Saharský piesok nad Slovenskom Žiadne konšpirácie ani chemtrails, ale pravidelný a prirodzený jav

Tohtoročnú Veľkú noc na Slovensku sprevádzal aj nebývalo výdatný spad saharského prachu, resp. púštneho piesku. Ide o takzvané suspendované častice, hoci aj odborníci pre lepšiu zrozumiteľnosť využívajú vo verejnej komunikácii slová prach či piesok.

Odborne sa týmto javom zaoberajú meteorologické služby, či už na národnej, alebo globálnej úrovni, svojím spôsobom však potrápi každého.

Tento prach sa totiž zaraďuje do kategórie pevných častíc, ktoré sa v ovzduší monitorujú z hľadiska jeho znečistenia. Ide o častice PM 2,5 a PM 10 (číslo znamená veľkosť prachovej častice v mikrometroch, teda tisícinách milimetra).

Podobne ako pevné častice z iných zdrojov, aj púštny prach môže vyvolať pri vysokej koncentrácii dýchacie ťažkosti, rizikovo znížiť viditeľnosť v doprave alebo ohroziť fungovanie elektronických prístrojov pri prieniku do ich útrob.

A tak ako iné zdroje znečistenia, aj prachové častice púštneho pôvodu patria medzi detailne sledované javy. Pri vysokých koncentráciách národné meteorologické služby – u nás Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) – vydávajú príslušné stupne výstrah.

Veľkú skúsenosť so saharským pieskom má Španielsko. Nielen pre geografickú blízkosť a to, že leží priamo na „európskej“ trase, ale aj preto, že na tej „atlantickej“ leží španielska dŕžava Kanárske ostrovy. Aj preto je španielska meteorologická služba v rámci Svetovej meteorologickej organizácie hlavným prevádzkovateľom pozorovaní pohybu prachových častíc atmosférou pre Európu a severnú Afriku.

Nasledujúca animácia zobrazuje presun „mraku“ púštneho piesku z 30. marca, keď sa nachádzal aj nad Slovenskom.

Zdroj: dust.aemet.es

Z animácie vyplýva, že sa piesok nezastavil nad Európou, ale pokračoval až na Sibír.

Na tejto webovej stránke si zároveň môžete zvoliť akýkoľvek dostupný dátum, teda aj obdobia, keď sa saharský piesok na Slovensku vyskytol v minulosti, a pozrieť si putovanie „mraku“ ponad Európu a Slovensko.

Stanica Gánovce zaznamenala rekord

Práve 30. marca zaznamenali merania SHMÚ rekordné hodnoty, aj keď treba doplniť, že optickú hrúbku a objemovú koncentráciu aerosólov zaznamenáva ústav na stanici Gánovce špeciálnym prístrojom až od roku 2014.

Podľa údajov k nám tento rok s prestávkami prúdil saharský prach už spolu 29 dní (medzi februárom a aprílom) a najintenzívnejšia bola takzvaná veľkonočná epizóda, ktorá sa začala 26. marca a skončila sa 2. apríla. Doteraz najdlhšie súvislé prúdenie zaznamenala naša meteorologická služba v roku 2022 – medzi októbrom a novembrom trvalo 18 dní.

Podľa výpočtov sa na našom území počas veľkonočnej epizódy vyskytovalo asi 1400 kilogramov prachu na štvorcový kilometer.

„Vzdialenosť, z ktorej k nám prišiel prach, sa pohybuje približne medzi 2000 až 4000 km. Tento rozsah je preto taký veľký, pretože aj samotná zberná oblasť prachu má relatívne veľký rozsah. Napríklad spätná trajektória pre lokalitu Poprad-Gánovce a výšku 10 a 100 m nad terénom prechádza cez krajiny Západná Sahara, Mauretánia, Alžírsko a Tunisko. Na základe meraní ceilometra zo stanice Poprad-Gánovce možno usúdiť, že prach bol pravdepodobne väčšinou koncentrovaný vo vrstve atmosféry v rozmedzí od zemského povrchu do 2, prípadne až takmer 5 km nad morom,“ uvádza SHMÚ.

