Českí experti poukazujú na chyby ochranky Všetko bolo extrémne neskoro. Osobný strážca mal byť medzi strelcom a Ficom

Po atentáte na premiéra Roberta Fica sa začalo diskutovať o tom, či ochranka pri útoku postupovala správne. 

Policajná inšpekcia už začala trestné stíhanie pre marenie úlohy verejným činiteľom. Spustila tiež kontroly v súvislosti so zásahom policajtov úradu na ochranu ústavných činiteľov. 

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok na štvrtkovej tlačovej konferencii nepripustil zlyhanie bezpečnostných zložiek. „V tých chvíľach som bol na mieste, všetky zložky robili to, čo robiť majú. Aj úrad na ochranu ústavných činiteľov, aj Policajný zbor,“ uviedol.

Šutaj Eštok plne stojí za šéfom úradu na ochranu ústavných činiteľov, ktorý mal podľa neho po atentáte „celý oblek od krvi“ premiéra.

Minister nevidí dôvod na svoje odstúpenie a zároveň odmieta, aby sa na bezpečnostné zložky hádzala vina a zodpovednosť. Hovorí, že ochranka zachránila premiérovi život.

Policajná inšpekcia preveruje konanie ochrankárovZlyhali pri atentáte na Fica? Podľa bývalého šéfa a policajného exprezidenta áno

Lukáš KekelákJuraj Brezáni

Podľa vicepremiéra Roberta Kaliňáka je osamelý vlk najťažšia situácia pre kohokoľvek a rovnako odmieta úvahy o rezignácii ministra vnútra.

Českí experti sa však na situáciu pozerajú inak a pomenovali chyby, ktorých sa dopustila Ficova ochranka. 

Správanie bolo neštandardné

Bývalý príslušník českého Útvaru rýchleho nasadenia Martin Svozil v televízii Nova zhodnotil správanie ochrankárov ako veľmi neštandardné. Hovorí, že boli nezohratí a všetko bolo extrémne neskoro.

V prvom rade by podľa neho mali všetci sledovať, či nemajú ľudia, ktorí stoja okolo, niečo neštandardné v rukách, a mali by kričať „zbraň“. 

Upozorňuje tiež na pohyb „osobného strážcu“ premiéra. Ide o ochrankára, ktorá má byť najbližšie pri premiérovi a nemôže sa od neho nikdy „odlepiť“. Musí byť tak blízko, aby bol schopný sa na jeden krok dostať medzi nebezpečenstvo a osobu, ktorú chráni.

Podľa Svozila mal byť už po prvom výstrele medzi zbraňou a premiérom.

„Namiesto toho, aby vykročil a postavil sa medzi nebezpečenstvo a premiéra, tak útočí na útočníka,“ hovorí Svozil o pohybe osobného strážcu počas útoku.

Dodáva, že okamžite, ako niekto zakričí „zbraň“, osobný strážca mal byť medzi útočníkom a Ficom, a keď premiér spadol na zem, tak mal na ňom ležať. 

„Osobný ochranca tam išiel neskoro. Útočil na útočníka a nikto neriešil premiéra, premiéra prišli riešiť až tí z druhej vlny, čo je veľmi neskoro,“ uviedol.

„Nikdy by sa nemalo stať, že všetci sa ženú ako lovecké psy za páchateľom a nikto nezaisťuje bezpečnosť proti sekundárnemu útoku,“ hovorí.

Poukazuje na to, že ochrankári musia mať nepriestrelné vesty, a keby sa bol osobný strážca postavil medzi strelca a Fica, tak by sa mu nebolo nič stalo.

Mohlo ich uspokojiť, že sa na Slovensku dlho nič nestalo

Svozil si všíma aj ďalšie chyby pri útoku. Napríklad to, že nebolo pripravené auto na evakuáciu. Premiér mal byť v takej situácii podľa neho doslova vhodený do auta. Tvrdí, že pobehovanie okolo auta pôsobí nezohrato.

