Cyril a Metod v Komárne Súsošie malo spájať Maďarov a Slovákov, no stalo sa pamätníkom nevraživosti

Je piateho júla 2003. K Domu Matice slovenskej v Komárne sa blíži stará avia. Sedí v nej šofér a predseda miestnej Matice. Obaja rozprávajú po maďarsky a dohodujú sa, čo robiť.

Všetky prístupové cesty k budove totiž blokujú autá mestskej polície. Vedenie mesta sa rozhodlo zabrániť tomu, aby nákladiak splnil svoju úlohu – doviezť pred Dom Matice súsošie svätých Cyrila a Metoda, ktoré majú osadiť na priečelie budovy. Matičiari vraj nemajú povolenie od stavebného úradu.

Na priestranstve pred budovou a v blízkom parku stoja stovky ľudí, autožeriav je pripravený.

Predseda Matice sa náhle rozhodne. Nákladiak prudko zahne, vyhupne sa na obrubník, prejde niekoľko metrov po trávniku, až sa dostane na široký chodník a potom na parkovisko pri budove. 

Len čo je avia tam, mestskí policajti sa bez slova stiahnu. Inštalácii súsošia na priečelie matičiarskej budovy už nič nestojí v ceste.

Bronzoví svätci si tam neskôr užijú svoje. Budú musieť sledovať, ako sa k nim po rebríku štverá vtedajší predseda SNS Ján Slota, aby k nim položil veniec. Alebo ako pod nimi pochodujú členovia Slovenskej pospolitosti v kvázi gardistických uniformách.

Priečelie Domu Matice však nie je prvou štáciou súsošia v meste. Ani poslednou. Je to len zastávka na dlhej ceste, ktorá sa začala už v roku 1990.

My sme tu doma

Na začiatku bola myšlienka, že Cyril a Metod majú čosi spoločné s Komárnom. Misia solúnskych bratov totiž mohla prísť na územie dnešného Slovenska brodom cez Dunaj neďaleko Iže – obce pár kilometrov od Komárna. Alebo že tadiaľ mohli prechádzať pri svojich cestách do Ríma a späť. 

Toho sa chytil Alexander Mrázik, vtedajší predseda komárňanskej Matice. Spolu s kolegami sa rozhodli, že práve preto postavia v Komárne súsošie svätých Cyrila a Metoda.  

Odhalenie súsošia na novom mieste v roku 2010. Foto: TASR/Milan Drozd

Chceli si pripomenúť osobnosti, ktoré položili základy našej kultúry. Zdôrazňovali, že solúnski bratia sú spolupatróni Európy, nie sú to výlučne slovenskí svätí. 

Alexander Mrázik stále zdôrazňuje, že súsošie nechceli postaviť natruc Maďarom. Snaha ukázať, že Komárno je aj slovenské, tam však bola. 

A ak to tak aj matičiari pôvodne nezamýšľali, súsošie svätých sa stalo zhmotnením hesla „My sme tu doma“. Vyznelo to ako snaha Slovákov označkovať si v Komárne svoje teritórium.

To vyvolalo odpor maďarskej väčšiny, ktorá vtedy politicky ovládala mesto a tiež si usilovne značkovala svoje územie. V Komárne dnes nájdete vyše dvesto sôch a pamätných tabúľ pripomínajúcich význačné osobnosti maďarskej histórie. A väčšina z nich mala – na rozdiel od Cyrila a Metoda – nejakú väzbu na toto kedysi významné uhorské mesto. 

Ani dôstojné, ani verejné

Matičiari požiadali radnicu o dôstojné verejné miesto na umiestnenie svojho súsošia. Zastupiteľstvo to však v roku 1992 odmietlo. Namiesto toho navrhlo, aby Cyrila aj s Metodom dali do bývalého vojenského kostola, čo však nebolo ani verejné, ani dôstojné miesto.

To zas nechceli matičiari. Začala sa ťahanica, ktorá s prestávkami trvala až do nového tisícročia. 

Matica navrhovala jedno miesto za druhým, zastupiteľstvo všetky návrhy vytrvalo odmietalo. Nepomohli ani dve petície, ktoré pritom hojne podpisovali aj komárňanskí Maďari.

Súsošie zatiaľ v skutočnosti ani neexistovalo. Sochár Ladislav Berák, ktorý za komunizmu tvoril hlavy Lenina a po revolúcii presedlal na kresťanské a národné motívy, ho dokončil až v roku 1999.

O rok neskôr dielo priviezli do Komárna. Lenže kam s ním? 

Matičiari oslovili farnosti. Katolíci Cyrila a Metoda odmietli, vraj na fare nie sú vhodné podmienky. Pravoslávni namietali, že im katolíci Cyrila a Metoda ukradli. Takže ich nevzali. Súsošie nakoniec našlo útočisko na evanjelickej fare. 