Zdroj: SHMÚ

Nielen do Európy, ale aj do Amazónie

Na vyššie uvedenej animácii je zároveň viditeľný pohyb zo Sahary nielen smerom na sever do Európy, ale aj na západ nad Atlantik a ďalej smerom k Južnej Amerike.

Je pritom dlhodobo známym faktom, že saharský piesok, bohatý okrem iného aj na fosfor dôležitý pre rastliny, týmto presunom doslova „hnojí“ oblasť Amazónie. Tamojšia pôda je totiž – napriek extrémnej druhovej rozmanitosti – pomerne chudobná na živiny. To sa prejavuje aj tým, že pri klčovaní amazonského pralesa na poľnohospodárske účely sa táto pôda rýchlo vyčerpá a pre udržanie produktivity musia roľníci pravidelne odlesňovať ďalšie a ďalšie plochy pralesa.

Môžeme to vidieť aj na animácii NASA vytvorenej na základe dlhodobých satelitných pozorovaní. Púštny piesok sa dvíha až v regióne Bodele v africkom Čade – teda zo stredu celej púšte, z dna niekdajšieho jazera.

Saharský piesok síce neobsahuje priamo organické živiny, piesok či prach je však výsledkom zvetrávania hornín a je teda v podstate zásobárňou minerálnych látok, ktoré potrebujú na svoj rast rastliny a cez ne sa potravinovým reťazcom dostávajú aj do tiel živočíchov. Rastlinnou i živočíšnou stravou ich napokon získava aj človek.

Hoci teda na jednej strane prach v ovzduší má svoje bezprostredné negatívne následky, z dlhodobého hľadiska poskytuje (aj) človeku minerálne látky potrebné na fungovanie organizmu.

Púšte – na prvý pohľad prostredie takmer bez života – sú z globálneho hľadiska dôležitou súčasťou vhodných podmienok pre život na celej planéte.

A nejde len o piesok zo Sahary. Francúzski vedci v roku 2003 zistili, že na povrchu alpských ľadovcov sa nachádza piesok z čínskej púšte Taklamakan. Zaujímavosťou pritom je, že tento piesok neputoval kratšou cestou – cez Kazachstan, ponad Európu až do Álp –, ale prakticky obehol celú planétu. Z Číny sa do európskych veľhôr dostal cez Pacifik, Severnú Ameriku a Atlantik. Trasu dlhú zhruba 20-tisíc kilometrov absolvoval približne za dva týždne.

Francúzski vedci v roku 2003 napríklad zistili, že na povrchu alpských ľadovcov sa nachádza piesok z čínskej púšte Taklamakan.

To, ktorým smerom sa púštny piesok zo Sahary pohne a v akom množstve, závisí od aktuálnych poveternostných podmienok. Do Európy ho ženie južný až juhozápadný vietor, a ak na severe Afriky prevláda východný vietor, väčšie množstvá piesku putujú cez Atlantik od Amazónie.

Dôležitou podmienkou je aj výskyt a intenzita púštnych búrok, ktoré zdvihnú prach a piesok do vyšších polôh.

A to, kam sa až dostane, závisí od podmienok na trase, sily vetra, tlaku, vlhkosti či miery iného znečistenia, s ktorým sa mieša.

Od aktuálneho počasia závisí aj to, aké množstvo tohto piesku sa dostane až k nám.

Konšpiračné teórie

Hoci sú presuny púštneho piesku zo Sahary nad Európu pravidelným javom a pri vhodných podmienkach k nim dochádza aj niekoľkokrát ročne, stali sa aj predmetom konšpiračných teórií. Tie ho zväčša spájajú s takzvanými chemtrails.

