Ústav pamäti národa ocenil tri osobnosti

Ústav pamäti národa ocenil tri osobnosti
Pavol Hric, zakladateľ Múzea obetí komunizmu v Košiciach. Foto: ÚPN
Ocenenie získali veteráni protikomunistického odboja Ján Zeman a Viliam Šimko a zakladateľ Múzea obetí komunizmu v Košiciach Pavol Hric.
10 minút čítania 10 min
Vypočuť článok
Ústav pamäti národa ocenil tri osobnosti
0:00
0:00
0:00 0:00
Postoj
Postoj
Ďalšie autorove články:

Nové zistenia o Lajčákovi Poradca premiéra Fica sa stal členom dozornej rady Slovnaftu

Hlas podporí otvorenie schôdze k odvolávaniu ministrov

Globálny výpadok softvérovej spoločnosti Cloudflare zasiahol viaceré slovenské weby

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Udelenie Cien Ústavu pamäti národa bolo súčasťou slávnostného otvorenia XIII. ročníka Festivalu slobody.

  • Ján Zeman (1923 – 2023) – Cena ÚPN za odpor proti nedemokratickým režimom a boj za obnovu slobody a demokracie.
    Po komunistickom mocenskom prevrate spolupracoval s americkou vojenskou spravodajskou službou. V roku 1949 ho zatkli, drasticky vypočúvali a za vlastizradu a vyzvedačstvo odsúdili na trest smrti. V roku 1950 ho prezident omilostil na doživotie, z väzenia ho prepustili po 14 a pol roku. Manželka Jána Zemana Oľga bola v tom istom súdnom procese odsúdená na 14 rokov väzenia, prepustená bola po ôsmich rokoch. Po návrate z väzenia oboch postihlo sociálne vylúčenie, nemožnosť zamestnať sa i vážne zdravotné problémy, ktoré boli následkom väzenia. Jánovi Zemanovi bola cena udelená in memoriam, prevzal ju jeho synovec Jaroslav Sandanus. Spomienky Jána Zemana sú dostupné na webovej stránke Ústavu pamäti národa: https://www.upn.gov.sk/sk/jan-zeman-1923-2023/.
  • Viliam Šimko (1911 – 1993)  Cena ÚPN za odpor proti nedemokratickým režimom a boj za obnovu slobody a demokracie.
    V roku 1949 ho zatkli a odsúdili na trest smrti za vlastizradu a vyzvedačstvo. Po necelom roku čakania na popravu mu trest smrti zmenili na doživotie. Väznený bol v jáchymovských uránových baniach i v Leopoldove, kde sa jeho spoluväzňom stal Anton Rašla, ktorý bol v Šimkovom prípade prokurátorom, a vo väznici v Plzeň-Bory. Prepustili ho na amnestiu v roku 1960. Manželka Viliama Šimka Emília bola odsúdená na štyri roky väzenia za neudanie svojho manžela. Viliamovi Šimkovi bola cena udelená in memoriam, prevzal ju jeho syn Miroslav Šimko.
  • Pavol Hric Cena ÚPN za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie.
    Angažoval sa v tajnej cirkvi, v rámci ktorej organizoval tajné katechézy pre deti či výrobu a distribúciu samizdatov. V novembri 1989 patril k prvým organizátorom odporu voči komunistickej diktatúre v Košiciach. Stál pri zakladaní košického Občianskeho fóra. Po roku 1989 pracoval v súkromnom sektore a v lete roku 2021 v Košiciach otvoril Múzeum obetí komunizmu. Multimediálne Múzeum obetí komunizmu sa zameriava najmä na ľudí, ktorí boli perzekvovaní z rôznych politických dôvodov. Prezentuje dve obdobia komunizmu – roky 1945 až 1968 ako roky tvrdých perzekúcií a obdobie od roku 1969 po rok 1989 ako obdobie normalizácie, keď občanov perzekvovali sofistikovanými metódami a držali ich v neustálom strachu. Ďalšie informácie sú dostupné na webovej stránke Múzea obetí komunizmu www.mok.sk. Pavol Hric cenu prevzal osobne.
Príhovor Pavla Hrica pri príležitosti ocenenia od ÚPN:
 
Vážený pán predseda, vážení členovia správnej rady Ústavu pamäti národa, vážení prítomní, prekvapil ma návrh Správnej rady na moje ocenenie. Veľmi si to vážim. Ďakujem Vám. Rád by som však tento odraz „lesku“ otočil tým smerom, kde sú skutoční hrdinovia, a tými sú obete komunizmu.
 
Mali sme možnosť počuť dva úžasné životné príbehy, ktoré si zasluhujú našu úctu a obdiv, a to nie iba v tento večer. V ich túžbe po spravodlivosti a poctivom hľadaní pravdy, pevnom postoji k nej by sme mali nájsť príklad aj pre našu súčasnosť. Snažíme sa o to v Múzeu obetí komunizmu v Košiciach.
 
