Líder Modrých Dzurinda Spojenectvo s Mostom-Híd je zárodok slovenského variantu nemeckej CDU/CSU

Dôvodom návratu Mikuláša Dzurindu do politiky nie sú osobné ambície, ale opakované zlyhávanie slovenských politických reprezentácií a dlhodobo negatívne trendy prakticky vo všetkých sektoroch spoločnosti. Uviedol to v TASR TV.

Posledných desať rokov sa bývalý dvojnásobný premiér podľa vlastných slov venoval európskej politike a na Slovensku chcel skôr len radiť nastupujúcej politickej generácii. „Ale doma to išlo pravidelným tempom dole kopcom. Zlé trendy je, žiaľ, vidieť prakticky všade,“ skonštatoval líder strany Modrí, Most-Híd Dzurinda.

Tvrdí, že primárnou motiváciou pre neho nie je snažiť sa znovu získať funkcie, ktoré zastával už v minulosti, ale dosiahnuť posun v slovenskej politike. „Nechcem sa pozerať, ako Slovensko upadá. Mám len dve možnosti. Zavrieť sa do svojej ulity, osobne sa nemám celkom zle, alebo priznať farbu a uvedomiť si, že mojou profesiou je politika,“ vyhlásil.

Za problém považuje veľmi nízku kultúru politiky, ale aj praktickú manažérsku neschopnosť politickej reprezentácie. „Máme nízky ekonomický rast, zato dvakrát takú infláciu, ako je priemer v eurozóne. Narástol dlh cez maastrichtské kritérium,“ pripomenul Dzurinda. Tvrdí, že v minulosti preukázal schopnosť o problémoch nielen hovoriť, ale ich aj riešiť.

Spojenectvo s Mostom-Híd Lászlóa Sólymosa považuje za zárodok niečoho, čo môže napokon dospieť k slovenskému variantu nemeckej kresťanskodemokratickej a kresťansko-sociálnej únie CDU/CSU.

„Ožili sme vďaka tomuto spojenectvu,“ poznamenal. V kampani sa opiera aj o podporu svojho bývalého koaličného partnera Bélu Bugára. Tvrdí, že ako spojenec nie je jednoduchý, lebo dôrazne presadzuje vlastné politické priority, na dohodu s ním sa však vždy dá spoľahnúť.

„Odchádzal mi z koalície, nebola komárňanská župa, búchal mi po stole. Zvolával mimoriadne rokovania republikovej rady. Ale nakoniec sme sa vedeli úprimne porozprávať a rešpektovať jeden druhého,“ tvrdí Dzurinda.

Za jednu z mála v princípe dobre nastavených politík tohto volebného obdobia považuje Dzurinda postoje Slovenska ku konfliktu na Ukrajine. Aj tu by však privítal komplexnejší politický manažment.

„Vnímam aj absenciu komplexnejšieho postoja slovenskej bezpečnostnej politiky a absenciu prípravných prác na to, že keď sa vojna skončí, pomôže to aj celému východnému Slovensku,“ upozornil.

Napríklad vstup Slovenska a Česka do Európskej únie podľa neho výrazne pomohol prihraničným regiónom Rakúska. Budúci rozvoj Ukrajiny podľa Dzurindu môže podporiť regióny na východe Slovenska, potrebná infraštruktúra na hraniciach však chýba.