Prezident Pellegrini na čele Hlasu Je to poriadne bláznivý nápad

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok sa nechal počuť, že Peter Pellegrini by mohol zostať predsedom strany, aj keby sa stal prezidentom.

„Ja si myslím, že Peter Pellegrini môže byť pokojne predsedom Hlasu aj vtedy, ak bude na pozícii prezidenta. Ak by do toho išiel. Ale som presvedčený, že Hlas má dnes najlepšieho predsedu. Dosiahol ako nováčik na politickej scéne rekordný výsledok 15 percent s Hlasom. Myslím si, že to je primárne jeho zásluha, a budem rád, ak na pozícii predsedu zostane ešte niekoľko rokov,“ povedal Šutaj Eštok pre portál Startitup.

Šéf Hlasu sa chce k budúcnosti strany v prípade svojho zvolenia za prezidenta podrobnejšie vyjadriť pri oficiálnom ohlásení kandidatúry 19. januára.

Nechajme teraz bokom, že len máločo vypovedá o povahe strany Hlas lepšie ako tento výrok ministra Šutaja Eštoka. Skrátka, je to ďalší z projektov, ktoré nedrží pokope nič viac ako osoba jedného politika, a všetci okrem neho si to dobre uvedomujú.

Vráťme sa však k meritu veci, teda k nápadu, že Peter Pellegrini by aj v prípade zvolenia do prezidentskej funkcie zostal na čele Hlasu.

Pri rôznych hodnoteniach slov ministra Šutaja Eštoka sa určite bude často opakovať veta, že prezident by mal byť nadstranícky.

Tu treba povedať, že ide tak trochu o klišé a len máloktorý prezident v našich demokratických dejinách by striktne nastavené kritérium nadstraníckosti splnil. Možno ešte T. G. Masaryk s Václavom Havlom, ale už ani Edvard Beneš celkom nie, keďže väzby s národnými socialistami po zvolení do funkcie úplne nepretrhal.

Michal Kováč zostal po zvolení za prezidenta členom HZDS, odkiaľ ho vylúčili, až keď sa dostal do konfliktu s Mečiarom. Ivan Gašparovič bol ako hlava štátu dokonca čestným predsedom mimoparlamentnej strany HZD.

Nuž a o Andrejovi Kiskovi, ktorý si zo spojenia nadstranícky prezident urobil headline svojej kampane, asi najlepšie vypovedá pasáž z knihy jeho niekdajšieho poradcu Rada Baťa, v ktorej opisuje, ako sa v prezidentskej kancelárii pripravovalo založenie strany Za ľudí.

Naša ústava síce priamo nezakazuje členstvo hlavy štátu v politickej strane, ale nepočíta s prezidentom ako so silným straníckym hráčom. Zdieľať

Nadstraníckosť prezidenta sa často zvykne chybne vykladať akoby v krištáľovo čistej podobe, až v zmysle akejsi apolitickosti hlavy štátu. To však nie je možné. Prezidenti sú politickými aktérmi s politickou minulosťou a často vyhranenými názormi a hodnotami. Pričom vôbec nie je nutné, aby sa ich vzdali a prestali zaujímať postoje ku konkrétnym politickým otázkam.

Musia však akceptovať to, že naša ústava síce priamo nezakazuje členstvo hlavy štátu v politickej strane, ale nepočíta s prezidentom ako so silným straníckym hráčom. 

Slovensko je však napriek priamej voľbe prezidenta parlamentnou demokraciou. Prezident má okrem reprezentácie štátu dovnútra a navonok aj kompetencie, ktoré umožňujú v spolupráci so zákonodarnou a výkonnou mocou zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov.

To predpokladá, že prezident síce koná na základe svojho politického a hodnotového presvedčenia, ale mal by byť autonómny od straníckej prevádzky a nemal by svoje kompetencie vykonávať podľa záujmov konkrétneho politického zoskupenia.

Toto je, samozrejme, ideál, ktorý sa v politickej prevádzke nemusí vždy dariť dokonale napĺňať.

Pokiaľ by však Peter Pellegrini v prípade úspechu v prezidentských voľbách zostal vo vysokej výkonnej pozícii vo vládnej politickej strane, bol by to otvorený rozchod s duchom ústavy. Len ťažko sa dá totiž predstaviť, že prezident by ako predseda parlamentnej strany dokázal postupovať nezávisle od názoru svojich straníkov. Nadstraníckosť by sa už nedala ani len predstierať.

De facto by to znamenalo predefinovanie roly prezidenta oproti tomu, ako sme ju vnímali doteraz.