V Európskej únii na antibiotickú rezistenciu ročne zomiera asi 35-tisíc ľudí

Na antibiotickú rezistenciu podľa Európskeho centra na prevenciu a kontrolu chorôb zomiera v Európskej únii ročne približne 35-tisíc ľudí. Takáto rezistencia sa podľa štatistík stáva tichou pandémiou a rizikom pre ľudské zdravie. Na sociálnej sieti to uviedol Štátny ústav na kontrolu liečiv (ŠÚKL) v reakcii na Európsky deň zvyšovania povedomia o antibiotikách, ktorý pripadá na 18. novembra.

Antibiotická rezistencia je jav, keď baktérie získajú voči antibiotikám určitú odolnosť. Rezistenciu si vytvárajú bakteriálne bunky, čím sa znižuje liečebný účinok antibiotík. „Antibiotiká majú na rezistentné baktérie nižší alebo žiaden účinok, čo má za následok dlhšiu liečbu, prípadne hospitalizáciu pacientov, zvýšenú úmrtnosť, ale aj vyššie náklady na liečbu,“ vysvetlil ŠÚKL.

Rezistencii sa podľa ústavu dá vyhnúť napríklad tým, že ľudia budú predchádzať ochoreniam. Mali by preto dodržiavať správnu hygienu rúk a absolvovať povinné očkovania. Rovnako je dôležité aj vyhýbanie sa infekčným ľuďom.

ŠÚKL odporúča užívať antibiotiká len vtedy, ak je to nevyhnutné. „Antibiotiká neliečia chrípku, prechladnutie ani iné vírusové ochorenie. Nenaliehajte tak na lekára, aby vám ich v tomto prípade predpísal,“ poukázal.

Už predpísané antibiotiká je podľa ústavu potrebné užívať vždy v rovnakom čase. Takisto sa vyžaduje doužívanie celej predpísanej dávky. „To, že už nepociťujete príznaky ochorenia, ešte neznamená, že došlo k úplnej likvidácii baktérie. V prípade nedoužívania liekov sa môže infekcia vrátiť,“ tvrdí ŠÚKL. Doplnil, že baktérie môžu prispôsobiť svoje obranné schopnosti antibiotiku, s ktorým sa stretli, a vtedy vzniká rezistencia.

Čítajte tiež

Slovenská vedkyňa v Izraeli o baktériách Antibiotík sa predpisuje priveľa a užívame ich pridlho. Probiotiká to nevyriešia

Lukáš Kekelák

„Niekedy je lepšie počkať, ako užívať antibiotiká, ktoré človeku nepomôžu,“ hovorí vedkyňa Marta Lukačišinová.

Antibiotiká, ktoré chorému lekár predpíše, sú podľa ŠÚKL určené výhradne jemu a nikdy ich netreba poskytovať iným, aj keď majú rovnaké príznaky.

Slovenská lekárnická komora na sociálnej sieti pripomenula, že pred pár dňami nadobudol účinnosť postup pre manažment pacientov s podozrením na akútne infekcie horných dýchacích ciest v lekárňach. Jeho súčasťou sú správne postupy a pravidlá pri meraní a interpretácii výsledkov hodnôt C reaktívneho proteínu (CRP), vďaka ktorým sa vie rýchlo predbežne odlíšiť vírusová infekcia od bakteriálnej, a tak prispieť k rozhodovaniu o liečbe antibiotikami.

„Keďže si dnes pripomíname Európsky deň zvyšovania povedomia o antibiotikách, považujeme tento štandard za významný míľnik nielen v zvyšovaní komfortu pacienta, ale tiež za prínos v boji s antibiotickou rezistenciou,“ uviedla komora.

Väčšina sezónnych infekcií s príznakmi ako kašeľ, bolesti hrdla či zvýšená teplota je podľa komory vírusového pôvodu. Ich liečba spočíva v režimových opatreniach a potláčaní symptómov liekmi dostupnými bez lekárskeho predpisu. „Vďaka možnosti merania CRP vo verejných lekárňach bude možné pri týchto príznakoch otestovať sa v lekárni, poradiť sa s farmaceutom o ďalšom postupe a prípadnej potrebe lekárskeho vyšetrenia,“ skonštatovala.