

Takmer 80 percent štúdií na túto tému ukazuje, že u mladých ľudí, ktorí sú nábožensky angažovanejší, je nižšia pravdepodobnosť, že sa budú podieľať na trestnej činnosti alebo budú zatknutí. A v dospelosti je u nich nižšia pravdepodobnosť, že budú páchať trestné činy. Dokonca aj tí, ktorí sú vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú nábožensky založení, prospievajú lepšie a je menej pravdepodobné, že po prepustení z výkonu trestu budú opäť zatknutí.

Dnes sa čoraz viac diskutujú zdravotné problémy mladých ľudí. Má praktizovanie náboženstva vplyv na ich zdravie?

Ak napríklad mládež zúčastňujúca sa na bohoslužbách aspoň raz týždenne vykazuje lepšie zdravotné výsledky než tá časť, ktorá na bohoslužby vôbec nechodí. Bola zaznamenaná vyššia spokojnosť so životom a vyššia miera dobrovoľníctva a pocitu poslania.

Okrem toho sa u praktizujúcej mládeže zistila väčšia schopnosť odpúšťania a nižšia pravdepodobnosť užívania marihuany, predčasného začiatku sexuálneho života, ako aj nižší počet sexuálnych partnerov.

Tí, ktorí sa modlili a meditovali, preukázali lepšiu schopnosť spracovať a vyjadrovať emócie a dokonca vykazovali aj nižší počet abnormálnych výsledkov PAP testu (cytologické vyšetrenie určené na skríning rakoviny krčka maternice vznikajúcej na podklade vírusu HPV – pozn. red.). Všetky tieto zistenia pochádzajú z výskumu z Harvard School of Public Health.

Žije s hraničnou poruchou osobnostiZažívam extrémne výkyvy nálad. Zamilovanosť sa môže z minúty na minútu zmeniť na nenávisť

Kristína Votrubová

Podľa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb sú dvoma hlavnými príčinami úmrtí v Spojených štátoch srdcovocievne choroby a rakovina. Na Slovensku je to rovnako. Aký vplyv má náboženstvo na fyzické zdravie?

Praktizovanie náboženstva sa spája s nižším výskytom srdcovocievnych ochorení v mnohých štúdiách, a to vrátane štúdie z Harvard School of Public Health publikovanej v JAMA Internal Medicine. Konkrétne účasť na bohoslužbách aspoň raz do týždňa súvisí s nižšou kardiovaskulárnou mortalitou a ďalšími ukazovateľmi kardiovaskulárneho fungovania. Praktizovanie náboženstva totiž vedie k lepšiemu zvládaniu stresu, čo súvisí s nižším krvným tlakom, a to má kardioprotektívny efekt.

Ako je to v prípade rakoviny?

Platí to isté. Praktizovanie náboženstva znižuje jej riziko vo všetkých vekových kategóriách vrátane mladých ľudí. Máme dôkazy na to, že praktizovanie náboženstva vedie k zníženiu zápalových procesov v organizme, keďže náboženstvo pomáha lepšie zvládať stres. To následne ochraňuje aktivitu tumor supresorových génov, ktorých úlohou je „vypínať“ rakovinové gény a regulovať delenie buniek.

Ak to zhrnieme, aký je spoločný mechanizmus, ktorým vieme vysvetliť vplyv náboženstva na fyzické zdravie?

Celé to funguje vďaka prepojeniu tela a mysle. Naše presvedčenia, postoje a skutky ovplyvňujú naše fyzické zdravie prostredníctvom spomenutých fyziologických mechanizmov.

Dožívajú sa praktizujúci veriaci vyššieho veku?

V súčasnosti existuje viac ako 150 štúdií, ktoré skúmajú vzťah praktizovania náboženstva a celkovej úmrtnosti. Takmer 70 percent štúdií ukazuje, že praktizujúci veriaci sa dožívajú vyššieho veku. Belosi praktizujúci náboženstvo žijú v priemere o sedem rokov dlhšie a Afroameričania praktizujúci náboženské vyznanie v priemere až o 14 rokov dlhšie – ide o údaje zo Spojených štátov.

