Európsky rozmer eurovolieb Ursula von der Leyenová sa cíti ako víťazka. Pre Európu to nie je dobrá správa

Voľby do Európskeho parlamentu, ktoré prebehli cez víkend, majú svoj národný rozmer, ktorému sa v prípade Slovenska venovala väčšina našich domácich analýz: ako dopadli Smer, PS a ostatné strany; ako výsledky ovplyvnil atentát na Roberta Fica; a podobne.

No eurovoľby majú aj svoj európsky rozmer: ako sa na celoeurópskych výsledkoch podpísali zmenené nálady voličov naprieč kontinentom a predovšetkým vo veľkých krajinách, ktoré v Európskom parlamente majú najväčšie početné zastúpenie; a ako ovplyvnia výsledky volieb personálne zloženie i programovú agendu Európskej komisie na ďalších päť rokov...

O európskom rozmere eurovolieb sa, paradoxne, u nás hovorí oveľa menej. Akoby išlo o čosi hmlisté a vzdialené. Pritom práve uplynulé roky ukázali, ako na európskej úrovni prijímané agendy typu Green Deal zásadne a často negatívne ovplyvňujú životy bežných ľudí v členských krajinách.

Ako teda dopadli voľby do Európskeho parlamentu z celoeurópskej perspektívy?

Pravica posilnila, ľavica oslabila

V skratke by sa celoeurópske výsledky volieb do EP dali vyjadriť štyrmi slovami: pravica posilnila, ľavica oslabila.

Alebo rozmenené na drobné: viac poslancov oproti posledným eurovoľbám získali európski ľudovci (EPP plus 10 kresiel), európski konzervatívci a reformisti (ECR plus 4 kreslá) a krajná pravica (Identita a demokracia, ID plus 9 kresiel).

O poslancov prišli oproti posledným eurovoľbám liberáli (Renew Europe mínus 23 kresiel), Zelení (mínus 18 kresiel), sociálni demokrati (S&D mínus 4 kreslá) i krajná ľavica (The Left mínus 1 kreslo).

Najmä straty liberálov (členom Renew Europe je aj Progresívne Slovensko), idúce na vrub hlavne prepadu macronovcov vo Francúzsku a zelených (polka stratených kresiel sa týka Zelených v Nemecku), sú zásadné. Dá sa to interpretovať tak, že Západoeurópania nateraz dali stopku „wokizmu“ a „klimatickej hystérii“.

Slovensko, kde zvíťazilo PS s europoslancami ako Veronika Cifrová Ostrihoňová či Martin Hojsík, sa teda vymyká celoeurópskym trendom. Napokon sa však môže stať, že ľavicoví liberáli z Renew Europe aj tak budú nasledujúcich päť rokov zásadne diktovať parlamentnú agendu.

A to na rozdiel od poslancov Smeru, Hlasu a Republiky, ktorí sa na Slovensku vyhlásili za tábor víťazov, no v europarlamente nie sú organizovaní vo frakciách (Smer a Hlas majú pozastavené členstvo u socialistov).   

EPP sa cíti potvrdená

Pomery medzi frakciami sa ešte môžu trochu zmeniť. Do europarlamentu sa totiž dostali desiatky nezaradených poslancov.

Ako víťazka volieb sa cíti terajšia šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. EPP, do ktorej patrí aj jej domovská nemecká CDU, totiž tvorí najsilnejšiu frakciu.

Pred voľbami sa veľa hovorilo o tom, že von der Leyenová po voľbách skončí. Na jej výmene mal mať záujem predovšetkým francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý by si ako nového šéfa EK vedel predstaviť Taliana Maria Draghiho. No Macronove karty sú teraz slabšie, keďže eurovoľby sa vo Francúzku vykladajú ako jeho fiasko, kým pozícia von der Leyenovej je vďaka posilneným ľudovcom lepšia.

No aj keď je súčasná šéfka EK nominálne kresťanská demokratka, jej pokračovanie vo funkcii bude konzervatívneho voliča, ktorý chcel zmenu doterajšieho kurzu, sotva napĺňať nadšením.

Ursula von der Leyenová je neblahým dedičstvom po ére Angely Merkelovej. Ako predsedníčka Európskej komisie najprv hlasne presadzovala zelené politiky, aby sa neskôr, keď sa prejavili ich náklady pre európske ekonomiky, jej frakcia ľudovcov od nich dištancovala. EPP sa teraz ústami šéfa svojho poslaneckého klubu Manfreda Webera v eurovoľbách úspešne štylizovala do pozície hráča, ktorý opäť podporuje priemysel či poľnohospodárov.

Ak by von der Leyenová teraz naozaj zmenila pod vplyvom voličských očakávaní politický kurz, dalo by sa to akceptovať. No ona po eurovoľbách vyhlásila, že „vybudujeme baštu proti extrémom na ľavici, ako aj na pravici“, a prihlásila sa k pokračovaniu v spolupráci so socialistami z S&D a s ľavicovými liberálmi z Renew Europe. Inými slovami, pokračovať bude to, čo doteraz.

Stredopravica, tvrdá pravica, krajná pravica

Pritom pred voľbami sa zdalo, že EPP by po nich mohla viac spolupracovať s Európskymi konzervatívcami a reformistami (ECR), kam patrí napríklad česká ODS, poľské PiS či Meloniovej Bratia Talianska. Zo Slovenska sem patrila aj Sulíkova SaS, tá sa však teraz do europarlamentu nedostala. Navyše, Viliam Karas v rozhovore pre Postoj pripustil, že aj v KDH prebiehajú diskusie o možnom prestupe od európskych ľudovcov do ECR.

Popri ECR pôsobí v europarlamente ešte radikálnejšia frakcia, Identita a demokracia (ID), kam patria napríklad francúzski le penovci, českí okamurovci či rakúska FPO.

Zábavné je, že pred eurovoľbami sa napríklad novinári z portálu POLITICO rozhodli ECR označovať ako „hard right“ (tvrdú pravicu), aby túto skupinu odlíšili od „far right“ (krajnej pravice) v podobe ID. Európski ľudovci sú naproti tomu „centre right“ (stredopravým zoskupením).

V každom prípade, EPP a ECR nemajú spolu dosť hlasov, aby v europarlamente vytvorili väčšinu. Dokonca na väčšinu by to nestačilo ani vtedy, keby sa k nim pripojili poslanci ID. Problém tiež je, že niektoré strany EPP a ECR si v členských krajinách konkurujú. Týka sa to napríklad poľskej Občianskej platformy, ktorá patrí k ľudovcom a doma je hlavným súperom strany Právo a spravodlivosť, ktoré patrí k ECR.

Naproti tomu EPP, Renew Europe a S&D by sa na väčšinu v europarlamente zmohli. No to tiež znamená, že dvaja partneri ľudovcov budú zásadne vplývať na témy a agendu. Je jasné, aké témy asi budú presadzovať napríklad zvolení europoslanci za Progresívne Slovensko v drese Renew.

Európania vyslali cez víkend signál, že chcú menej zelených experimentov a menej sociálneho liberalizmu na európskej úrovni. No je pravdepodobné, že vinou mocenských hier budú veci v Bruseli pokračovať tak ako doteraz.

Výsledkom bude, že odpor proti európskemu politickému mainstreamu v členských štátoch bude ďalej silnieť.