Poslaním nášho múzea je spoznávať nedávnu históriu, zamýšľať sa nad ňou aj spoznávať príčiny, ktoré viedli k neľudskému zaobchádzaniu s obeťami. Poslaním múzea je tiež vyhľadávať ešte žijúce obete komunistického režimu alebo ich deti a rodiny a zoznámiť sa s ťažkým životom ich predkov. O týchto obetiach sa počas komunizmu mlčalo a z neznámych príčin sa často mlčí aj doposiaľ. Úlohou múzea je spoznávať príbehy týchto ľudí a rozprávať sa o nich doma, v škole aj v spoločnosti.
 
Cieľom múzea je tiež poskytnúť informácie najmä stredoškolskej mládeži, učiteľom histórie, ako aj ostatným návštevníkom v prístupnej podobe. Krátke video príbehy umožňujú spoznávať formy perzekúcií, ale aj spôsob, akým sa obete týchto perzekúcií k prenasledovaniu postavili. Mnohí dokázali znášať nevyhnutné utrpenie statočne, zostali verní pravde a nepodľahli klamstvám, ktoré ich obviňovali často z absurdných vecí.
 
Súčasťou múzea obetí komunizmu je aj Knižnica samizdatu a exilovej literatúry Dr. Fibyho.
 
Knižnica samizdatu približuje príbehy ľudí protikomunistického odboja a dokumentuje samizdaty a pašovanú literatúru. Ľudia samizdatu preukazovali odvahu a statočnosť pri jeho tvorbe aj šírení.
 
Za šírenie „protištátnej“ či „závadnej“ literatúry, ako samizdatovú literatúru označovala štátna bezpečnosť, hrozili vydavateľom aj čitateľom nepríjemné postihy a sankcie: predvolania na výsluchy, odpočúvanie telefónnej linky, ale aj prepustenie zo zamestnania alebo zo školy. Tajná bezpečnosť v čase normalizácie dávala prednosť šikanovaniu pred súdnymi procesmi, ktoré priťahovali pozornosť medzinárodného spoločenstva. Ak však znepríjemňovanie každodenného života ani zastrašovanie vydavateľov neodradilo, siahla štátna moc aj k trestnému stíhaniu, odsúdeniu a väzneniu.
 
Videopríbehy ľudí samizdatu tvoria predmet diskusie so študentmi. Mladí ľudia sú prekvapení, ako sa šírili necenzurované informácie v dobe bez počítačov a internetu.
 
V júni tohto roka sme otvorili novú expozíciu s názvom Bývalá krajská väznica ŠtB. Je umiestnená v budove na Pribinovej ulici, v ktorej dnes sídli Štátna vedecká knižnica Košice.
 
Výstava obsahuje 3D model väznice pred rekonštrukciou pre potreby knižnice, s celami a vyšetrovacími miestnosťami, kde boli väzni nútení priznávať sa ku skutkom, ktoré nikdy nespáchali. V budove je zachovaná jedna väzenská cela, kde sa dá aspoň na chvíľu zamyslieť nad tým, čo mohli väzni v tomto malom priestore prežívať. Panelová časť výstavy prináša informácie o drastických vypočúvacích metódach ŠtB doplnené aj o svedectvá väzňov.
 
Väzni často trpeli hladom, smädom, zimou a nedostatkom spánku. Mnohí väzni znášali takéto utrpenie statočne bez toho, aby zmenili svoj postoj k pravde a odmietli podpísať protokoly s vymyslenými obvineniami a so sfalšovanými výpoveďami. Napriek týmto neľudským podmienkam a neľudským vyšetrovacím spôsobom mnohí väzni dokázali odpustiť svojim mučiteľom. A v tomto krutom prostredí formovali svoj pevný charakter.
 
Hlavné posolstvo nášho múzea je „Obete komunizmu nám pripravili cestu k dnešnej slobode“. Tento odkaz chceme aj naďalej šíriť, pretože za našu slobodu veľa ľudí zaplatilo svojím utrpením a mnohí aj svojím životom.
 
Na záver chcem ešte raz poďakovať Ústavu pamäti národa za ocenenie nášho úsilia šíriť posolstvo obetí komunizmu.
 
A patrí sa poďakovať aj mojej manželke a mojim piatim synom, ktorí mi pomáhajú a podporujú ma. Cenu prijímam s vďakou aj pre spolupracovníkov a všetkých podporovateľov. Ďakujem a pozývam Vás všetkých do Múzea obetí komunizmu v Košiciach.
 
Košice 6. 11. 2023

 

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Ústav pamäti národa
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
pred 2 hodinami

Súhrn udalostí v utorok 18. novembra:

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť