Ivan Korčok kandiduje za prezidenta Slovensko musí ísť dolu z barikád, hovorí ako občiansky kandidát

Bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok za SaS oznámil na tlačovej konferencii v Banskej Bystrici svoju kandidatúru. Do prezidentských volieb pôjde ako občiansky kandidát. Bude tak musieť vyzbierať 15-tisíc podpisov.

„Po 30 rokoch v diplomatickej službe som sa rozhodol uchádzať o úrad prezidenta Slovenskej republiky. Celý profesionálny život som strávil v službe vlasti, presadzoval som záujmy Slovenskej republiky, bojoval o naše miesto v Európe aj vo svete. Vždy som namiesto konfliktu hľadal dohodu a namiesto hádok spoluprácu. Som pripravený,“ uvádza Korčok na svojej internetovej stránke ivankorcok.sk, ktorá Korčokovu kandidatúru prezradila ešte pred oficiálnym oznámením.

Korčok na tlačovke viackrát zdôraznil, že svoju kampaň ešte neodštartoval a nechce zasahovať do kampane pred parlamentnými voľbami. O bližšej vízii bude informovať až po nich, keď sa ukáže, v akej situácii bude krajina.

„Na Slovensku počuť názory, že hrozby prichádzajú zo Západu. Pojem vlastenectva si privlastnili osoby, ktoré vidia hrozbu v západných demokratických hodnotách. Chcem vysvetliť, že Slovensko ich potrebuje na to, aby sme mohli napredovať,“ povedal bývalý diplomat a dodal, že oslavy SNP zorganizované stranou Smer vo Zvolene označil za cynické.

„Slovensko dnes potrebuje ísť z barikád dolu, začať sa normálne medzi sebou rozprávať.“

S Čaputovou nie sme jedna k jednej

Korčok patril k tým, ktorí si podľa informácií denníka Postoj už od začiatku roka sondovali nálady prezidentky vo veci jej opätovnej kandidatúry, keďže dlhší čas prichádzali signály, že Zuzana Čaputová nechce v službe pokračovať.

Tvrdí, že so súčasnou hlavou štátou nemá na všetko rovnaké názory, nechcel však špecifikovať, v čom konkrétne. „Ja som chcel teraz povedať, že každý má svoj postoj ku konkrétnym záležitostiam. To nikdy nie je jedna k jednej,“ povedal a dodal, že sú mu vlastné mnohé východiská, z ktorých robila politiku. Je pripravený aj na konfrontáciu.

Korčok zároveň necíti, že by mal nejakú ideologickú nálepku.

Na otázku, ako si chce získať konzervatívnych voličov, ktorých potrebuje na víťazstvo vo voľbách, reagoval: „Budúci rok mám 60 rokov. Ja už iný nebudem. Budem komunikovať veci tak, aby som vedel povedať konzervatívnemu aj liberálnemu voličovi, že úrad prezidenta môže byť ten, kde sa nebudú zbiehať všetky protichodné názory, ale bude vedieť krajinu aj z tohto úradu ťahať dopredu.“

Reprofoto internetovej stránky ivankorcok.sk.

Korčok tvrdí, že má vlastné limitované zdroje na kampaň. „Budem asi prvý prispievať na môj transparentný účet. (...) Nemám to zázemie, ktoré mali moji predchodcovia, neprichádzam z podnikateľského sektora, ale dám tam rozumnú sumu, ktorou budem chcieť povedať, že verím sám sebe,“ uviedol.

Už keď sa lúčil so slovenskou diplomaciou, v ktorej pôsobil od roku 1992 a prešiel tak všetkými vládnymi garnitúrami od Vladimíra Mečiara cez Mikuláša Dzurindu, Roberta Fica až po Igora Matoviča, hovoril, že je „pripravený naďalej maximálne pomáhať tomu, aby si Slovensko udržalo súčasné zahraničnopolitické smerovanie“, hoci ešte tvrdil, že sa do politiky „nechystá“.

To, že sa snaží osloviť budúcich voličov, predznamenali aj jeho sociálne siete, kde sa pár mesiacov neprezentuje len svojimi mediálnymi výstupmi, diskusiami s mladými diplomatmi či politickými vyhláseniami, ale aj zdieľaním svojho súkromia.

Viacerí zákulisní hráči hovorili, že Korčokove prezidentské ambície boli od začiatku väčšie ako stranícke. Aj z toho dôvodu odmietol byť jednotkou kandidátky SaS v predčasných voľbách. Ak by bol uspel vo voľbách, Sulík mu chcel prenechať aj svoju predsednícku stoličku. V apríli však už Korčok napriek pozvaniu neprišiel ani ako hosť na stranícky kongres SaS, hoci bol jej nominantom na poste ministra zahraničia.

Okrem Sulíka ho do straníckej politiky volali viacerí, či už Demokrati Eduarda Hegera, alebo ešte pred ním Modrí Mikuláša Dzurindu. Všetkých odmietol.

Na kandidatúru Korčoka nepriamo vyzvala aj prezidentka

Pred oficiálnym známením Korčokovej kandidatúry ho na tento krok nepriamo vyzvala aj Zuzana Čaputová. Stalo sa tak v diskusii na júlovom festivale Pohoda.

Na otázku Štefana Hríba, či má v trojici možných prezidentských kandidátov – Jána Kubiša, Petra Weissa a Ivana Korčoka – svojho favorita, odpovedala: „Nie všetky tri mená ohlásili, že budú kandidovať, ale minimálne v tom jednom prípade dúfame. Takže áno,“ reagovala končiaca hlava štátu.

Korčoka podľa jeho slov chceli verejne podporiť viaceré osobnosti, ale zatiaľ sa rozhodol oznámiť kandidatúru sám. Na tlačovej konferencii v Banskej Bystrici sa však ukázal Sergej Michalič, ktorý sa pohybuje v pozadí slovenskej politiky od roku 1990. Bol bývalým poradcom prezidenta Andreja Kisku a expremiéra Mikuláša Dzurindu, ktorému robil aj hovorcu. Michalič pre Postoj nechcel potvrdiť, či je súčasťou Korčokovho tímu, na tlačovke sa vraj zúčastnil preto, že šiel okolo. Po skončení Korčokovho vystúpenia však odchádzali spolu.

Ivan Korčok zatiaľ nerokoval ani o podpore s politickými stranami a chce sa držať tiež mimo predvolebnej parlamentnej kampane. Slovensko podľa neho dlhé roky prešľapovalo na mieste a je potrebné urobiť všetko pre to, aby sa krajina vymanila zo stagnácie.

Ku Korčokovi ako k svojmu kandidátovi sa napriek tomu už predbežne hlási SaS. Podpredseda liberálov Branislav Gröhling ešte pred oznámením Čaputovej nekandidovať označil Korčoka za jej dôstojného nástupcu.

„Bola to a aj je naša najlepšia prezidentka. Verím však, že Ivan Korčok by bol jej dôstojným nástupcom,“ skonštatoval bývalý minister školstva, hoci oficiálne bude SaS voľbu prezidenta riešiť až po septembri.

Zuzana Čaputová s Ivanom Korčokom po jeho vymenovaní za ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Foto: TASR/Marián Garaj

Problém s Korčokom by nemal ani predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka a za dobrého kandidáta na prezidenta ho označil aj predseda Sme rodina Boris Kollár, ktorý si s exministrom zahraničia ľudsky dobre rozumel.

Sme rodina neplánuje vo voľbách postaviť vlastného kandidáta. V tých minulých sa o úrad prezidenta neúspešne uchádzal Kollárov podpredseda Milan Krajniak. Najnovšie uvítalo kandidatúru Ivana Korčoka za prezidenta aj OĽaNO Ig​ora Matoviča. 

V prieskumoch zatiaľ tretí

Ivan Korčok sa dlhší čas ukazuje aj v prieskumoch dôveryhodnosti politikov na vyšších priečkach. V poslednom rebríčku agentúry Ipsos pre Denník N je aj po necelom roku po odchode z vlády piaty za Zuzanou Čaputovou, premiérom Ľudovítom Ódorom, Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim.

Napriek tomu patrí tiež k politikom, ktorým viac ľudí nedôveruje (skôr a rozhodne 41 percent), ako dôveruje (28 percent). Veria mu najmä voliči PS, SaS, Demokratov a KDH. Najmenej stúpenci Smeru, SNS, Aliancie a Republiky.

Podľa júlového merania Ipsosu by Korčoka za hlavu štátu určite volilo 11 percent opýtaných a pre ďalších 19 percent je jedným z kandidátov, o ktorom by uvažovali. Je tak v poradí tretím za lídrom Hlasu Petrom Pellegrinim a predsedom Smeru Robertom Ficom.

I keď mu prieskum v druhom kole predpovedá šancu poraziť Roberta Fica, v prípade kandidatúry Petra Pellegriniho to neplatí.

