Predčasné víťazoslávne vyhlásenia ľudí, ktorých nemám rád, ma môžu motivovať, aby som sa im pokúsil v záverečnom účtovaní urobiť škrt cez rozpočet. Zvlášť ak protistranu vnímam ako pyšnú, arogantnú, vyvyšujúcu sa nado mňa, respektíve nad ľudí, ako som ja. Je to len ďalší príklad toho, že naša demokracia sa nebadane pretransformovala na „zábavokraciu“ (vládu zábavy), respektíve „emokraciu“ (vládu emócií). Píše Lukáš Krivošík.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.