Kirill Griaznov sa narodil v roku 1984 v meste Perm, jeho otec je primárom v miestnej nemocnici, on sám začal študovať právo na Permskej univerzite, potom sa presťahoval do Moskvy, kde v roku 2007 dokončil štúdium. Neskôr pracoval ako právnik pre spoločnosti poskytujúce finančné služby, okrem iného v Luxembursku a vo Francúzsku, kde má od roku 2010 trvalý pobyt.
Práve v roku 2010 sa mladý právnik rozhodol, že ho to už nenapĺňa a že sa stane kuchárom, a absolvoval kurz v Le Cordon Bleu v Paríži, po ktorom pracoval ako kuchár v michelinskej reštaurácii v Courchevele.
Po návrate do Ruska ďalej pracoval ako kuchár vo francúzskych reštauráciách v Moskve a navyše sa objavil v niekoľkých ruských reality šou, v jednej sa napríklad šesť dievčat uchádzalo o jeho srdce.
Griaznov bol nepochybne psychicky nestabilná osobnosť – úspešné obdobia sa striedali s neúspešnými, viedol opulentný život, nebol schopný nič ušetriť, bol promiskuitný, ale svojím spôsobom aj precitlivený, jeho rozchody boli dramatické, pocity prázdna zapíjal alkoholom a vo finále ho vždy zachraňovala dobre situovaná rodina aj bývalé priateľky, ktorým ho bolo ľúto.
Povedali by ste si, že to fakt nie je dobrý materiál na agenta, koniec koncov napríklad Sergeja Lavrova nudiaceho sa v 70. rokoch na Srí Lanke a Maldivách zahraničná rozviedka odmietla preto, že bol „príliš opálený, výrazný, bohémsky“. Správny agent mal byť nenápadný a hlavne sa skvele kontrolovať.
Dokonca aj Vladimir Putin, ktorý v KGB žiadnu veľkú kariéru neurobil, spomínal, že ho poškodil jeden skupinový výcvik so psychológom, ktorý mu napísal do papierov, že nesprávne vyhodnocuje riziká a je príliš hŕŕ. A to bol Putin abstinent a sebakontrolu má príkladnú.
Ale Griaznovovi sa to nejako asi podarilo.
Podľa korešpondencie sa počas svojej cesty do Luxemburska v roku 2008 stretol s lordom Robertom Skidelským, britským ekonómom s rusko-židovskými koreňmi. Skidelsky poberal plat z Ruska ako „nezávislý riaditeľ“ spoločnosti Russnefť a podporoval anexiu Krymu.
V predvečer invázie na Ukrajinu podpísal list zverejnený vo Financial Times, v ktorom uviedol, že Rusko má oprávnené dôvody obávať sa o bezpečnosť vlastných hraníc, a po invázii vyzýval na zrušenie sankcií voči Rusku.
Vo vzájomnej korešpondencii Griaznov a lord Skidelsky vrelo spomínajú na spoločné stretnutie v Luxemburgu a dohovárajú sa o ďalšom stretnutí v Moskve.
Hoci samotný Griaznovov životopis neuvádza žiadne dôkazy o jeho blízkosti k spravodajským službám, jeho známi, súdiac podľa korešpondencie, o jeho konexiách vedia. V priebehu rokov ho opakovane prosili o rôzne záležitosti spojené práve s tajnými službami.
V roku 2009 mu Julija Puškarevová, sekretárka riaditeľa spoločnosti Ken-Group, posiela životopis riaditeľovho syna, majora Andreja Beliašova, vysokého dôstojníka z ministerstva obrany.
V roku 2010 zase žiada Griaznovov známy z Permu, podnikateľ Anton Michajlov, o súkromnú „previerku“ dôstojníka FSB a posiela mu jeho údaje:
„Eduard Sergejevič Kolyvanov, nar. 16. 12. 1968. Od novembra 1996 do mája 2007 vyšší dôstojník služby FSB. Môžeš, prosím, preveriť, čo je to za človeka a či mu môžem dôverovať?“
Je prekvapujúce, že sotva vyštudovaný právnik, ktorý sa rozhodol venovať vareniu, je považovaný za človeka, ktorý dokáže zodpovedať otázku, či tomuto dôstojníkovi FSB možno veriť, a môže sa nejako podieľať na kariérnom postupe majora zamestnaného na ministerstve obrany.
