SPOLOČNOSŤ: Štefan Barnáš: „Nebalamuťte ľudí...“

V slovenskej verejnosti nenájdeme veľa postáv s jasným pohľadom k amorálnosti riešenia židovskej otázky už v 40. rokoch 20. storočia, jemnocitným sociálnym programom v čase hospodárskej krízy po roku 1929 a zároveň s čírym stanoviskom voči brutalite komunistického systému. Telesná schránka jedného z nich leží na cintoríne v Slovenskej Vsi. Na jeho náhrobnom kameni (od akademického sochára Alexandra Trizuljaka) sa nachádza vyobrazenie srdca, kríža a ostnatého drôtu. Reč je o Mons. ThDr. Štefanovi Barnášovi (1900 – 1964), spišskom pomocnom biskupovi.

Narodil sa v podtatranskej obci Slovenská Ves ako najstarší zo siedmych detí. Po štúdiách na rehoľných gymnáziách sa rozhodol pre kňazskú dráhu. Biskup Ján Vojtaššák ho poslal na štúdia do Prahy. Po vysviacke spravoval farnosť v Liptovskej Revúcej. Zháňal svojim veriacim prácu a všemožne im pomáhal v čase hospodárskej krízy. Neskôr sa stal profesorom a v roku 1945 rektorom spišského seminára. Za spišského pomocného biskupa bol vysvätený v roku 1949. Za biskupské heslo si zvolil tieto slová: „...ut inteligam corde“ (aby som chápal srdcom). O niekoľko mesiacov sa ocitol vo vyšetrovacej väzbe, kde bol psychicky a fyzicky týraný.

„Keď ochorel, dal ho lekár - väzeň previesť do väzenskej nemocnice. Náčelník väznice Jančovič ho dal odtiaľ vyhodiť, nemilosrdne zbiť a poslať späť, lebo vraj iba simuluje,“ spomína si jeden z jeho spoluväzňov. Evanjelický farár (neskorší generálny biskup) Pavel Uhorskai, opísal stretnutie s Barnášom vo väzení takto: „Ponúkol mi kúsok chleba asi ako moja päsť a prosil, aby som ho neodmietol. (Bol to celodenný prídel chleba na jedného väzňa.) Bol som prekvapený, ale ponúkaný chlieb som s vďakou a poznámkou prijal, že neviem, ako si to zaslúžim a že ja ho na oplátku nemám čím počastovať. On o nijaké častovanie nestál, chcel sa so mnou len zoznámiť.“

Aj keď ho v roku 1960 prepustili na slobodu, v dôsledku podlomeného zdravia zomrel vo veku 64 rokov.

Dňa 30. januára 2010 si jeho svedectvo života pripomenuli jeho rodáci, desiatka bývalých politických väzňov, biskup a kňazi spišskej diecézy, ale aj významní historici, príbuzní a spoluväzni. V príspevku Barnášovho synovca Františka Barnáša odzneli spomienky pamätníkov: Viktora Trstenského, Rudolfa Varhola, spoluväzňov a príbuzných.

Iste nielen kňazom by dnes adresoval Štefan Barnáš svoju výzvu: "Kto mlči o bezpráví a krivdách a chváli krivditeľa, že v tom alebo v onom aj dobre robí, len balamutí veriacich a zrádza svoje kňazské svedomie."

František Neupauer
Autor pracuje v Ústave pamäti národa.

Foto: Eva Javorská, Ján Slivinský, archív autora

Z rozhodnutí a výrokov orgánov komunistickej moci k biskupovi Štefanovi Barnášovi:
„Stal ste sa aktívnym a priamym špiónom Vatikánu... chceli ste zbaviť robotnícku triedu jej nadobudnutých práv.. chceli ste napomôcť k rozpútaniu 3. sv. vojny...“
„15 rokov väzenia, peňažný trest 50 tis. Kčs, prepadnutie celého majetku a strata čestných práv občianských na 10 rokov.“
„Zdravotní stav: zvýšený krvní tlak, žaludečný vřed, bolesti v levém kloubu ramenním, stav po vynětí mandlí - klasifikace III, lehčí práce schopen..."
„Prišlo mu pozvanie na II. Vatikánsky koncil v Ríme.. a dajme mu to... aj tak ho tam nepustíme...“
„...jeho trest a tresty ďalších kňazov sú príliš mierne. Súdruhovia, oni chceli zničiť naše ľudovodemokratické zriadenie...“

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo