Ak by sa konalo referendum o členstve v Európskej únii, 72 percent Slovákov by hlasovalo za zotrvanie. Pred rokom to bolo 64 percent. Ide však o tretie najmenšie číslo spomedzi krajín v prieskume. Za nami sa ocitlo Česko a Bulharsko.
Vyplýva to z prieskumu Globsecu. Organizácia sa na názory pýtala ľudí v Litve, Lotyšsku, Estónsku, Rumunsku, Bulharsku, Poľsku, Česku, Maďarsku a na Slovensku.
Rovnakú otázku ako pri Európskej únii tvorcovia prieskumu kládli aj v súvislosti s členstvom v NATO. Za zotrvanie v Aliancii by hlasovalo 69 percent ľudí na Slovensku. Menšiu podporu má len Bulharsko. Naopak, najviac ľudí by za členstvo v NATO hlasovalo v Poľsku, Maďarsku a Litve.
Podpora Severoatlantickej aliancie však na Slovensku stúpla. Minulý rok by za zotrvanie v NATO bolo len 58 percent opýtaných.
Podľa Kataríny Klingovej z Globsecu prispela k negatívnemu postoju Slovákov k NATO v roku 2022 rozsiahla dezinformačná kampaň zameraná na obrannú zmluvu s USA, ale aj dezinformácie zamerané na možné vyslanie slovenských vojakov na Ukrajinu.
„Efektívna strategická komunikácia od verejných inštitúcií, strategické investície, viera v kolektívnu obranu posilnená vstupom Fínska a Švédska do NATO prispeli k posunom v slovenskom vnímaní smerom k pozitívnejšiemu pohľadu na Alianciu,“ hovorí Klingová.
Rusko za hrozbu pre svoju krajinu považuje 49 percent Slovákov. Menej je to len v Maďarsku a Bulharsku, najviac v Poľsku a Litve.
Slovensko sa ocitlo na čele prieskumu pri vnímaní USA ako hrozby. Spojené štáty považuje za hrozbu 41 percent Slovákov, čo je najviac spomedzi porovnávaných krajín. V prípade Poľska je to len 5 percent.
Západnú spoločnosť a jej spôsob života považuje za hrozbu 44 percent opýtaných Slovákov, čo je rovnako najviac spomedzi všetkých krajín.
Takmer tretina Slovákov považuje Rusko za strategického partnera. V prípade Čechov si to myslí 8 percent ľudí a v prípade Poľska sú to len tri percentá.
Slovensko sa od ostatných krajín odlišuje aj pri vojne na Ukrajine. S tvrdením, že Rusko napadlo Ukrajinu, súhlasí 41 percent Slovákov, čo je najmenej v porovnaní s ostatnými krajinami.
Viac ako tretina Slovákov si myslí, že Západ vyprovokoval Rusko. V susednom Česku je to 16 percent a v Poľsku 5 percent.
Takmer polovica opýtaných zo Slovenska by chcela vidieť Ukrajinu ako neutrálnu krajinu. Podľa troch percent by mala byť členom NATO a 11 percent súhlasí s jej členstvom v Európskej únii.
V porovnaní s ostatnými krajinami by Ukrajinu v ruskej sfére vplyvu chceli najviac Slováci, a to 11 percent. Tesne druhé je Bulharsko s 10 percentami.
Až 36 percent Slovákov si myslí, že totalitný systém bez pravidelných volieb by bol dobrý pre krajinu. Je to porovnateľný výsledok s Rumunskom a len o tri percentuálne body viac ako v Česku.
V Estónsku totalitný systém podporuje 5 percent ľudí, v Lotyšsku 8 percent a v Maďarsku 10 percent. Totalitný systém bez volieb odmietlo 60 percent opýtaných Slovákov.
Médiám dôveruje 50 percent Slovákov, čo je na porovnateľnej úrovni s ostatnými krajinami. Výnimkou je Maďarsko a Bulharsko, kde médiám verí približne tretina opýtaných.
Na Slovensku si 38 percent ľudí myslí, že neziskové organizácie sú zahraniční agenti. Je to druhé najvyššie číslo po Rumunsku, kde je to až 62 percent. Prácu neziskových organizácií vníma ako dôležitú pre spoločnosť 52 percent Slovákov, čo je najmenej. Najvyššiu podporu majú neziskovky v Maďarsku (83 percent).
Viktória Musilová z Globsecu zdôrazňuje, že na Slovensku mimovládne organizácie čelia odporu najvyšších politických predstaviteľov a stávajú sa stredobodom ich záujmu. Dodáva, že sú obviňované z manipulácií či prijímania financií od Georgea Sorosa a vystupujú ako nástroj Západu na podkopanie vlády.
Globsec v prieskume zisťoval aj názory ľudí na kultúrno-etické témy. S tým, že by mali byť zaručené práva LGBTI komunity, ako je napríklad manželstvo, súhlasí 36 percent Slovákov. Najviac ľudí podporilo práva LGBTI v Česku (73 percent) a v Maďarsku (58 percent). Naopak, najmenej v Litve a Bulharsku (po 26 percent).
Rešpekt a toleranciu voči sebe bez ohľadu na sexuálnu orientáciu alebo farbu pleti považuje za dôležité pre spoločnosť 71 percent Slovákov. Menej je to len v Litve (70 percent), najviac v Česku a Maďarsku (91 percent).
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.