"Systém vonkajšej bezpečnosti, do ktorého je Arménsko zapojené, je neefektívny v súvislosti s ochranou našej bezpečnosti a arménskych záujmov," uviedol arménsky premiér Nikol Pašinjan niekoľko dní po tom, čo Azerbajdžan dosiahol víťazstvo v spornom regióne Náhorný Karabach. Pašinjan tak podľa agentúry AFP signalizoval odklon od Ruska v rámci zmeny v smerovaní zahraničnej politiky.
Arménsko je súčasťou Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB), ktorá pozostáva zo šiestich postsovietskych krajín a dominuje jej Rusko. Podobne ako NATO aj OZKB sľubuje, že bude brániť svojich členov, ak budú vystavený útoku.
Rusko, ktoré v súčasnosti vedie boje na Ukrajine, však odmietlo prísť Arménsku na pomoc pri najnovšom konflikte v Náhornom Karabachu. Moskva pritom uviedla, že samotný Jerevan uznáva, že toto sporné územie je časťou Azerbajdžanu.
"Všetkým je jasné, že nástroje OZKB a nástroje arménsko-ruskej vojensko-politickej spolupráce sú neefektívne pre ochranu vonkajšej bezpečnosti Arménska," uviedol Pašinjan. "Musíme transformovať a rozšíriť nástroje vonkajšej a vnútornej bezpečnosti Arménska v spolupráci so všetkými partnermi, ktorí sú pripravení na obojstranne výhodné kroky."
Arménsko by podľa neho malo ratifikovať Rímsky štatút, ktorým bol založený Medzinárodný trestný súd (ICC). Rusko pritom nie je jeho súčasťou a ICC vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.
"Toto rozhodnutie nie je mierené priamo proti OZKB a Rusku. Súvisí so záujmami našej krajiny a jej vonkajšou bezpečnosťou. Prijímanie takýchto rozhodnutí je našim zvrchovaným právom," povedal Pašinjan.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.