Zmenila hospodárska kríza atmosféru či zmýšľanie ľudí v inštitúcii, kde pôsobíte?

Na otázku Postoy.sk odpovedali vybrané osobnosti.

Vincent Vattai, konateľ BMW Tempus Group: Osobne som očakával, že zamestnanci v kríze vynaložia väčšie úsilie, budú sa viacej snažiť, pretože úspech v kríze sa ťažšie dosahuje. No nastal paradox v tom, že namiesto aktivity sa skôr u väčšiny zamestnancov prejavuje pasivita, akoby mali novú výhovorku v duchu: „Je kríza, tak ako máme dosahovať výsledky...“

Mons. Andrej Imrich, spišský pomocný biskup: Myslím si, že zmýšľanie ľudí nie je tak ľahko zmeniť. Hovorí sa síce, že príležitosť robí zlodeja, mne sa však zdá, že príležitosť zlodeja nerobí, iba zlodeja odkryje. Ak má niekto zlodejské sklony, nemôže ich prejaviť, ak nebola príležitosť. Ak má príležitosť, tak tie sklony uplatní a tým sa odkryje.

Mnohé nové situácie odkryjú naše skryté náklonnosti. Tak mnoho našich náklonnosti sa odkrylo, keď sme nadobudli slobodu. Mnoho náklonnosti sa odkryje, ak sa človek dostane k moci či k peniazom. Nedá sa povedať, že sloboda, moc, či peniaze zmenili zmýšľanie ľudí. Tieto okolnosti iba preverili kvalitu ich charakteru a odkryli ich zmýšľanie.

Hospodárska kríza je tiež novou situáciou, ktorá odkrýva naše náklonnosti. Okrem iného odkrýva našu „schopnosť“ vlastné zlyhanie často ospravedlňovať hospodárskou krízou, ktorú spôsobili iní. Zmenu atmosféry necítim v najbližšom okolí, ale cítim v celospoločenskom kontexte. Cez médiá vnímam, že niektorí nositelia právomocí sa príliš často vyhovárajú na hospodársku krízu a na chyby svojich predchodcov. Túto vyhováraciu schopnosť v nich nespôsobila kríza, tú majú dávno v krvi, kríza ju len odkryla.

Karol Lovaš, premonštrát, básnik „brat Šavol“: Zmenila a mení. Vniesla a vnáša medzi ľudí strach a neistotu. A to sú vždy nástroje diabla. Myslím, že hospodárska kríza je do určitej miery veľkou virtuálnou realitou, ktorú niektorí využívajú pre vlastný, často osobný prospech.V tomto smere ju nesporne mnohí privítali. Pre "mocných" je dobrou výhovorkou na neplnenie svojich sľubov. Nám ostatným ponúka nový pohľad na "mocných" a šancu naučiť sa v živote správne rozlišovať.

Martin Štochmaľ, audítor v oblasti bankovníctva, spoločnosť Ernst&Young: Šetrenie, ktoré kríza so sebou priniesla, znamenalo pre mnohých stratu zamestnania alebo zníženie príjmu.
Ľudia si viacej začali uvedomovať hodnotu zamestnania a zamýšľať sa
nad pridanou hodnotou, ktorú svojou pracou tvoria.
Šetrenie v osobných výdavkoch zas nutne vedie k podrobnejšiemu skúmaniu
spotrebných návykov a priorít. To samozrejme ovplyvnilo aj postoj ľudí k veciam okolo a možno aj priviedlo pred otázku za čím sa oplatí naháňať.
Na druhej strane, stres, napätie a neistotu, ktoré kríza priniesla, motivovala ľudí k väčšej usilovnosti, kreativite, hľadaniu nových riešení a príležitostí aj k väčšej súdržnosti, tímovosti a spoluzodpovednosti. Škoda, že to neplatí pre všetky organizácie, obzvlášť pre štátne. Keďže si môžu dovoliť žiť na dlh, ktorý navyše
nebudú v budúcnosti splácať, brzdia v rozvoji a prekonaniu krízy
všetkých ostatných. Strata práce a existenčné problémy mnohých poctivo
pracujúcich im ostávajú vzdialene. Takýto postoj ma daleko od
solidarity.

K téme:
Pozrite si ostatné otázky v ankete pre vybrané osobnosti.
Zdieľať

Ján Košturiak, prezident a spoluzakladateľ spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia: Môžem hovoriť o našej firme, ale aj o firmách našich zákazníkov, s ktorými máme veľmi úzke kontakty. Cítime väčšiu vzájomnú súdržnosť a obetavosť ľudí.

Na druhej strane v manažmente cítime väčšiu zodpovednosť, orientáciu na zákazníkov a inovácie. Myslím si, že si ľudia začínajú stále viac vážiť prácu, prejavuje sa u nich viac proaktivity a snahy učiť sa nové veci.

Kríza preveruje ľudské charaktery, partnerstvá a dôveru. Z tohto hľadiska – vďaka za ňu. Čaká nás však ešte dlhá škola, ktorá nás bude musieť naučiť, že rast sa nedá budovať na získavaní jednostrannej výhody, že rast nie je iba o ekonomických ukazovateľoch, ale aj o vzťahu k ľuďom a kvalite ich života, prírode, spoločnosti. Čo sa týka našej firmy, kríza nás donútila ešte viac inovovať a internacionalizovať naše činnosti a ešte viac sa učiť nové veci ako doposiaľ.

Zuzana Humajová - Zimenová, analytička Konzervatívneho inštitútu: Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika je nezávislý think-tank, ktorý pôsobí ako nezisková organizácia. Neprodukujeme žiadne zisky, iba idey, v ktorých sa odrážajú názory na aktuálne dianie v spoločnosti, naša existencia je preto závislá od vonkajšej podpory. Naše aktivity smerujú k vytvoreniu slobodného podnikateľského prostredia, k posilneniu transparentnosti politiky vlády a k eliminácii štátnych regulácií vo všetkých sférach spoločenského života. Fungujeme vďaka úspešnému sa zapájaniu do rôznych grantových schém a taktiež vďaka záujmu neveľkej skupiny donorov a drobných darcov, ktorých podpora je však skromná a nestála. Pasovanie sa s existenčnými problémami však nie je pre nás novou výzvou, je to problém dlhodobý, a nie je ani tak odrazom krízy hospodárskej, ako krízy hodnotovej, ktorá je na Slovensku oveľa hlbšia.

Marcela Dobešová, predsedníčka Fóra života: Moji blízki spolupracovníci krízovo rozmýšľajú od samého začiatku spolupráce so mnou, pretože cieľová skupina našich klientov sú buď neziskové organizácie alebo ľudia v núdzi.

Vďaka nastavenému systému financovania mimovládnych organizácií nie je žiadna istota inštitucionálnej stability tohto sektora. Takže kríza je tu stále a pomaly a isto sa vytráca občianska spoločnosť...

Prednedávnom som dostala otázku (ako podnikateľka), že ako si určujem hranicu, kedy mám pre seba a moju rodinu dosť a kedy už dávam ďalej. Zrejme takto rozmýšľa väčšina spoločnosti, pretože na projekte Zachráňme životy, ktorý žije len z darcovstva, výrazne klesajú dary v porovnaní s minulým obdobím.

Čo sa týka pomoci núdznym, vzniká nová skupina rodín alebo osamelých žien s deťmi, ktoré podľahli sile reklám a cez rýchle finančné služby prichádzajú o strechu nad hlavou. Maximalizácia zisku v podnikateľskom prostredí nemá hranice a je neúprosná, preto som na pochybách, či vôbec ide o krízu, alebo o marketingový ťah určitej skupiny vyvolať strach. Aj takto vnímam krízovú atmosféru.

Peter Badík, podnikateľ, MyEnergy: Keďže pracujem v oblasti, ktorá je na Slovensku nová a prechádza rozvojom, kríza sa nás veľmi nedotkla. Pravé naopak, v tomto roku sme rástli a prijímali nových kolegov. Skôr v súkromí som sa stretol s niekoľkými prípadmi, keď krízou spôsobená nezamestnanosť postihla ľudí z môjho okolia. Práve jej nárast hodnotím ako jeden z najhorších prejavov krízy. Morálne škody, ktoré na ľuďoch zanecháva, nemožnosť nájsť si uplatnenie, frustrácia a strata pracovných návykov sú azda ešte horšie ako finančné dopady. Malo by byť hlavným cieľom dobrej hospodárskej politiky zvýšiť pružnosť trhu práce, tak aby títo ľudia dostali čo najskôr možnosť sa opäť zamestnať.

Ján Duda, profesor kánonického práva: Myslím, že nie pod vplyvom hospodárskej krízy. Kríza je tu ešte veľmi krátko a jej dopad na zmýšľanie ľudí sa objaví výraznejšie trochu neskôr. Som však presvedčený, že sa v oblasti zmýšľania ľudí a vzájomných medziľudských vzťahov posúvame k výrazným zmenám. V prirodzenej rovine sa tieto zmeny "točia" okolo témy chápania a praktického využívania slobody, kde na jednej strane človek je hodný slobody a má právo existovať v slobode, ale na druhej strane to vyvoláva aj množstvo otázok (a možno už aj čiastkovych odpovedí) ako chápe človek svoju slobodu, aký rozsah slobody si "privlastňuje", či v mene svojej slobody si nerobí otrokov z iných "slobodných" ľudí, či ho nepochopenie a zneužívanie slobody napokon neprivádza i iným druhom otroctva, závislosti alebo či ho to napokon nezahubí? V metafyzickej rovine sa tieto zmeny zase "točia" (v judaisticko-kresťanskej tradícii) okolo pokušenia, ktoré zaznelo už na "počiatku" ľudského pokolenia: neposlušnosťou voči Bohu, jeho ignorovaním, sa sám človek stane bohom! A dejiny sú potom dejinami ľudských mravných víťazstiev, ale i hrozných ľudských pádov.
Prirodzenú i metafyzickú rovinu chápem akoby "dve vedľa seba idúce dve koľajnice". Áno, som presvedčený, že sa posúvame k výrazným zmenám v oblasti zmýšľania ľudí i atmosféry v spolunažívaní. Ale priznávam, že mi to nie je ľahostajné, ktorým smerom. Lebo ako veriacemu mi nie je ľahostajné, či človek umiera dôstojne ako človek alebo ako úbohý boh.

Jozef Kováčik, hovorca Konferencie biskupov Slovenska: Otcovia biskupi vnímajú dopad krízy veľmi citlivo. Zasiahla totiž hlavne tých najzraniteľnejších. Práve preto sa ukazuje ako veľmi efektívna aktivita rôznorodých charitatívnych inštitúcií a spolkov, ako aj vzelávacích inštitúcií, ktoré pomáhajú ľuďom nájsť uplatnenie i v krízových situáciách. Jednou z najefektívnejších pomôcok pri tejto činnosti sa stala aj sociálna encyklika Benedikta XVI. Caritas in veritate, ktorá vyšla v čase hospodárskej krízy. Dnes už totiž nikto nepochybuje, že základným koreňom krízy je ľudský egoizmus.

Postoy.sk vám bude každý týždeň ponúkať názory vybraných osobností na konkrétne otázky.
Foto: Flickr.com

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo