Azerbajdžanský prezident K mierovej dohode s Arménskom sme bližšie než kedykoľvek predtým

TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Sme tak blízko, ako sme ešte nikdy neboli,“ povedal Alijev v utorok na margo potenciálneho dosiahnutia mierovej dohody. „Teraz máme spoločnú predstavu o tom, ako by mala mierová dohoda vyzerať. Musíme doriešiť už len detaily... Obe strany potrebujú čas... no majú politickú vôľu to urobiť,“ dodal. 

Alijev v utorok tiež oznámil, že prijal návrh Kazachstanu hostiť stretnutie na úrovni ministrov zahraničných vecí oboch krajín. Úlohu sprostredkovateľa v konflikte Azerbajdžanu s Arménskom sa v minulosti pokúšalo zastávať mnoho krajín vrátane Ruska, Iránu, Spojených štátov, Francúzska či Nemecka. Roky trvajúce mierové rozhovory však dosiaľ nijaký zásadný prielom nepriniesli. 

Samotný Alijev teraz bagatelizoval potrebu dohľadu tretej, nezainteresovanej strany. „Nehovoríme o žiadnom sprostredkovaní (v prípade Kazachstanu), pretože to, čo sa teraz deje na našich hraniciach, dokazuje, že keď nás nechajú osamote... dokážeme sa skôr či neskôr dohodnúť,“ dodal.

Poslednou väčšou ozbrojenou konfrontáciou oboch krajín bola v roku 2020 druhá vojna o separatistický Náhorný Karabach. Leží na území Azerbajdžanu a oficiálne mu patrí, ale bol obývaný najmä Arménmi a mal s Arménskom úzke väzby. Vo vojne za 44 dní zvíťazil Azerbajdžan a ďalšiu bleskovú úspešnú ofenzívu vykonal vlani na jeseň. Separatistická republika Arcach následne zanikla.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan v marci súhlasil s návratom štyroch obcí Azerbajdžanu, ktoré obsadilo Arménsko počas vojny pred troma desaťročiami. Minulý týždeň obe krajiny potvrdili, že vytýčia hranice podľa toho, ako boli vyznačené v časoch Sovietskeho zväzu, a v utorok s demarkačnými prácami začali.

Rozhodnutie však vyvolalo protesty obyvateľov blízkych arménskych dedín. V utorok blokovali dopravu na viacerých miestach na ceste vedúcej do Gruzínska. Obávajú sa, že novo vytýčené hranice ich odstrihnú od zvyšku Arménska a že niektoré ich nehnuteľnosti by sa mohli ocitnúť v Azerbajdžane. 

Podľa AFP je toto územie strategicky dôležité pre Arménsko ako vnútrozemskú krajinu. Vedie tadiaľ dôležitá dopravná tepna do Gruzínska a ruský plynovod a tiež ide o vojensky výhodné pozície.

Jerevan vylúčil, že by pri vymedzovaní hraníc postúpil Baku „akúkoľvek časť zvrchovaného územia Arménska“. Arménsky premiér Pašinjan však zároveň tvrdí, že je potrebné vyriešiť hraničné spory, aby sa predišlo ďalšej vojne.