Už spomínaná štúdia publikovaná v JAMA Internal Medicine zistila, že ženy zúčastňujúce sa na bohoslužbách viac ako raz týždenne mali o 33 percent nižšiu celkovú úmrtnosť ako tie, ktoré sa na bohoslužbách vôbec nezúčastňujú.

„Praktizovanie náboženstva vedie k zníženiu zápalových procesov v organizme, keďže náboženstvo pomáha lepšie zvládať stres.“

Je náboženstvo ochranným faktorom aj pri psychotických ochoreniach?

Toto je zložitejšia oblasť, pretože psychotické príznaky môžu zahŕňať religiózne bludy (chorobné presvedčenia s náboženským obsahom – pozn. red.) a liečba psychóz často znižuje schopnosť človeka prežívať náboženské a duchovné zážitky.

Než sa dostaneme k religióznym bludom, predtým ste hovorili, že praktizovanie náboženstva má pozitívny dosah na duševné aj telesné zdravie človeka. Ako môže teda náboženstvo pomôcť pacientom so psychotickými poruchami?

Náboženstvo a jeho praktizovanie pomáhajú redukovať životnú záťaž a stres, ktoré môžu často urýchliť nástup religióznych bludov alebo iných psychotických príznakov. Mechanizmus tkvie v tom, že praktizovanie viery pomáha pacientom so psychotickými ochoreniami lepšie zvládať životnú záťaž, čím sa znižuje negatívny dosah stresu na ich život.

No potom sú tu religiózne bludy, ktoré sa zvyknú uvádzať ako dôkaz negatívneho vplyvu náboženstva na duševné zdravie. Ako sa k tomu postaviť?

Je nevhodné používať religiózne bludy na stigmatizovanie viery pacienta. Religiózne bludy by sa mali liečiť psychofarmakologicky, pretože sú prejavom duševnej poruchy, nie náboženstva. Hneď ako sa ich podarí zaliečiť, môžeme začať podporovať náboženskú vieru pacienta. Tá pomôže zredukovať jeho stresovú záťaž, ktorá by inak mohla spustiť opätovnú epizódu psychotických príznakov. Ide o rovnaký mechanizmus, ako som uviedol vyššie.

Nielen veriaci pacienti majú často problém so psychiatrickými liekmi. Pre mnohých sú neraz strašiakom, pretože sa obávajú, že ich užívanie biologizuje ich duševnú bolesť. Ako sa k tomu správne postaviť?

Keďže náš mozog funguje na biologickej báze rovnako ako naše srdce, pankreas alebo obličky, v mozgu sa môžu vyskytovať patologické procesy, ktoré ovplyvňujú naše emócie a myslenie. Psychiatrické lieky pomáhajú tieto patologické procesy korigovať, preto by mali psychofarmakologickú liečbu využívať aj tí najreligióznejší pacienti. Umožní im to, aby sa stali dostatočne funkčnými na to, aby mohli čerpať zo svojej viery tak, aby tým znížili riziko zhoršenia ich duševnej poruchy.

„Náboženské presvedčenie a z neho vyplývajúce záväzky majú najsilnejší vplyv na zdravie človeka.“
 

Ale pre mnohých pacientov predstavuje psychiatrická medikácia niečo, čo má len „opraviť“ ich „pokazený“ mozog. Neredukuje sa tým bolesť ich duše či dokonca ich duchovný rozmer výlučne na mozgovú patológiu? Veď to môže znižovať ich ochotu dodržiavať liečbu.

Vždy treba hľadať rovnováhu medzi tým, že na jednej strane je mozog ako biologický orgán a na druhej strane ho ovplyvňujú myšlienky, presvedčenia, postoje a konanie. Práve kombinácia liekov a náboženskej viery často funguje najlepšie.

Lieky pomáhajú človeku, ktorý je paralyzovaný svojou duševnou poruchou, aby sa znovu zapojil do prežívania svojej náboženskej viery, ktorá mu môže pomôcť udržať sa v zdraví. Inými slovami, lieky stabilizujú ťažké prejavy duševných porúch, zatiaľ čo praktizovanie náboženstva má neuroprotektívny účinok, ktorý pomáha pacientovi udržať si zdravie. Navzájom sa teda dopĺňajú, pretože oboje má svoj špecifický účel.

