Skutok je premlčaný Prokurátor zastavil stíhanie Petra Žigu z Hlasu za korupciu

Dozorujúci prokurátor zastavil stíhanie Petra Žigu z Hlasu v korupčnej kauze. Povereného predsedu parlamentu v decembri 2020 obvinila polícia z toho, že mal v roku 2016 podplatiť sudkyňu Najvyššieho súdu.

Aktuality.sk informovali, že prokurátor v predmetnej veci vydal uznesenie o zastavení trestného stíhania obvineného z dôvodu premlčania. 

Žigovi pomohla novela Trestného zákona. Obvinili ho po piatich rokoch od údajného spáchania skutku. Podľa novely sa však na neho vzťahuje už len trojročná premlčacia lehota.

Žigu obvinili v roku 2021 na základe výpovede Moniky Jankovskej. Bývalá štátna tajomníčka vypovedala, že Žiga sa cez ňu pokúsil podplatiť sudkyňu Najvyššieho súdu Katarínu Pramukovú, ktorá rozhodovala veľký spor o Gabčíkovo.

Žiga podľa Jankovskej doniesol 100-tisíc eur a mala ich odovzdať sudkyni. Pramuková však podľa Jankovskej aj tak rozhodla v prospech Slovenska a úplatok neprijala.

Žiga: Bola to od začiatku hlúposť

Politik obvinenia odmietal a tvrdil, že takýto skutok sa nikdy nestal. Kauzu vyšetrovali tri roky, k podaniu obžaloby na súd neprišlo.

„Obvinenie bolo od začiatku účelový nezmysel a klamstvo," reagoval Žiga v utorok po zastavení stíhania. Rozhodnutie podľa neho napráva „nechutný pokus bývalej vládnej moci aj s pomocou mediálnych aktivistov umlčať a kriminalizovať opozíciu"

„Umelo predlžované trestné stíhanie bez dôkazov a svedkov malo jediný cieľ, a to čo najviac poškodiť opozičného politika, aby nemohol plnohodnotne pôsobiť vo verejnom živote. Obvinenie, že vládny politik mal podplácať sudcov, aby štát získal vodnú elektráreň Gabčíkovo bolo od začiatku absurdná hlúposť,“ skonštatoval Peter Žiga.

Prokurátori sa riadia novými premlčacími lehotami

Generálna prokuratúra v polovici augusta nariadila svojim podriadeným, aby posudzovali rozbehnuté kauzy podľa nových premlčacích lehôt. Podľa námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu by mali byť zastavené aj tie prípady, ktoré sa začali ešte pred trestnou novelou.

V usmernení sa píše, že ak je rozdiel medzi znením zákona účinného v čase spáchania skutku a znením zákona účinného v čase rozhodovania, je najdôležitejšie posúdiť, ktoré znenie je pre páchateľa priaznivejšie. 

Skrátené premlčacie lehoty vstúpili do platnosti začiatkom augusta, keď vyšiel nález Ústavného súdu v zbierke zákonov.

Súd pri premlčacích lehotách nezistili nesúlad s ústavou. Navrhovatelia podľa neho nešpecifikovali taký exces, aby bol vhodný zásah Ústavného súdu. „Tam, kde novela skrátila lehoty, tam sa budú skracovať,“ povedal predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan.

Ústavný súd mal predtým ku skráteným premlčacím lehotám výhrady. Po podaní vtedajšej prezidentky ich vo februári pozastavil.

„Zásadné zníženie premlčacích lehôt zasiahne prebiehajúce trestné stíhania, ktoré budú musieť byť z tohto dôvodu zastavené bez ohľadu na to, v ktorom štádiu sa nachádzajú,“ upozorňoval súd vo februári. Začiatkom júla však Ústavný súd lehoty odobril.