Kresťanská láska? Kdeže

Hľadanie dôstojného verejného miesta pokračovalo. Neúspešne. Na matičiarov už tlačili aj sponzori, ktorí súsošie zafinancovali. Ak by sa im nepodarilo odhaliť ho v roku 2003, museli by peniaze vrátiť. 

Vtedy Alexandrovi Mrázikovi napadlo šalamúnske riešenie. Súsošie pôjde na priečelie Domu Matice slovenskej v Komárne, nebude tak stáť na pôde mesta. Piateho júla ho po kovbojke s mestskou políciou inštalovali a o týždeň neskôr slávnostne odhalili.

 

Svätí Cyril a Metod Právozvestcovia

Radoslav Šaškovič

Aká bola misia solúnskych bratov z pohľadu cirkevného práva?

Matičiari vyhrali, Komárnu pribudlo súsošie svätých Cyrila a Metoda. Spolupatróni Európy však nefungovali tak, ako Matica chcela – alebo aspoň ako verejne deklarovala. 

Slováci a Maďari sa pod sochou nezjednotili v duchu kresťanskej lásky, ktorá prekračuje hranice. Naopak. 

„Tu sa sochy nestavajú ako umelecké artefakty, ale kladú sa ako makety tankov na vojenskú mapu v generálnom štábe,“ zhrnula to Komárňanka, spisovateľka Daniela Kapitáňová. Stalo sa to aj solúnskym svätcom.

Scéna pre extrémistov

Je piateho júla 2005. Pred komárňanským Domom Matice pochoduje zovretý šík mladíkov v uniformách, ktoré nápadne pripomínajú odev Hlinkovej gardy. Cyril a Metod, teda skôr príbeh ich súsošia, do mesta prilákal extrémistov zo Slovenskej pospolitosti. 

„V Komárne sa v plnej svojej nahote prejavila obludnosť počínania maďarských iredentistov na Slovensku, keď mali tú drzosť, že Matici slovenskej zakázali inštaláciu súsošia sv. Cyrila a Metoda na jej vlastnej budove,“ citovali vtedy agentúry jedného z rečníkov podujatia, ktorý vysvetľoval, prečo zhromaždenie zvolali práve do mesta na južnom Slovensku. 

Naši extrémisti sa v Komárne vtedy skoro pobili so svojimi maďarskými náprotivkami, zasahovať musela aj polícia. 

Po meste sa dodnes hovorí, že Pospolitosť a Maďarská garda si dohodli veľkú bitku, ktorá mala pomôcť PR oboch skupín. Slovenskí aj maďarskí policajti však ich autobusy na prístupoch do Komárna kontrolovali tak dlho, až padla tma. Z bitky tak nič nebolo.

Politické divadlo

Je marec 2010. Na rímsu Domu Matice po rebríku pristavenom pri okne budovy lezie šéf SNS Ján Slota, nasleduje ho Anna Belousovová. Silno fúka, výstup vyzerá trocha nebezpečne. Vo vetre vlaje štátna zástava, ktorá je však inštalovaná ako vlajka – slovenský znak leží na boku. 

Slota sa rozhodol, že si týmto počinom uctí svätcov a „prebudí Slovensko“. Miestni matičiari pritom na kladenie vencov k súsošiu používali jednoduché zariadenie, ktorým sa veniec bez problémov vytiahol hore.

Súsošie sa niekoľkokrát stalo terčom vandalov. Foto: TASR

Začiatok júla 2010, krátko po voľbách. Cyril a Metod sa opäť sťahujú. Dosluhujúca vláda Smeru presadila, aby ich preniesli na kruhový objazd v centre mesta. Pozemok je majetkom štátu, takže sa znova podarilo obísť nesúhlas komárňanského zastupiteľstva.

No nový šéf miestnej Matice – majiteľa súsošia – s presunom nesúhlasil. Na Ficovu vládu však bol krátky. Obaja svätci sa tak štvrtého júla 2010 opäť sťahovali. 

Prišiel premiér a ministri dosluhujúcej vlády, primátora mesta na slávnosť ani nepozvali.

Pamätník stretu nacionalizmov

Svätí teraz žehnajú autám, ktoré Komárnom prechádzajú smerom na Nitru či do Maďarska. Miestni im hovoria „regulovčíci“. 

Každý rok piateho júla sa pri súsoší stretne malá skupinka ľudí. Dielo, ktoré kedysi pravidelne poškodzovali vandali, dnes už žiadne veľké vášne nevyvoláva. Ale ani vrúcne city. 

Bitka symbolov o to, komu patrí Komárno, aspoň nateraz ustala.

Ostalo súsošie, ktoré je skôr pamätníkom stretu dvoch nacionalizmov než pripomienkou svätých.