Na konci mája pozvala americká Harvard university kancelárku Merkelovú, tamojšia právnická fakulta jej udelila čestný doktorát, Merkelová pri tej príležitosti predniesla reč, ktorá hladila dušu každého progresívca v publiku. Dan Kaiser v novom Echu (text vyšiel v tlačenom čísle, nie je dostupný online) túto udalosť spojil s historicky prvým miestom v prieskume verejnej mienky v Nemecku, kde tamojší Zelení porazili CDU/CSU. Podľa prieskumu Forsa/RTL z konca mája mali Zelení 27 percent, Únia 26 percent (odkaz na celý prieskum tu). Je to príznačné: čím bližšie je koniec Merkelovej éry, tým viac silnejú Zelení, dá sa povedať, že sú to Merkelovej najautentickejší politickí dediči.
Celá vec má, samozrejme, viacero súvislostí, Kaiser píše o tom, ako sa nemeckí Zelení po kultúrnej hegemónii v nemeckých médiách, kde bývali neúmerne nadreprezentovaní, dočkali aj prvého signálu možnej politickej hegemónie. Nemecko sa podľa neho „stáva pevnosťou zelenej ortodoxie v EÚ“. A to, tvrdí český novinár, neveští nič dobré pre česko-nemecké politické a obchodné vzťahy (v Česku sa vyrábajú motory pre viaceré automobilky koncernu VW, spor o zavedenie novej uhlíkovej dane a pod.).
Stojí aj za pripomenutie, čo hovorila Merkelová na Harvarde, začala aj skončila v angličtine, väčšina prejavu však odznela v nemčine. Študentov vyzvala, aby odmietli „múry v ľuských mysliach, múry ignorancie a obmedzenosti“, harvardskému publiku dokonca „vrátila“ Kennedyho šedivú výzvu, aby tieto múry zvrhli. V prejave zaznelo niekoľko kritických odkazov na Trumpa, bez toho, aby ho menovala, a tiež osobné, priam náboženské vyznanie: „Čokoľvek, čo sa zdá byť nezmeniteľné a stále ako kameň, môže byť zmenené. Každá zmena sa začína v mysli.“
Reportáž DW zachytila študentov, ktorých to oslovilo. Dan Kaiser zase staromódne pripomenul vo svojom texte, že nič z toho, za čo vychválila moderátorka večera a liberálne publikum Merkelovú, nemala táto politička v programe, s ktorým získala mandát vo voľbách (zrušenie jadra, willkomenskultur ani manželstvá pre všetkých), čo je nielen poznámka k stavu nemeckej demokracie, ale aj ďalší rozdiel medzi ňou a Trumpom, o ktorom sa však v médiách píše pomenej.
Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.
Foto: TASR/AP
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.