Napriek tomu, že šanca na zmeny vo volebnom systéme je v súčasnosti malá, keďže SNS je v rámci vládnej koalície za ponechanie súčasného systému a na tieto zmeny treba ústavnú väčšinu, Únia miest Slovenska (ÚMS) predstavila návrh na zmenu volebných obvodov.
Zmena podľa ÚMS spočíva v zachovaní celoštátneho obvodu. „Avšak iba pre účely spočítania hlasov a rozdelenia mandátov medzi politické strany. Vo všetkých ďalších krokoch už systém pracuje s ôsmimi obvodmi v rámci súčasných vyšších územných celkov,“ uvádza sa v návrhu.
„Viem si predstaviť osem volebných obvodov ako nejaký medzikrok s tým, že politické strany by boli zodpovedné za zostavenie kandidátky v každom jednom volebnom obvode,“ povedal prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček pre denník Postoj. Osem volebných obvodov prezentuje ako ideálne riešenie aj KDH.
Únia miest Slovenska vypracovala v tejto súvislosti aj mapu, ktorá ukazuje, aké by bolo zastúpenie regiónov v parlamente. Prepočítali to na počet mandátov v jednotlivých samosprávnych krajoch.
Prepočet však nezodpovedá presnému prepočtu podľa počtu obyvateľov v jednotlivých samosprávnych krajoch. Napríklad Bratislavský kraj by mal síce najviac mandátov, no v počtom obyvateľov je až tretí najväčší kraj po Prešovskom a Košickom kraji.
Rybníček je presvedčený, že oddeľovať štátnu politiku od regionálnej a komunálnej nie je správne.
Návrh docenta politológie na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity Petra Spáča, ktorý si osvojila Únia miest Slovenska, spočíva v zachovaní celoštátneho obvodu, avšak iba pre účely spočítania hlasov a rozdelenia mandátov medzi politické strany.
Vo všetkých ďalších ohľadoch už systém pracuje s viacerými obvodmi, čo znamená, že politické strany by tu na rozdiel od dneška zostavovali niekoľko kandidátnych listín, nie iba jedinú.
Súčasný volebný systém pracuje v dvoch krokoch. V prvom spočíta hlasy a pridelí mandáty stranám, v druhom vyhodnotí výsledky prednostného hlasovania a stanoví, ktorí kandidáti sa stanú poslancami. Náš návrh zmeny do tejto štruktúry vkladá potrebný medzikrok v podobe rozdelenia mandátov do jednotlivých regiónov.
Výsledkom je vysoká proporcionalita, garancia zastúpenia regiónov, zachovanie jednoduchosti, nízka nákladnosť a posilnený vplyv voličov na personálne zloženie Národnej rady Slovenskej republiky. A čo je podstatné, daná zmena nevyžaduje od voličov žiadne náklady na učenie sa novému systému, pretože podoba hlasovania zostane rovnaká.
Návrh zachováva silne férový pomerný volebný systém a vďaka prednostnému hlasovaniu (a menšiemu počtu mandátov za každú stranu v jednotlivých regiónoch) obmedzuje možnosť, aby sa do parlamentu dostávali „neviditeľní“ kandidáti skrytí medzi ostatnými nominantmi na straníckej listine.
Zdroj: Únia miest Slovenska
Rybníček si však myslí, že zmena počtu volebných obvodov nevyrieši podstatu problému. Zmena volebného systému by podľa neho mala prísť ruka v ruke s komplexnou reformou verejnej správy, čiže so zmenou financovania samospráv a s decentralizáciou.
Financovanie samospráv je podľa Rybníčka kľúčové. Na to by sa ani nemusel meniť ústavný zákon, zatiaľ čo na zmenu volebného obvodu áno.

Samosprávy reagujú, že viac obvodov nestačí. Žiadajú komplexnú zmenu verejnej správy od financovania po proces decentralizácie.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.