Konzervatívni voliči však môžu mať s Korčokom problém. Po teroristickom útoku na Zámockej ulici v Bratislave na sociálnej sieti napísal: „Som veľmi zvedavý, ako sa k tomu, čo sa stalo na Zámockej, postavia práve títo misionári tradičných hodnôt, konkrétne tí, čo nám sugerujú, že si takýmito západnými zvrátenosťami ako LGBTI nedáme rozvrátiť naše Slovensko,“ dodal s tým, že vyhrotená verejná debata o inakosti je nebezpečná.

Čítajte tiež

Korčok odmieta zákaz dúhových vlajok Križujú zástancov inakosti, vraví, no za Smeru kritizoval diplomatov na pride

Šéf diplomacie sa pýta, či treba našu štátnosť chrániť práve pred dúhovými vlajkami.

Ešte ako minister zahraničných vecí Ivan Korčok kritizoval návrh poslanca Györgya Gyimesiho z OĽaNO a Tomáša Tarabu, ktorý zakazoval vyvesovať dúhové vlajky na štátnych budovách. Ako veľvyslanec Slovenska vo Washingtone sa však v roku 2019, teda za vlády Smeru, vyjadril k téme Dúhových pochodov a pozastavoval sa nad tým, že sa na pochode na Slovensku zúčastňujú zahraniční diplomati.

Kandidovať chce aj Kubiš, Harabin a Drgonec

Ivana Korčoka v oznámení snahy zabojovať o prezidentský palác predbehli už traja kandidáti – dvaja bývalí sudcovia, expredseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin a niekdajší sudca Ústavného súdu Ján Drgonec, ako aj ďalší diplomat a exminister zahraničia za prvej vlády Smeru Ján Kubiš. 

Po septembrových voľbách sa rozhodne aj chemik Robert Mistrík, ktorý v minulosti z boja o post hlavy štátu odstúpil v prospech Zuzany Čaputovej. Podobne plánuje spraviť aj KDH, v ktorom uvažujú o kandidatúre europoslankyne Miriam Lexmann.

O Kubišovi ako o kandidátovi Smeru sa hovorilo už v roku 2018, keď strana Roberta Fica nakoniec poslala do súboja eurokomisára Maroša Šefčoviča, ktorého Čaputová v druhom kole porazila. 

Diplomat Kubiš sa však nechce o post hlavy štátu uchádzať ako kandidát konkrétnej politickej strany. Myslí si, že ísť do súboja ako občiansky kandidát je v súčasnej situácii jediná správna cesta, preto čoskoro začne aj so zberom podpisov na svoju kandidatúru. Uviedol to pre TASR s tým, že práve zber ukáže, či je medzi občanmi dopyt po kandidátovi s jeho skúsenosťami. 

Ján Kubiš. Foto: TASR/Vladimír Benko

Ako prezident by chcel prispieť k tomu, aby sa v budúcnosti v krajine neopakovali podobné situácie ako v týždni, keď NAKA zatýkala v bezpečnostných zložkách.

Podľa Kubiša musí byť Slovensko pevne zakotvené v euroatlantických štruktúrach, v jadre Európskej únie a musí pomáhať Ukrajine brániť sa ruskému agresorovi aj zbraňami, čo je v rozpore s dnes proklamovaným názorom Smeru. O prezidentke Čaputovej hovoril ako o hlave štátu, ktorá robí Slovensku dobré meno od samého začiatku, na čo má Smer takisto celkom iný názor.

Kubiš bol komunistom a diplomaciu vyštudoval na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO) podobne ako Miroslav Lajčák či Eduard Kukan.

Bývalý veľvyslanec OSN má kompatibilnejšie názory s nástupníckou stranou Smeru – s Hlasom Petra Pellegriniho. Ten v minulosti uvažoval postaviť do prezidentského súboja exšéfa ľavicovej SDĽ a veľvyslanca Petra Weissa, ktorý to začiatkom týždňa odmietol. Zdôvodnil to tým, že by v mene úspechu v súťaži o post prezidenta musel ohýbať svoje sociálnodemokratické hodnoty aj osobné morálne zásady, čo nechce.

Súčasnej prezidentke Zuzane Čaputovej uplynie mandát v roku 2024. Hlavu štátu volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov.

Ústava hovorí, že kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov parlamentu alebo občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady, a to na základe petície. Podpísať ju musí najmenej 15-tisíc občanov. Návrhy na voľbu sa odovzdávajú predsedovi parlamentu najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb.