Aktualizované 18. septembra o 18.27 o vyhlásenie Maroša Žilinku v súvislosti s prezidentskou kandidatúrou

Generálny prokurátor Maroš Žilinka označil podanie prezidentky na Ústavný súd za účelový návrh. „Spor o výklad ustanovení ústavy bol umelo vytvorený,“ tvrdí s tým, že podľa neho ide o divadlo a hru.

Prezidentka Zuzana Čaputová sa obrátila na Ústavný súd minulý týždeň. Žiada, aby posúdil výklad ústavy v súvislosti s činnosťou generálneho prokurátora. Hlava štátu uviedla, že ešte v marci tohto roka požiadala Žilinku o zaslanie všetkých rozhodnutí generálneho prokurátora a prvého námestníka, vydaných podľa paragrafu 363.

Žilinka prezidentke oznámil, že jej nemôže vyhovieť. Čaputová je však presvedčená, že má právo požadovať od generálneho prokurátora primeranú súčinnosť a ten je povinný túto súčinnosť bez zbytočného odkladu poskytnúť.

Hlava štátu pri podaní návrhu uviedla, že podľa nej je legitimita generálneho prokurátora odvodená predovšetkým od menovania prezidentkou, a preto je ústavne legitímne a predvídateľné, že prezidentka, zabezpečujúc riadny chod ústavných orgánov, disponuje primeranou ústavnou kontrolnou právomocou aj voči činnosti generálneho prokurátora.

Generálny prokurátor sa nezodpovedá prezidentovi, tvrdí Žilinka

Žilinka v reakcii na tlačovej konferencii povedal, že zo strany Čaputovej nebola úprimná snaha spor o výklad ustanovení riešiť. „Podanie návrhu zapadá do súkolia sústavných útokov,“ dodal. 

Hovorí, že prezidentka od neho žiadala všetky rozhodnutia, ktorými vyhoveli návrhom obvinených na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní. Žiadala tiež všetky upovedomenia, ktorými nebolo vyhovené návrhom na tento inštitút. „Ide o štádium neverejného prípravného konania a pani prezidentka nie je orgán činný v trestnom konaní,“ zdôraznil Žilinka.

„Ústava nepriznáva prezidentovi oprávnenie kontrolovať rozhodovaciu činnosť generálnej prokuratúry v konkrétnych veciach. Generálny prokurátor nie je zodpovedný prezidentovi, ale Národnej rade. Prokuratúra, na čele ktorej stojí generálny prokurátor, nie je súčasťou výkonnej moci, ktorej predstaviteľom je prezidentka,“ uviedol.

Dodáva, že nadradenosť prezidenta nad generálneho prokurátora nevyplýva ani z oprávnenia prezidenta podávať návrh na disciplinárne stíhanie generálneho prokurátora.

Čaputová sa v návrhu odvolávala aj na zabezpečovanie riadneho chodu ústavných orgánov. Podľa Žilinku tento pojem neznamená kontrolu rozhodovacej činnosti v konkrétnych trestných veciach. „A už vôbec nie v takom veľkom plošnom rozsahu, ako sa dožadovala prezidentka,“ poznamenal.

Žilinka priblížil, že v apríli po doručení žiadosti od prezidentky ju požiadal o osobné stretnutie. Na jeho list však prezidentská kancelária nereagovala. Dodal, že bez odozvy zostala aj jeho pozvánka prezidentke na návštevu generálnej prokuratúry.

Kritizoval tiež vyjadrenia Čaputovej na festivale humoru a satiry Kremnické gagy. Hlava štátu na ňom spomínala podanie na Ústavný súd aj disciplinárne konanie.

„Považuje niekto v tejto spoločnosti, kto je čo i len trochu príčetný, aby sa Kremnické gagy alebo iné takéto podujatie stalo platformou na diskusiu o tom, či sa podá alebo nepodá disciplinárny návrh na generálneho prokurátora? To snáď nikto nemyslí vážne. To je zosmiešňovanie a dehonestovanie úradu prezidenta aj generálneho prokurátora,“ zdôraznil.

Žilinka uviedol, že si stojí za každým jedným rozhodnutím podľa paragrafu 363. „Budem za ne zodpovedať, aj keby ma mali ukrižovať,“ vyhlásil.

Prezidentka reagovala z New Yorku

Na tlačovú konferenciu generálneho prokurátora reagovala prezidentka z New Yorku, kde sa zúčastňuje na Valnom zhromaždení OSN. Tvrdí, že k téme využívania paragrafu 363 sa vždy stavala vecne a odborne a k možnosti podania disciplinárneho návrhu na Žilinku sa vyjadrovala iba v spojitosti s otázkami novinárov.

„Za krokmi prezidentky smerom k Ústavnému súdu je presne opačný úmysel, než prezentuje generálny prokurátor - prezidentke ide o vyriešenie sporných ústavnoprávnych otázok bez ohľadu na osobu generálneho prokurátora alebo osobu prezidentky, a teda o výklad ústavy, ktorý bude platný voči všetkým," informoval hovorca prezidntky Martin Strižinec.

V prípade aktuálneho podania na Ústavný súd ide podľa prezidentského paláca o vyriešenie spornej ústavnoprávnej otázky, či môže generálny prokurátor odmietnuť prezidentke poskytnúť svoje rozhodnutia pre výkon jej právomocí.

„Napriek zjavne osobnej rovine zo strany generálneho prokurátora sa prezidentka k mnohým výzvam na podanie disciplinárneho návrhu stavia vecne a bez argumentov tomuto tlaku nepodľahla. Akýkoľvek záujem o živé kauzy prezidentka dôrazne odmieta," dodal Strižinec.

Avizuje rozhodnutie, prezidentskú kandidatúru odmieta

Maroš Žilinka sa sa tiež vyjadril, že pred voľbami nechcel vstupovať do verejného priestoru a nechcel, aby bola prokuratúra vtiahnutá do politického boja. „Žiaľ, iné osoby a v danom prípade aj prezidentka ma do tohto súboja vtiahli, a preto tú nadmernú korektnosť dnes budem musieť opomenúť,“ hovorí.

Vyhlásil tiež, že posledné udalosti a útoky voči jeho osobe ho prinútili rozmýšľať o veciach, o ktorých by inak neuvažoval. „Moje vnútorné rozhodnutie som už prijal a najbližšiu rodinu som už o mojich zámeroch informoval. V rozumnom čase o tom bude informovaná aj verejnosť,“ povedal bez konkrétnych podrobností.

V súvislosti so Žilinkom sa už dlhodobo v médiách spomína možná prezidentská kandidatúra. K nej sa na tlačovej konferencii nevyjadril, keďže tá bola bez možnosti kladenia otázok.

O pár hodín neskôr však na sociálnej sieti odmietol, že by jeho rozhodnutie súviselo s bojom o prezidentský palác. Tvrdí, že kandidatúru už v minulosti jasne poprel.