Nech sa nikto neobáva, že psychofarmakologická liečba implikuje zredukovanie duševnej bolesti alebo duchovného rozmeru pacienta výlučne na biochemické procesy.

Zneužívanie zažila v cirkvi aj v rodineAko následok vážnych detských tráum žilo v mojej hlave viac osobností

Mária Melicherová

Výskum ukazuje, že pozitívny vplyv náboženstva na zdravie sa prejavuje obvykle u ľudí, ktorí navštevujú bohoslužby aspoň raz do týždňa. Ako môžeme určiť, či naozaj ide o akýsi „Boží efekt“ alebo či to nie je len výsledkom toho, že človek je na bohoslužbách medzi ľuďmi?

Tieto štúdie sa takmer vždy snažia štatisticky kontrolovať alternatívne vysvetlenia vlastných zistení a tými môže byť podpora zo strany spoločenstva či komunitná angažovanosť. Napriek tomu však pozitívny účinok pretrváva. To naznačuje, že práve náboženské presvedčenie a z neho vyplývajúce záväzky majú najsilnejší vplyv na zdravie človeka. Pomáhajú ľuďom zvládať životnú záťaž a predchádzať deštruktívnemu správaniu.

„Práve kombinácia liekov a náboženskej viery často funguje najlepšie.“

Francúzsky sociológ Émile Durkheim v roku 1897 zistil, že u protestantov je vyššia miera samovrážd ako u katolíkov. Dá sa povedať, ktoré náboženstvo alebo denominácia predstavuje pre pacienta najväčší benefit?

Všetky majoritné náboženské systémy znižujú riziko samovražedných myšlienok a samovražedného správania, v súčasnosti to možno konštatovať na základe stoviek štúdií. Neexistuje žiadna konkrétna náboženská tradícia alebo denominácia, ktorá by poskytovala väčší ochranný efekt ako tie ostatné.

Treba však povedať, že monoteistické náboženstvá, ako sú kresťanstvo, islam a judaizmus, sú schopné s vyššou pravdepodobnosťou pôsobiť preventívne voči samovraždám ako východné náboženské tradície, ktoré sú v tejto oblasti viac permisívne. Ochranné účinky náboženstva však závisia od zbožnosti veriaceho, nie od jeho konkrétneho náboženského vierovyznania.

Čo máte na mysli, keď naznačujete, že monoteistické náboženstvá sú menej tolerantné voči samovraždám? Keď sa berie hrozba očistca a pekla serióznejšie, môže to povzbudiť pacientov vyhľadať pomoc namiesto zvažovania samovraždy? To vyznieva protiintuitívne.

Monoteistické náboženstvá majú doktrínu, ktorá môže byť obzvlášť užitočná z hľadiska redukcie počtu samovrážd a iných pozitívnych účinkov na zdravie. To je jeden z dôvodov, prečo tieto náboženstvá existujú už tisíce rokov.

A je veľmi pravdepodobné, že prinajmenšom u katolíkov hrozba očistca a pekla pre tých, ktorí sa rozhodnú spáchať samovraždu, pomohla v mnohých prípadoch predísť jej spáchaniu.

V Spojených štátoch sú nemocniční kapláni často privolávaní k zástavám srdca a k úmrtiam počas hospitalizácie aj vo veľkých fakultných sekulárnych nemocniciach. Ich úlohou má byť podpora príbuzných, zdravotníckeho personálu a debrífing. Ako to funguje v praxi?

Kapláni sú pre nemocnice obrovským prínosom presne z dôvodov, ktoré ste opísali v otázke. Pomáhajú rodinným príslušníkom a zamestnancom nemocnice vyrovnať sa so smrťou a stratou. Poskytujú službu svojou ľudskou prítomnosťou, pomáhajú pozostalým smútiť a môžu sa s nimi modliť alebo poskytovať im duchovné poradenstvo cez náboženské texty o nádeji, zmysle a pokoji.

V náboženských komunitách je tiež veľkou témou, kedy už problém presahuje kompetencie kňaza a je potrebné vyhľadať odborníka na duševné zdravie. Ako to možno rozlíšiť?

