Ružomberčania sa snažia zachrániť kaštieľ sv. Žofie, oslovili prezidentku

Obyvatelia Ružomberka i jeho okolia, ako aj širšia kultúrna verejnosť sú už dve desaťročia traumatizovaní stavom kaštieľa sv. Žofie, jednej z najvýznamnejších pamiatok v regióne.

„Namiesto toho, aby sa našlo dostatok vôle a prostriedkov na dôstojnú rekonštrukciu, mesto Ružomberok v roku 2002 kaštieľ predalo súkromnému subjektu, ktorý jednu jeho časť zbúral a na jej mieste vybudoval priestor pre hypermarket Hypernova, čo je vzhľadom na status kaštieľa ako národnej kultúrnej pamiatky nepochopiteľné,“ píše sa v liste prezidentke, ktorí jej adresovali ružomberskí architekti, advokáti, historici, ale aj širšia odborná verejnosť.  

Druhá časť kaštieľa mala byť využívaná na verejné účely, ale dodnes sa tak nestalo. Od tých čias sa ružomberský kaštieľ sv. Žofie podľa signatárov dostal do frazeológie ako príklad barbarskej devastácie významnej kultúrnej pamiatky.

Kaštieľ v roku 2015 po odchode spoločnosti AHOLD zmenil vlastníka, ktorý posledný rok predstavil vlastný projekt vybudovania luxusných bytov v kombinácií s rekonštrukciou obchodného centra.

„Súčasný vlastník stavby začal s rekonštrukciou bývalej Hypernovy, zvyšnú časť kaštieľa chce prestavať na byty v štýle, ktorý obsahovo popiera charakter renesančnej stavby a jej prístupnosti pre verejnosť. Tým by došlo k definitívnemu zániku kaštieľa a nezhojiteľnej rane na duši obyvateľov nášho regiónu,“ píše sa v liste prezidentke, ktorí jej adresovali Ružomberčania.   

Napriek skeptickému názoru verejnosti a zatiaľ neprejavenej ochote mesta túto situáciu riešiť sa s týmto stavom nechcú zmieriť. Sú presvedčení, že spoluprácou súkromného a verejného sektora je možné kaštieľ zachrániť a dostať do pôvodnej podoby. Spracovali aj nákres, ako by vyzeral kaštieľ po rekonštrukcii.

„Peniaze na kúpu a obnovu kaštieľa nemáme, ale pri ochote orgánov územnej samosprávy a štátu, podnikateľského i tretieho sektora by bolo možné kaštieľ odkúpiť, obnoviť a zmysluplne využívať. Rešpektujeme vlastnícke právo súčasného vlastníka stavby, ale myslíme si, že by mu mesto v spolupráci so štátom mohlo ponúknuť iný vhodný objekt, kde by mohol svoj podnikateľský zámer realizovať bez toho, aby došlo k zničeniu národnej kultúrnej pamiatky,“ ponúkli návrh signatári.

Signatári sa preto obrátili na prezidentku, či by sa práve s jej pomocou podarilo dospieť k urýchlenému riešeniu, vhodnému tak pre vlastníka kaštieľa, ako aj zachraňujúcim kultúrne dedičstvo Slovenskej republiky.

Medzi signatármi listu sú architekti Martin Bišťan, Vavrinec Kendera, Richard Kalmár, historici Rastislav Molda a Peter Dvorský, krajinár Peter Jančura, či advokáti Ján Bartánus a Peter Svrček.