ŠKOLY: Potvrdené. Cirkevným školám menej

Cirkevné a súkromné školské zariadenia (napríklad škôlka, školská jedáleň či internát) sú už roky finančne diskriminované. Dostávajú z verejných financií menej zdrojov, ako „štátne“. Teda tie, ktoré spadajú pod obce a VÚC. Od nového roka sa pravidlá zmenili, no diskriminácia zostáva. Cirkevné školy sa preto rozhodli ozvať.

Rozdiel vo výške dotácie, ktorú dostanú štátne a neštátne školské zariadenia, predstavuje dvanásť percent. To sa cirkevným školám zdá diskriminačné. Na Gymnáziu svätého Františka z Assisi v Žiline sa rozhodli zorganizovať petíciu proti znevýhodnenému postaveniu cirkevných školských zariadení medzi ktoré patria škôlka, školská jedáleň či centrum voľného času. V texte petície sa odvolávajú na tri dokumenty, podľa ktorých je súčasný stav neprijateľný. Ide o Ústavu Slovenskej republiky, dokument Druhého vatikánskeho koncilu Gravissimum educationis a o zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Práve v tejto zmluve je pod článkom jeden napísané, že katolíckym školám sa zabezpečí rovnaké finančné zabezpečenie ako štátnym. Podľa iniciátorov petície tak štátne orgány zmluvu porušujú. Ďalším z argumentov je platba daní. „Pokiaľ som štandardným platcom daní, tak chcem pre svoje deti štandardné podmienky zo strany štátu bez ohľadu na to, na akú školu si ich prihlásim,“ hovorí pre Postoy.sk hlavný organizátor petície Ján Košút.

Celoslovenská podpora

K téme:
Mal by štát finančne zvýhodňovať verejné (štátne) školy?
Preč s ópiom ľudstva
Horúci zemiak
Zdieľať

Petícia zatiaľ koluje po cirkevných školách. Podľa Košúta má celoslovenskú podporu. K petícii sa pripojili aj na cirkevnom Gymnáziu svätej Moniky v Prešove. Riaditeľ gymnázia Pavol Petrovský hovorí, že boli oslovení priamo iniciátormi petície. Na otázku, či menší podiel financií na školské zariadenia obmedzí ich činnosť, zatiaľ nevedel odpovedať. „Naša škola má zriadené školské stredisko záujmovej činnosti, ktoré je financované z VÚC Prešov a tam prichádza do úvahy obmedzenie financií,“ hovorí Petrovský. K petícií sa pripojili aj na gymnáziu Jána Bosca v Šaštíne-Strážach, kde podľa riaditeľa Marka Nádaského podpísali petíciu učitelia aj žiaci.

Dve roviny problému

Nespravodlivé financovanie školských zariadení nie je novinkou. Celá problematika má však dve roviny. Prvou je množstvo peňazí zo strany štátu. To je voči cirkevným a súkromným školským zariadeniam diskriminačne nastavené už od roku 2003. „Na deti v neštátnych školských zariadeniach pošle štát asi len 2/3 z toho, čo pošle na deti v štátnych školských zariadeniach,“ vysvetľuje riaditeľ Cirkevnej základnej školy s materskou školou sv. Faustíny v Bardejove Martin Šmilňák. Mechanizmom financovania škôl a školských zariadení sa zaoberá už niekoľko rokov.

Pri zmene nariadenia má právo veta Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Bez ich podpisu je zmena tejto právnej normy nemožná. A tu nastáva problém. „Jednoducho ZMOS nechce, aby zo štátu prichádzali rovnaké prostriedky pre všetky školské zariadenia, lebo mestá a obce sú samé zriaďovateľmi svojich školských zariadení a nechcú, aby konkurenčné školské zariadenia dostávali rovnaké finančné prostriedky,“ vysvetľuje poslankyňa Ľudmila Mušková z ĽS - HZDS, ktorá sa podieľala na novelizácii zákona o financovaní školských zariadení.

Hovorkyňa združenia Helena Poláková toto tvrdenie poprela. „Nie je pravda, že ZMOS nechce, aby bola prevádzka súkromných a cirkevných školských zariadení v obci financovaná inou sumou, ako prevádzka obecných školských zariadení.“ Na obhajobu združenia dodala, že ZMOS nedostalo doposiaľ žiadnu sťažnosť na neobjektívne stanovenie výšky dotácie na žiakov neštátnych školských zariadení vo Všeobecne záväzných nariadeniach miest a obcí. V konečnom dôsledku však dôležitú úlohu zohral práve ZMOS. Podľa Šmilňáka ZMOS pri novelizácii tohto zákona „ neustúpil, a tak sa zachoval stav, že štát prerozdeľuje mestám, obciam a VÚCkam rozdielne príspevky na deti v štátnych a neštátnych školských zariadeniach“.