Ak je fungovanie človeka narušené napriek všetkým intervenciám zo strany duchovného, najmä ak sú prítomné samovražedné myšlienky alebo ak sa stav človeka nezlepšuje ani po niekoľkých týždňoch či mesiacoch pastorálnej starostlivosti, je načase danú osobu poslať k odborníkovi na duševné zdravie. Túto tému opisuje kniha Spirituality in Patient Care.

Niekoľko týždňov až mesiacov? Nie je to dlhé obdobie na rozlišovanie?

Vždy keď sa zdá, že pastorálna starostlivosť zo strany duchovného človeku nepomáha, miera jeho dysfunkcie sa neznižuje alebo nedochádza k zlepšeniu emocionálnych problémov, a najmä ak sa tieto problémy ešte zhoršujú, je čas vyhľadať odborníka na duševné zdravie. Tento časový úsek môže byť rôzny, niekoľko dní, týždňov alebo mesiacov, nie je presne časovo definované, kedy treba odbornú pomoc.

Naopak, v akých prípadoch by mali odborníci na duševné zdravie zvážiť duchovné intervencie a poradiť sa s kňazom?

Ak je pacient veriaci a jeho náboženské presvedčenie nejakým spôsobom prispieva k jeho problémom s duševným zdravím, je načase začať spolupracovať s kňazom pacienta. Nezdravé náboženské predstavy je potrebné včas podchytiť.

Práve príklad toho, keď náboženské presvedčenie prispieva k psychickým problémom, sa často používa ako argument, že náboženstvo škodí duševnému zdraviu. Vami prezentovaný výskum však naznačuje opak. Ako v tom nájsť súlad?

Každá dobrá vec sa dá zneužiť na zlo a to platí aj pre náboženstvo. Náboženské učenie sa môže dezinterpretovať, aby sa dosiahol nejaký iný, zástupný cieľ. Z dlhodobého hľadiska by však náboženstvo a jeho praktizovanie mali vždy posilňovať život a prinášať dobro.

Existuje mnoho prípadov, keď psychiatrická starostlivosť sama osebe nie je postačujúca a môžu byť užitočné náboženské intervencie, ktoré dopĺňajú jej prínosy. Môže ísť napríklad o prípady existenciálnej či duchovnej krízy, morálneho zranenia, strachu z vlastnej smrteľnosti alebo otázok o zmysle utrpenia.

„Ochranné účinky náboženstva závisia od zbožnosti veriaceho, nie od jeho konkrétneho náboženského vierovyznania.“

Ak tento rozhovor čítajú aj ľudia so závažnými duševnými poruchami, ako sú schizofrénia, bipolárna porucha či depresia, alebo ich príbuzní, čo by ste im odporučili na základe vášho výskumu?

Náboženské presvedčenie môže pomôcť príbuzným vyrovnať sa s duševnými problémami ich blízkych a môže im pomôcť, aby ich naďalej podporovali a milovali aj napriek ich správaniu.

Čo sa týka samotných pacientov, náboženstvo im môže pomôcť poskytnúť nielen zmysel a životné poslanie, ale im sprostredkovať aj nádej, že ich v budúcnosti čaká niečo lepšie. Náboženstvo totiž upriamuje pozornosť na Boha, ktorý nám dáva záruku, že každý na tomto svete má nezastupiteľné miesto a osobitné poslanie, a to bez ohľadu na závažnosť diagnózy.

Liečba ťažkých duševných porúch môže byť veľmi vyčerpávajúca aj pre samotných psychiatrov. Ako môže náboženstvo pomôcť odborníkom na duševné zdravie predísť terapeutickému zúfalstvu, keď sami nevidia nádej pre pacienta?

Mnohé žalmy vo Svätom písme sa zaoberajú dôležitosťou dôvery v Boha, ako aj tým, že Boh môže použiť všetko na dosiahnutie dobra. Písmo zdôrazňuje, že neexistuje žiadna situácia, v ktorej by Boh nemohol niečo zmeniť. Tento pohľad môže odborníkom na duševné zdravie pomôcť zachovať si nádej a poskytnúť ju aj pacientom s ťažkým psychiatrickým ochorením.

Vráťme sa ešte na začiatok. Príchodom Freuda začalo mať náboženstvo v psychiatrii a psychológii negatívnu konotáciu. Bolo to tak vždy?

V západnom svete to tak bolo od čias Sigmunda Freuda. Avšak náboženstvo existovalo dávno pred vznikom modernej starostlivosti o duševné zdravie, ktorú tu máme len posledných 200 alebo 300 rokov.

Pred jej vznikom sa náboženstvo a jeho praktizovanie využívali tisíce rokov na zvládanie traumatických zážitkov, ktorým ľudia museli čeliť. Tieto nástroje boli účinné vtedy a sú účinné aj dnes, čo je potvrdené množstvom kvantitatívneho a systematického výskumu. Ale zdôrazňujem, že je dôležité využívať aj modernú psychiatrickú liečbu vrátane farmakoterapie.

Ako to bolo s náboženstvom a nemocnicami? Zohrávalo náboženstvo úlohu pri poskytovaní inštitucionalizovanej zdravotnej starostlivosti?

Starostlivosť o chorých má pôvod práve v náboženskej doktríne. Prvé nemocnice na svete boli založené Katolíckou cirkvou koncom 4. storočia a väčšinou boli personálne obsadené rehoľníkmi. Čo sa týka duševného zdravia, je to predmetom diskusie, ale zdá sa, že prvé nemocnice majúce oddelenie pre duševne chorých vznikli v arabskom svete v 8. storočí.

Prvú špecializovanú psychiatrickú nemocnicu založil katolícky kňaz Joan Gilabert Jofré v roku 1410 vo Valencii. Až v polovici 20. storočia došlo k reálnemu oddeleniu náboženstva od medicíny.

Ako sme na tom dnes? Začína byť náboženstvo v medicíne opäť akceptované zdravotníckou komunitou?

Áno. Vzhľadom na rastúci počet vedeckých výskumov, ktoré dokazujú súvislosť medzi praktizovaním náboženstva a duševným, sociálnym, behaviorálnym a fyzickým zdravím, zdravotníci už nemôžu ignorovať tento rastúci objem výskumov a začínajú sa diať zmeny.

V súčasnosti sa na prepojenie zdravia a spirituality zameriava čoraz viac výskumných laboratórií vrátane tých na Harvarde, Columbia University a Duke. Dokonca aj americký Národný inštitút zdravia má pracovnú skupinu, ktorá sa venuje skúmaniu vzťahu medzi náboženstvom, spiritualitou a telesným aj duševným zdravím. A podobne je na tom aj britská Kráľovská spoločnosť psychiatrov.

„Aj ja rastiem vo svojej náboženskej viere a uvedomujem si, že je dôležité byť súčasťou spoločenstva veriacich.“

Aký klinický výskum by mal v tomto smere nasledovať?

Je potrebné zamerať sa na výskum, ktorý sa sústreďuje na všeobecnejšiu integráciu spirituality do starostlivosti o pacienta, nielen v oblasti duševného zdravia, ale aj v somatickej medicíne. Treba preskúmať množstvo tém vrátane prínosov zisťovania duchovnej anamnézy či dokonca modlitby s pacientmi.

Boli by ste vy či vaši kolegovia ochotní priniesť takýto výskum na Slovensko a pomôcť so vzdelávaním slovenských zdravotníkov v tejto oblasti?

Áno, určite by som bol ochotný sa na tom podieľať. Avšak môj čas je veľmi cenný, najmä ak ide o cestovanie do Európy. Rád sa však s niekým na túto tému porozprávam, ak by o to bol záujem.

Zakončím to osobnou otázkou. V článku na webe amerického ministerstva pre záležitosti veteránov sa uvádza, že ste nedenominačný protestant, ktorý chodí do kostola najmä kvôli svojej hlboko veriacej manželke. Napriek tomu ste zástancom využívania náboženstva v terapii duševných porúch. Prečo tento zdanlivý rozpor?

Aj ja rastiem vo svojej náboženskej viere a uvedomujem si, že je dôležité byť súčasťou spoločenstva veriacich. Je to pre mňa náročnejšie, pretože som introvert a nerád sa socializujem. Napriek tomu s pribúdajúcim vekom čoraz viac vnímam, že praktizovanie viery je pre mňa potrebné.