Ide o tvrdenie, že dopravné lietadlá počas letu do vzduchu vypúšťajú zmes chemických látok s cieľom blokovať ultrafialové žiarenie, ktoré zabíja vírusy, a tým podporovať biznis farmaceutických spoločností, okrem iného cez nútené očkovanie.

Samozrejme, robia tak na príkaz akýchsi tajomných „skutočných“ vládcov sveta, ktorí chcú takto dosiahnuť kontrolu nad populáciou. A v očiach týchto „expertov“ bude prirodzene aj tento článok súčasťou sprisahania, resp. mainstreamovej manipulácie.

V tejto komunite je populárna tzv. bosnianska analýza z roku 2022. Ako šokujúce odhalenie ju priniesli aj české pseudomédiá, napríklad aeronet.

Analýzu si objednal bosniansky aktivista, vyznávač konšpirácií Mirnes Ajanović. Mala dokázať, že v zozbieranej vzorke saharského piesku je mnohonásobne prekročené množstvo aj ťažkých kovov v porovnaní s ich štandardným výskytom.

Medzi konšpirátormi je populárna tzv. bosnianska analýza z roku 2022. Mala dokázať, že v zozbieranej vzorke saharského piesku je mnohonásobne prekročené množstvo aj ťažkých kovov v porovnaní s ich štandardným výskytom.

Samotná laboratórna analýza však žiadne závery neobsahuje. Naopak, konštatuje, že na to, aby sa dal urobiť konečný záver o príčinách zisteného chemického zloženia dodanej vzorky, bolo by treba zanalyzovať aj ďalšie vzorky zozbierané z viacerých lokalít získané predpísanými spôsobmi odberu.

V zásade teda laboratórium hovorí, že to, čo im poslal Ajanović, nie je možné považovať za dôkaz akéhokoľvek tvrdenia.

Hoci teória chemtrails je v našom geografickom priestore najviac populárna najmä v Českej republike, bizarné nápady sa objavili aj na Slovensku.

V roku 2018, po jednej z vĺn saharského piesku, sa regionálna organizácia Kotlebovej ĽSNS v Ružomberku rozhodla urobiť stery z áut a nazbieraný piesok sa hotovala poslať na laboratórnu expertízu. Nezdal sa im magnetizmus tohto piesku. Svojim fanúšikom kotlebovci vtedy oznámili, že o výsledku analýzy ich budú informovať.

Príspevok na sociálnej sieti už nie je dostupný, ale ako sa hovorí, internety si pamätajú a screenshoty tiež:

Pravdepodobne sa však ich „obavy“ nenaplnili, pretože ani o analýze, ani o výsledkoch nebolo od tých čias počuť.

Magnetizmus piesku zo Sahary je pritom prirodzeným a ľahko vysvetliteľným javom. Keďže železo patrí k najhojnejšie rozšíreným kovom na planéte, tvorí súčasť mnohých hornín a nerastov. Inak to nie je ani v oblasti Sahary, kde zvetrávaním pohorí (napríklad Atlasu) dochádza k uvoľňovaniu železitých zlúčenín, ktoré sa potom stanú súčasťou prachového „mraku“ putujúceho aj nad Európu.

Magnetizmus podporujú aj ďalšie kovové prvky, ktoré sa v púštnom piesku Sahary vyskytujú, napríklad nikel a kobalt. Jeho zloženiu práve z hľadiska magnetických vlastností sa špeciálne venuje štúdia vedcov z Liverpoolskej univerzity a americkej MIT.

Túžba človeka ovplyvňovať počasie je pritom taká stará ako ľudstvo samo. Od prvých snáh nakloniť si živly magickými rituálmi až po moderné pokusy vyvolať zrážky (napríklad v Číne) či rozháňanie mrakov kvôli slnečnému počasiu (napríklad v Rusku) rozptyľovaním zmesi chemických látok.

Tieto pokusy a aj ich úspešnosť sú však obmedzené na lokálnu úroveň s nateraz neznámymi dlhodobými následkami.