Druhou rovinou problému je prerozdelenie štátneho balíka financií, ktorý dávajú samosprávy jednotlivým zariadeniam. Tu nastala od 1. januára tohto roku zmena, ktorá naštartovala odozvu rodičov v podobe petície. Financovanie však bolo zle nastavené už dávno. Na otázku, prečo sa zástupcovia cirkevných škôl a školských zariadení neaktivizovali skôr, organizátor petície Košút odpovedá: „S myšlienkou petície som prišiel vtedy, keď som sa dozvedel o diskriminačnom financovaní a to v čase, keď som bol zvolený za predsedu rady rodičov pri Gymnáziu sv. Františka z Asisi. Do tohto času som o danom probléme nevedel.“ Riaditeľ cirkevnej školy Martin Šmilňák hovorí, že zriaďovatelia súkromných i cirkevných škôl opakovane vyjadrovali výhrady. Podľa neho sa však stretávali s neochotou a ignoráciou na strane štátnych orgánov a ZMOSu.

Aspoň niečo

Počas predchádzajúcich troch rokov zákon prikazoval samosprávam financovať neštátne školské zariadenia čiastkou minimálne 90 percent z balíka, ktorý na ne poslal štát. „Teda 90 percent z toho neférového 2/3-nového objemu finančných prostriedkov,“ poznamenáva Šmilňák. Po roku 2009 však prechodné ustanovenie o 90-tich percentách padlo. „Mestá, obce a VÚCky tak nemuseli dať neštátnym školským zariadeniam nič,“ hovorí poslankyňa Mušková. Prakticky by to znamenalo ich likvidáciu.

Jedno prechodné nariadenie vystriedalo iné. Opäť prechodné. Od prvého dňa tohto roka vstúpila do účinnosti novela zákona číslo 596/2003, ktorá zaručuje, že v rokoch 2010 a 2011 budú cirkevné školské zariadenia dostávať 88 percent z čiastky, ktorú sa samospráva rozhodne dať štátnym zariadeniam. Súkromné zariadenia však už z tohto kolotoča nešťastne vypadli. V novom nariadení sa spomínajú len cirkevné.

Paradoxom je, že číslo 88 percent môže predstavovať reálne vyššiu čiastku ako predchádzajúcich 90 percent. „Povedzme, že mesto dostalo od štátu 2000 € na „svoje“ dieťa v materskej škole a 1340 € na „neštátne“ dieťa, čo sú spomínané dve tretiny zo sumy na dieťa v štátnom zariadení. Zákon prinútil mesto urobiť nelogickú vec. Ak sa mesto rozhodlo dať na „svoje“ dieťa napríklad 1800 €, na „cirkevné“ dieťa musí dať 88 percent, teda 1584 €. Tak svojmu dieťaťu dáva menej, ako príde zo štátu a „cirkevnému“ dieťaťu viac, ako príde zo štátu,“ vysvetľuje Šmilňák. Týmto argumentom sa bráni aj ministerstvo školstva. Štefan Podolinský z ministerstva diskrimináciu odmieta a hovorí: „Zmena vo financovaní (...) dáva týmto zariadeniam viac istoty a súčasne by mala priniesť aj viac finančných prostriedkov.“ Pre cirkevné školské zariadenia to bude ďalej znamenať menej peňazí, ako pre štátne.

Petícia je doteraz najprudším odporom rodičov, cirkevných škôl a zariadení voči dlhoročnému problému. Stále zostáva otvorený. Na ďalšie dva roky majú minimálne cirkevné školské zariadenia istotu, že dostanú aspoň niečo. Riešením by podľa Šmilňáka mohlo byť „normatívne“ financovanie, ktoré existuje v školách. „ Základné a stredné školy dostávajú prostriedky zo štátu na žiaka. Bez ohľadu na to, kto je zriaďovateľom školy. Podobný princíp by sa mal uplatniť aj v školských zariadeniach,“ uvažuje. Trvalé riešenie je zatiaľ v nedohľadne.

Marek Mačica, Andrea Šalková
Foto: Pavol Rábara

Financovanie školských zariadení (škôlka, školská jedáleň, centrum voľného času či internát):
1. Štátny balík pre samosprávy – štátne zariadenia (100%), neštátne zariadenia (2/3 zo 100%)

2. Prerozdelenie zo strany samosprávy pre neštátne: do roku 2009 – 90% z toho, čo dostali od štátu, od 1.1 2010 – 88% z toho, čo ide na štátne zariadenia

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Sledujte nás na Twitter.com/postoy.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo