Kresťanský rock surferov zo slnečnej Kalifornie

Všetko je márnosť, chcem viac ako dokážu kúpiť peniaze.
Happy is a Yuppie Word , Switchfoot: Nothing is Sound

Keď som rozmýšľal nad týmto článkom – a on mohol zaručene i nevzniknúť a ostať len v mojej mysli ako mnohé iné – napadlo mi tiež mnoho úvodov. Tento však začnem takou pragmatickou otázkou, lepšie povedané otázkou, ktorá v sebe ukrýva tú najpragmatickejšiu informáciu, ktorú by som vám v tomto článku mohol poskytnúť. Otázke znie: Poznáte kresťanskú skupinu – tým nemyslím skupinu, ktorej členovia by sa deklarovali ako kresťania, ale skutočne kresťanskú –, ktorá predala cez 2 500 000 kusov jedného albumu?

Ja jednu takú poznám a viem, že predaj by bol ešte vyšší, keby poriadne prenikla aj do Európy. Lenže to by práve nemohla byť natoľko kresťanská. Predstavujem vám rockovú skupinu zo San Diega s ktorou som strávil nekonečne veľa hodín svojho života – i teraz ju počúvam – a pokladám ju za najlepšiu skupinu vôbec. Predstavujem Vám skupinu Switchfoot , teda bratov Foremancov – Jona – gitaristu, vokalistu, textára a Tima, ktorý hrá na base, ďalej bubeníka Chada Butlera, Jeroma Fontamillasa – gitaristu a klávesáka, a nakoniec ďalšieho gitaristu Andrewa Shirleyho. Navonok pohľadná chlapčenská skupina s mierne rockerským výrazom a názvom, ktorý patrí do slangu surferov. Jeho význam je však v čase dominujúcich sekulárnych, často veľmi nechutných – Eminem, Marylin Manson, Bloodhound Gang a podobne odporných, no obľúbených kúskov – symptomatický, znamená zaujať na doske opačný postoy proti dominujúcemu smeru, ktorým vás unáša voda, čím chceli chlapci povedať, že ich skupina je o inom ponímaní muziky a života.

Najprv som mal v úmysle napísať v čom sú iní, ale hoci to aj z tohto textu ešte vyplynie, predsa len dám prednosť slovám Jona Foremana: „Najťažší je rozpor medzi tým byť na javisku a snahou byť maličkým. Tendencia v dnešnej kultúre je byť hviezdou, ale ja túžim byť služobníkom“.

Na ceste k úspechu

Niežeby to skupine nešlo skvele už predtým, ale skutočný prelom nastal, keď sa ich piesne objavili v mojom najobľúbenejšom filme A Walk To Remember /2002/ , konkrétne to boli Learning to Breath, Dare You to Move, You a Only you . V súvislosti s tým je dobré spomenúť aj to, že frontman skupiny Foreman naspieval pieseň Someday Day We`ll Know – pôvodne New Radicals – spolu s pôvabnou Mandy Moore. Vráťme sa ale k tomu prelomu, predchádzajúce albumy Legend of Chin /1997/, New way to be human /1999/, Learning to Breathe /2001/ nechal mainstream bez povšimnutia, hoci sa tu objavili tak veľké piesne ako Chem 6a, Home, Life and Love and Why, You – kto videl film a pamätá si, kedy znie táto pieseň, nikdy nezabudne! „mám nádej, že stratím seba pre dobro, dúfam, že ho na konci nájdem, no nie vo mne… ale v Tebe“, – New Way to Be Human – vôbec jedna z najlepších piesní, každý deň prichádza nejaký nový trend za ktorým sa všetci ženú, ale sme stále nekompletní bez toho Boha, ktorý nám dáva spásu, tam je cesta ako byť človekom – Incomplete, Something More (Augustine's Confession), Amy's Song, I Turn Everything Over, You Already Take Me There, Love Is the Movement, Innocence Again, Playing for Keeps, The Loser, The Economy of Mercy, Erosion, Living Is Simple, či samotná Only hope . Teda nielen, že tu boli už všetky piesne, ktoré prelom priniesli, ale na týchto albumoch nenájdete zlú pieseň aj napriek tomu, že nie sú ako u iných skupín písané podľa jednej šablóny a prechádzate od pomalých srdcervúcich rockových balád až po rýchle rockové pesničky. Vždy však výborne nahraté a jednoducho neopočúvateľné, nech ich hoci počúvate stále dokola. Jon Foreman v jednom rozhovore povedal, že ich píše o tretej ráno, dodávam k tomu, že sa mi o takomto čase veľmi dobre písali básne, samozrejme Switchfoot mi robili background.

The Beautiful Letdown

S filmom Walk to Remember tak prišla zmena, skupina sa stála známou a žiadanou. Nový album Beautiful Letdown , na ktorom boli opäť piesne Learning to Breath a Dare You to Move z minulého albumu prekročil všetky očakávania – predalo sa cez 2 500 000 albumov.

O piesňach na tomto albume Foreman povedal – Learning to Breathe: „Veľa som vyrástol tento rok, naučil som sa mnoho o svojich hlbokých potrebách o mojej ľudskej hriešnosti. Ale hlbšie ako toto je, že Kristus ma miluje, nezaobchádza s nami ako si pre naše hriechy zaslúžime a neodpláca nám všetku našu nespravodlivosť. Ako vysoko sú nebesia nad zemou, tak úžasná je Jeho láska k nám. … Učíme sa dýchať v atmosfére Božej dobroty“ .

I Dare you to move , ktorej druhá verzia videoklipu dosť presne ukazuje čo je to switchfoot: „Dostali sme nový deň. Naše oči sú otvorené a možnosti sú pred nami. Budeme žiť akoby v polospánku? Alebo zmeníme náš svet, budeme Kristovými rukami a nohami, soľou a svetlom sveta? Spievam túto pieseň a všetkým na tejto planéte, kde je samoľúbosť najvyšším vládcom“. Toto priviedlo dokonca Marka Josepha, redaktora The National Review pre kresťanskú hudbu k úvahám, či vôbec môže americký sen prežiť skupinu Switchfoot. Áno, tento sen prežil Eminema, Korn a Mansona, hovorí Joseph, ale čo Switchfoot? Čo so skupinou, ktorá znepokojujúco spieva: „Možno žijeme s očami len na pol otvorenými, možno sme pokrčení a zlomení…“ a v ďalšej piesni Meant to Live dodávajú „Boli sme stvorení žiť pre oveľa viac, stratili sme samých seba?“ Nevolajú tieto slová v existenciálnom pnutí s našou dnešnou životnou situáciou po zmene, po ktorej volá aj evanjelium? Nepadá oproti nej vnútorne sekulárny americký sen – teda vyššie spomínanými Foremanovými slovami nemáme byť služobníkmi, namiesto túžby byť hviezdami? Pieseň v tom pokračuje celkom jasným spôsobom: „Všetko v nás volá po druhom /posmrtnom/ živote. Chceme viac ako ponúka tento svet“. Toť paradox života, iba ten, čo ho stratí je skutočne hodný ho nájsť.

Toto sa vinie celým štvrtým albumom Switchfoot, vrátane piesne This Is Your Life: „si tým, kým chceš byť? Je to to, o čom si sníval, keď si bol mladší…“ . Album je opäť plný fantastických piesní, spomeniem ešte aspoň…, ale potom mi napadlo, že to jednoducho nejde, tak spomeniem všetky: More Than Fine, Ammunition – okrem iného kritizuje to, čo sme urobili s láskou, čím naznačuje i jednu z piesní na budúcom albume.

Redemption – na strane spásy, Beautiful Letdown – pomalá pieseň o nasledovaní Krista , Gone – moja vôbec najobľúbenejšia, v ktorej sa spieva, že sme tu len na krátku dobu a každým okamihom sme bližšie k Bohu, tak by sme na to mali pamäť, On Fire – za ktorú určite nie neprávom označili Foremana za princa baladických piesní, Adding To The Noise – v ktorej sa označujú za symfóniu súčasnej humanity, Twenty-Four – ďalšia krásna balada.

Hoci to vypadá, že na tomto albume Switchfoot dávajú skôr znepokojujúce otázky ako odpovede, predsa len nájdeme na ňom aj odpoveď: „Ponesiem kríž a pieseň tam, kde nepatrím“ , čiže odpoveď je v nasledovaní Krista.

Switchfoot dnes

Skupina pokračuje v podobných trendoch aj dnes. Hoci najnovší album Nothing Is Sound je mierne iný – pre tradičnú ne-šablónovitosť ich piesní – pokračuje v tradícií hlbších otázok pátrajúcich po hlbšej podstate človeka ako stvoreného Bohom a jedine ním vykúpeného. V tradícii lásky.

Najlepšie je vypočuť si Foremanove slová o albume: „Tento album bol napísaný niekde medzi požehnaním a ne-požehnaním, medzi dobrým a zlým, niekoľkými malomeštiackými profesionálmi zo San Diega“ . Piesne o živote v jeho inertných paradoxoch. „Pokus urobiť niečo pekné…, pokus spievať niečo pravdivé so zlomeným srdcom. Tento album som napísal o veciach, ktorým nerozumiem“ . Album o tom, že sex, veľké konto a veľká moc vás neurobia skutočne šťastným, o tom, že každý má svoju predstavu dobrého života, no niektoré veci sú len márnosťou ako hovorí Písmo. Je kritikou súčasnej, prázdnej hudby. Foreman hovorí: „Nie, neverím v rock `n` roll…, neverím v seba a neverím vo svet voľného trhu predaja a nakupovania, v ktorom sa cítim uväznený“ . Foreman je smutný, že svet nachádza uspokojenie v takejto nekonečnej prázdnote a dovysvetľuje: „Bol židovský muž, ktorý povedal niečo takéto „Ak sa budete snažiť uchovať svoj život, stratíte ho“. Ja som na ceste, ktorá sa jedného dňa skončí“ a aj tento album berie ako súčasť tejto cesty k tomu aby raz mohol spievať úplne čistú večnú pieseň.

To je teda Nothing is Sound, vedená ústrednou piesňou Happy is a Yuppie Word hľadajúcou skutočnú blaženosť. Osobne sa mi však viac páči pieseň Easier Than Love, ktorá má dnes v úbohosti, v ktorej sa nachádzame, obrovský význam. Dokonca je to téma, ktorá bude podľa istých zdrojov témou prvej encykliky Svätého Otca Benedikta XVI. Slová sú naozaj skvelé:

„Sex je /ekonomický/ statok, predáva autá, predáva časopisy. Návykový opojný nápoj, tlieskaš rukami s jedom prinášajúcim beznádej. Všetci strácajú romantiku, odkedy sa nám láska zmenila na bozkávaciu šou, každý je Casanova…

Je to ľahšie ako láska, je ľahšie klamať, je ľahšie podvádzať, smiať sa a chvastať sa. Je ťažšie postaviť sa k sebe navzájom v noci. Cítiš sa osamelý? Čo sme to spravili? Čo sa to z nás stalo za netvorov? KDE je moja DUŠA?

Sex je priemysel, výkonný riaditeľ, podnikovej politiky, povrchné duchovenstvo, malomeštiacka mládež oslavujúca takzvanú slobodu. Každý propaguje toto bláznovstvo…“.

Keďže je album ešte horúci, nebudem sa mu na tomto mieste viac venovať, dá sa kúpiť i na Slovensku.

Záver

Piesne skupiny Switchfoot pôsobia na človeka osviežujúco a to nielen výbornou hudbou, ktorú si môžete púšťať stále dokola a nielenže vás neomrzí, ale bude vás nútiť, aby ste si i vy spievali, ale aj texty, ktoré majú svoje posolstvo vychádzajúce z viery v Krista Spasiteľa. Samozrejme, skupina a jej piesne nie sú žiadnou bernou mincou vierouky, ale to hádam ani nie je jej poslaním. Tým je skôr to, že nás obracajú správnym smerom a konečne jeden z najväčších plusov Switchfoot je, že existuje moderná skupina hrajúca výbornú muziku, z ktorej slov v nás ostáva príjemný pocit, čo sa o tej mainstreamovej nedá povedať ani náhodou. Dúfajme, že nás o rok prekvapia ďalším albumom.

A celkom nakoniec sa vraciam k celkom subjektívnemu hodnoteniu a priznávam, že nepoznám žiadnu lepšiu skupinu ako týchto kresťanských surferov zo San Diega a tak sa teším na ďalšie hodiny, ktoré strávim ako pri počúvaní ich piesní, tak zvažovaní posolstiev, ktoré nesú.

Peter Frišo

Webová stránka skupiny: http://www.switchfoot.com/
Albumy Beautiful Letdown, Nothing Is Sound a Oh! Gravity možno zakúpiť tu: