Opustiť všetko

Evanjelium 23. nedele v cezročnom období (8. 9. 2019) obsahuje okrem iných aj toto zásadné posolstvo: ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom (Lk 14,25-33). Ale zrieknuť sa všetkého môže mať rozmanitú interpretáciu.

(1) Ak zoberieme ako východisko našej interpretácie nedeľné prvé čítanie (Múdr 9,14-18), „zrieknuť sa všetkého“ znamená zriekať sa toho, čo „zaťažuje dušu a čo utláča myseľ (pozemskými) starosťami“. Alebo to znamená „páčiť sa Bohu“. Nechceme sa páčiť nejakému presvedčeniu, ideálu, ale Bohu. To je úplne niečo iné, je to hlboko osobné.

(2) Ak za východisko interpretácie zoberieme slová Žalmistu, pripomenie nám to záver pozemského života: Pane, nauč nás rátať naše dni... Potom „opustiť všetko“ znamená postupne akceptovať svoje odchádzanie. Skutočne opustíme všetko.

(3) Ak za východisko interpretácie zoberieme nedeľné druhé čítanie (List apoštola Pavla kresťanovi Filemonovi 9,12-17), ukáže sa nezvyčajný výklad. Apoštol posiela otrokárovi Filemonovi otroka Onezima, ktorého stratil, lebo mu ušiel. A žiada ho, aby ho prijal ako svojho brata v Kristovi. Je to osobitný druh zrieknutia sa „otroka“, aby našiel brata. V tomto zmysle „opustiť“ znamená nielen opustiť, ale aj „prijať“ toho istého človeka. Apoštol kresťanským presvedčením a skutkami mení spoločenský systém. Aj to je interpretácia Kristových slov „opustiť všetko a môcť byť jeho učeníkom“. Ak kresťanstvo nemení spoločenský systém, treba sa pozrieť na to, ako svoje kresťanstvo žijeme.

Požehnaný Pánov deň prajem všetkým.

Ján Duda

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Ilustračné foto: www.vernuenftig-leben.de