P. Zajac a Štúr

A ešte ostaňme pri Štúrovi. Literárny vedec Peter Zajac napísal v .týždni zaujímavý text o Štúrových a štúrovských paradoxoch. Píše napríklad o sebaklame štúrovskej generácie romantikov, ktorí mali v 50. rokoch 19. storočia pocit, že prežívajú obdobie nemoty a suchoty. Pritom v oblasti literatúry to ani trochu neplatilo.

Peter Zajac uvádza: "Začiatkom päťdesiatych rokov bola kodifikovaná hattalovsko-hodžovská reforma spisovnej slovenčiny (...), ktorá platí aj s tým ypsilonom až podnes. V roku 1858 vychádzajú (...) prvé dva zväzky Prostonárodných slovenských povestí, ktoré tvoria dnešný základ živej slovenskej literatúry. V rokoch 1854 – 1857 napísal Michal Miloslav Hodža svoje vrcholné dielo Matora, ktoré sa dnes pokladá za syntézu slovenského romantizmu. Andrej Sládkovič napísal Detvana ako vrchol historizujúceho biedermeieru, Janko Kalinčiak prozaickú Reštavráciu."