Slovensko malo tretí najrýchlejší rast cien nehnuteľností v Európskej únii. Medziročne vzrástli až o 14,4 percenta, pričom priemer Únie je päť percent. Rýchlejšie rástli ceny nehnuteľností už len v Portugalsku a Bulharsku.

Rast cien v SR bol tak rýchlejší ako priemer eurozóny (4,7 percenta) aj celej EÚ (5,1 percenta). Spomedzi členských štátov únie zaznamenali výraznejšie zdraženie iba Portugalsko (17,8 percenta) a Bulharsko (14,8 percenta). Poukázala na to analytička Wood & Company Eva Sadovská na základe aktuálnych údajov Eurostatu.

Ceny nehnuteľností na Slovensku tak podľa nej pokračovali v trende výrazného rastu, ktorý bol pozorovaný počas celého uplynulého roka. „Dvojciferné tempo medziročného rastu pretrvalo už piaty kvartál za sebou, pričom išlo o tretí najvyšší rast za posledných 15 rokov. Nárast cien bol v prvom štvrťroku 2026 evidovaný naprieč celým Slovenskom. Ceny novostavieb medziročne vzrástli o 10,8 percenta, zatiaľ čo existujúce byty a domy zaznamenali zdraženie o 15,2 percenta,“ vyčíslila analytička.

Porovnala tiež vývoj cien bytov a domov v Bratislave a Prahe a v ich bezprostrednom okolí. V prvom štvrťroku 2026 dosiahol nárast cien novostavieb v Bratislavskom kraji 13,1 percenta, existujúce nehnuteľnosti vzrástli o 20,9 percenta. V Prahe bol vykázaný medziročný rast cien v prípade nových nehnuteľností o 11,1 percenta a existujúcich o 11,5 percenta. Obe mestá tak zdraželi výraznejšie v porovnaní s priemerným tempom rastu na národnej úrovni.

„Dôvody zvyšovania cien nehnuteľností určených na bývanie či už v Bratislave, alebo v Prahe sú veľmi podobné. Naďalej výrazne prevláda dopyt nad ponukou. Faktom je, že v posledných rokoch je počet potrebných bytov vyšší ako počet dokončených bytov. Od roku 2024 bol rast cien bytov a domov podporovaný aj poklesom úrokových sadzieb, čo zvýšilo záujem kupujúcich o hypotekárne úvery,“ priblížila Sadovská s tým, že dopyt po nehnuteľnostiach v ekonomike alebo konkrétnom regióne ovplyvňuje aj rast miezd či nízka miera nezamestnanosti.

„Naďalej očakávame pokračujúci rast cien bytov a domov. Avšak nevylučujeme, že v ďalších kvartáloch môže prísť už k určitému spomaleniu tempa rastu, avšak nie k takému výraznému spomaleniu, ako sme pôvodne očakávali,“ avizovala analytička.

Pripomenula, že globálnu aj slovenskú ekonomiku, a teda aj realitný trh, môže naďalej ovplyvňovať pretrvávajúci vojnový konflikt na Blízkom východe. Kľúčovú úlohu pri vývoji cien nehnuteľností zohrávajú najmä úrokové sadzby hypotekárnych úverov, príjmy domácností, ponuka novej výstavby a kvalita lokality.

„Ak by sadzby na hypotékach rástli, financovanie bývania by sa stalo drahším, čo by pravdepodobne viedlo k určitému ochladeniu dopytu po bytoch a domoch. Vyššie úroky však nemusia automaticky viesť k plošnému poklesu cien nehnuteľností, skôr k spomaleniu tempa ich rastu. V období zvýšenej neistoty sa zároveň ešte výraznejšie prehlbuje rozdiel medzi kvalitnými a menej atraktívnymi nehnuteľnosťami,“ doplnila Sadovská.