Z reakcií slovenskej ochranky podľa Svozila vyplýva, že mohol byť podcenený výcvik alebo že výcvik dlho nemala. „Neviem, či Slovákov neuspokojilo to, že sa tam dlho nič nestalo, a že si začali hovoriť, že sa tu nič nestane, môžeme byť pokojní,“ hovorí.

Po útoku radí, aby zrevidovali svoje opatrenia. Mali by sa pozrieť na to, ako majú nastavené protokoly pre takéto veľké udalosti, či majú dosť ľudí, či ich stíhajú striedať, či nemajú veľa nadčasov a majú čas na tréning a či majú inštruktori pripravené plány na podobné udalosti. „No a potom povedať, kto za to môže,“ dodáva.

O chybách slovenskej ochranky hovoril aj ďalší bývalý člen českého Útvaru rýchleho nasadenia Lumír Němec. Pre ČT24 uviedol, že vo verejnom priestore medzi ľuďmi mala byť zomknutejšia.

Všíma si, že v ochranka bola v tvare klasického ochranného boxu. To znamená, že okolo premiéra boli štyria muži.

Němec hovorí, že v boxe má každý zo štyroch ochrankárov na starosti jednu časť priestoru. Podľa neho však jeden z mužov nesledoval svoju časť. „Keby sa bol pozeral na druhú stranu, možno by bola bývala šanca, že by bol útočníka zaregistroval včas,“ tvrdí.

Bývalý strážca z Iraku hovorí o dobrej reakcii

Bývalý policajt Zdeněk Charvát, ktorý pôsobil ako osobný strážca v Iraku a Afganistane, si myslí, že ochrankári vedeli, čo majú robiť, no tesne pred útokom niečo spozorovali a otočili sa zlým smerom. „Tí muži robili, čo mali. Samozrejme, že boli prekvapení, lebo sa to nikdy predtým nestalo,“ uviedol pre Idnes.

Osobný strážca podľa neho postupoval správne. „Reaguje ako prvý a reaguje správne, že netasí zbraň, pretože by to zdržal o ďalšiu sekundu. Iba skáče po pištoli a snaží sa rukou bojovať proti zbrani a zabrániť výstrelu,“ hovorí.

Charvát hovorí, že keď osobný ochranca zamedzoval streľbe, mal ho zastúpiť iní ochrankár a zaľahnúť preméra, ktorý ležal na zemi. To sa však nestalo.

Reakcia ochranky na vytasenie zbrane páchateľa bola podľa neho dobrá. „Strelec vytasil zbraň a vystrelil za 0,8 sekundy. Strážca reagoval za 1,2 sekundy. Pokiaľ sa nemýlim, tak všetkých päť výstrelov padlo počas 2,5 sekundy. Takáto rýchlosť reakcie je veľmi slušná,“ hovorí Charvát.

„Ja si myslím, že by som to neurobil lepšie. Analytici a experti, ktorí v televízii hovoria, že áno, si to pravdepodobne nikdy neskúsili, hoci s cvičným strelivom alebo s airsoftovou zbraňou,“ dodal.

V Česku ochrankárov trestne stíhali

Ochrana najvyšších ústavných činiteľov bola veľkou témou aj v Česku pred 12 rokmi. V septembri 2012 v Chrastave vystrelil mladý muž na vtedajšieho českého prezidenta Václava Klausa z bezprostrednej blízkosti  airsoftovou zbraňou. 

Ochrankári vtedy na výstrely vôbec nereagovali. Analytici to označili za obrovské zlyhanie. „Ak by bol mal ostrú zbraň, tak sme dnes bez prezidenta,“ povedal bezpečnostný expert Andor Šándor.

Šéf Útvaru pre ochranu prezidenta Jiří Sklenka najskôr pochybenia odmietal, no na druhý deň z funkcie odstúpil. 

V prípade boli trestne stíhaní dvaja členovia ochranky. Vinili ich z nečinnosti. Za porušenie povinnosti strážnej služby im hrozilo až 10 rokov väzenia.

Prezident Klaus však stíhanie zastavil. Odôvodnil to tým, že strážcovia dovtedy bezchybne zaisťovali jeho osobnú ochranu.