Za svoje dobré kontakty vďačí Griaznov možno svojmu bratovi Dmitrijovi, právnikovi, ktorý je vedúcim hlavného oddelenia právnej a dokumentačnej podpory Parlamentného zhromaždenia Zväzového štátu Ruska a Bieloruska. Málokto chápe, čím sa toto podivné integračné združenie zaoberá, ale medzi jeho funkcionármi je pomerne dosť príslušníkov zvláštnych služieb.
Napríklad Dmitrij Griaznov lieta spoločnými letmi a má spoločného vodiča so svojím kolegom Andrejom Čekanovom, ktorý zastáva nemenej záhadnú funkciu „vedúceho hlavného oddelenia (Kancelárie vedenia Parlamentného zhromaždenia Zväzového štátu Ruska a Bieloruska)“.
Čekanov je prihlásený v dome č. 36 na Zorgeho ulici – v rovnakom dome dostal byt napríklad Denis Sergejev (alias Sergej Fedotov), jeden z travičov Skripaľovcov, ako aj dôstojníci GRU Sergej Skvorcov a Jelena Kulková, ktorí boli vo Švédsku zatknutí za špionáž.
Čekanov nie je jediným Griaznovovým spojením s tajnými službami. Súdiac podľa databázy leteckých rezervácií, v roku 2019 letel z Permu do Moskvy na letenku, ktorú pre neho kúpil plukovník Vladimir Bondarčuk, bývalý vrchný inšpektor kontrolnej služby FSB.
Griaznov nijako zvlášť neskrýval, že nie je len kuchárom. Napríklad v roku 2012 svojej domácej vo Francúzsku napísal: „Bonjour, Viviane! Ako sa máš? Ja sa mám dobre, som v Moskve a pracujem pre štát,“ hoci neexistujú žiadne dôkazy, že by bol kedy pracoval pre nejaké štátne podniky alebo organizácie.
Pri svojom pendlovaní medzi Ruskom a Francúzskom Griaznov precestoval celý svet, nejaký čas sa zdržiaval aj v New Yorku, vo Švajčiarsku, v Česku, Bulharsku, vo Veľkej Británii, v Číne alebo Indii.
Kirilla Griaznova nakoniec dobehol jeho démon – alkohol. Siedmeho mája mal letieť do Paríža s prestupom v Istanbule, ale opil sa tak, že ho v Istanbule nielenže nevzali do lietadla, ale zaradili ho na čiernu listinu.
Z Turecka odišiel autom do Bulharska, kde sa opäť opil a dojatý bulharskou pohostinnosťou začal náhodným ľuďom rozprávať, že do Paríža ide na tajnú misiu. „Na túto olympiádu budú dlho spomínať!“ vyhrážal sa bez toho, aby vysvetlil, čo tým presne myslí.
V reakcii na skeptické pohľady okolia sa Griaznov oháňal akýmsi preukazom, ktorý mal dokazovať, že je skutočne v spojení so špeciálnymi službami. Pred svedkami niekomu zavolal a oznámil, že si na úlohu najal istého Moldavčana z Kišiňova a že všetko ide podľa plánu. Bulhari upozornili na divného hosťa a previerka odhalila, že skutočne ide o podozrivú existenciu.
Francúzske úrady nebrali Griaznova na ľahkú váhu: 19. júla bol zatknutý na základe obvinenia zo špionáže a hrozí mu až 30 rokov väzenia. Údajne uňho našli niektoré „diplomatické materiály“ a osvedčenie, ktoré naznačovalo, že patrí k „divízii V“ ruských tajných služieb.
Posledná informácia je obzvlášť záhadná, pretože odkazuje na CSN Vympel FSB, ale Griaznov tam so svojím pôvodom nemohol slúžiť a je nemysliteľné, aby dôstojníci Vympelu nosili služobný preukaz.
Griaznovov dlhoročný francúzsky priateľ Victor denníku Le Monde povedal: „Nemôžem tomu uveriť. Poznám celú jeho rodinu a vice versa. Bol som u neho doma v Moskve a v Perme. Prišiel do Francúzska, pretože nenávidí Putina a nechce ísť na front.“
Na internete Griaznov politiku nekomentoval, hľadal hlavne nové priateľky na zoznamkách a postoval fotky jedla, či už toho, ktoré sám uvaril, alebo z návštev reštaurácií.
V každom prípade ho teraz asi nič pekné nečaká, ak ho za niekoho nevymenia, ale popravde, byť Putinom, také zlatíčko nechcem späť ani zadarmo.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.